Udržateľné financovanie samospráv závisí okrem iného aj od toho, ako hospodárne nakladajú s majetkom, ako sa o neho starajú a zhodnocujú ho. Dlhodobý finančný majetok, napr. akcie v obchodných spoločnostiach, sú významnou súčasťou celkového majetku samospráv. S ním musia obce nakladať maximálne transparentne, pod priamou verejnou kontrolou a verejný záujem má byť na prvom mieste. „Starosta a ani primátor nie je vlastníkom samosprávneho majetku, a teda ani akcií vo vodárenskej spoločnosti. Tento majetok patrí obrazne povedané obyvateľom obce, mesta a štatutár samosprávy má v zmysle zákonných zásad dobrého hospodára rozhodovať primárne o jeho ochrane a rozvoji. Sme presvedčení, že to nemá byť o zahmlenom, nevýhodnom či až o jeho bezprecedentnom odpredaji. A pri strategickom majetku platí tento princíp dvojnásobne,“ približuje pohľad kontrolórov ich šéf Ľ. Andrassy. 

Ako ukázal prierezový audit NKÚ, hodnota dlhodobého finančného majetku kontrolovaných samospráv klesla z bezmála 26 miliónov v roku 2022 na necelých 13,5 milióna eur v roku 2025. Dôvodom výrazného zníženia hodnoty majetku bol predaj ich akcií vo vodárenskej spoločnosti. Štrnásť kontrolovaných obcí vlastnilo spolu 632 671 akcií v účtovnej hodnote 20,9 milióna a menovitá hodnota jednej akcie bola 33 eur. Počas kontrolovaného obdobia došlo k prevodu až 632 656 akcií za 8,4 milióna, teda za cenu 13,28 eura za jednu akciu. Hodnota majetku kontrolovaných samospráv sa touto operáciou znížila o 12,5 milióna. eur. Celkový podiel dotknutých obcí a miest na základnom imaní vodárenskej spoločnosti tak klesol z 9,0445 % na 0,0002 % a po tomto kroku im zostalo v spoločnosti spolu len 15 akcií. Ako akcionári vodárenskej spoločnosti tak stratili váhu ich hlasovacích práv a nebudú mať priamy dosah na fungovanie verejnej korporácie. Významným zistením je aj fakt, že k návrhu na predaj akcií a následne kúpu dvadsaťročných dlhopisov bez garancie výnosov sa nevyjadrili obecní kontrolóri. Práve oni mohli upozorniť poslancov i verejnosť na zmätočnú informáciu, že Národná banka Slovenska len potvrdila, že prospekt „Voda spieva I“ spĺňa európske požiadavky, ale nehodnotila, či ide o bezpečný a výhodný produkt pre samosprávy.

„Obce a mestá sa týmto rozhodnutím zbavili možnosti ovplyvňovať rozhodnutia, ktoré majú priamy vplyv na ich zákonné povinnosti, a to zásobovanie obyvateľov pitnou vodou, odvádzanie odpadových vôd a ochranu životného prostredia,“ konštatuje predseda kontrolórov Ľ. Andrassy. „Vzdaním sa hlasovacích práv sa samosprávy vytlačili zo sféry rozhodovania v akcionárskej štruktúre vodárenskej spoločnosti, ktorá zabezpečuje jednu zo základných a z môjho pohľadu strategických verejných služieb, dodávku pitnej vody pre bezmála milión obyvateľov východného Slovenska,“ konštatuje Ľ. Andrassy s tým, že vzdanie sa hlasovacích práv minimalizovalo ich aktívnu kontrolu pri smerovaní vodárenskej spoločnosti. Tento krok posilnil postavenie ostatných akcionárov, ktorí tým získali výraznejší vplyv na rozhodovanie v rámci valného zhromaždenia, vrátane rozhodovania o rozvoji vodárenskej infraštruktúry a strategických investíciách spoločnosti.

Kontrola zároveň preukázala, že podmienky obchodných verejných súťaží na prevod akcií neboli v kontrolovaných samosprávach nastavené tak, aby zabezpečili transparentnú, nediskriminačnú a čestnú hospodársku súťaž. Tento postup nebol podľa národných kontrolórov v súlade so zákonom o majetku obcí. Všetkých 14 samospráv malo identické súťažné podmienky na prevod akcií a vo všetkých prípadoch sa prihlásil iba jeden uchádzač. Minimálnu cenu akcie schválili zastupiteľstvá v rozpätí určenom valným zhromaždením emitenta, teda Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ktorá bola zároveň jediným účastníkom súťaže a budúcim nadobúdateľom akcií. 

Samosprávy nezabezpečili nezávislé odborné ocenenie hodnoty akcií a vychádzali z informácií poskytnutých a vypracovaných zo strany emitenta. „Tento opakovaný vzorec, uplatňovaný u všetkých kontrolovaných samospráv, vyvoláva u nás vážne pochybnosti, či išlo o riadnu hospodársku súťaž, slobodné rozhodnutie volených predstaviteľov samospráv, alebo o riešenie šité na mieru pre jedného záujemcu a v konečnom dôsledku manažované z jedného miesta,“ približuje pohľad na významné kontrolórske zistenia predseda NKÚ. A na toto konanie môže doplatiť nielen samospráva, ale hlavne každý občan vo vyššej cene vodného a stočného. „Nehovoriac o tom, že výmena akcií za dlhopisy v podniku, ktorý zodpovedá za kritickú infraštruktúru, je významným rizikom pre jeho možné ovládnutie úzkym vedením, manažmentom spoločnosti a naplnenie rizík spojených s možnou skrytou privatizáciou vodárenského segmentu, ktorý je pre rozvoj regiónov a život v nich podstatný,“ uzatvára Ľ. Andrassy.