Kontrolné zistenia

Konkrétne nedostatky kontrolovaných subjektov zistené v rámci kontrolných akcií.

Rok Číslo KA Názov KA Subjekt
Zistenie
2026 KA-019/2026/1070 Digitalizácia procesov Sociálnej poisťovne v dôchodkovom poistení Sociálna poisťovňa
Nedostatok č. 8: Kontrolou bolo zistené, že z dôvodu nerealizovania projektu MODA, resp. nepristúpeniu k digitalizácii nebolo možné naplniť jednotlivé ciele stanovené v podkladových analýzach, ktoré by sa dosiahli plnou implementáciou IS JSD: • identifikované časové úspory vyplývajúce z Analýzy TO BE predpokladali možnú kumulatívnu časovú úsporu na úrovni približne 32 minút naprieč procesmi, viazanú na elektronizáciu a automatizáciu. • identifikované potencionálne úspory na úrovni jednotlivých procesov dôchodkovej agendy, na úrovni 137,30 FTE. Tento počet pracovníkov by sa podľa nábehovej krivky začal znižovať postupne od mája 2024, pričom plná úspora by sa dosiahla približne v máji 2027. Kontrolná skupina sa snažila úsporu vyčísliť aj finančne, pričom za obdobie 05/2024 – 12/2025 by táto úspora na mzdových výdavkoch predstavovala približne 3,18 mil. eur. • identifikované úspory nákladov na IT služby v horizonte desiatich rokov (dlhodobý modelový predpoklad v rámci období rokov 05/2023 až 05/2032) vo výške približne 23,12 mil. eur. V počiatočných rokoch prevádzky (2023, 2024) by boli náklady porovnateľné, alebo vyššie ako v stave pred realizáciou projektu. Dôležité je podotknúť, že vyčíslená úspora nákladov sa vzťahovala pri zmodernizovaní všetkých agend, nielen dôchodkovej. Pri pohľade iba na dôchodkovú agendu sa predpokladal dokonca nárast výdavkov, oproti stavu pred projektom. V tomto prípade nie je možné na túto agendu nazerať ako na samostatnú jednotku, keďže až konsolidácia systémov medzi jednotlivými agendami by priniesla skutočnú úsporu. Podľa vyjadrenia kontrolovaného subjektu, od projektu MODA do súčasnosti SP realizovala množstvo parciálnych úprav a doplnení funkcionalít aj systémových zmien technologicko – architektonického charakteru, ktoré výraznou mierou automatizovali a digitalizovali procesy s dopadom aj na časové úspory naprieč procesmi. NKÚ SR poukazuje na to, že realizovaním kľúčových technologických transformácií (vrátane projektu MODA), by SP nesplnila len zadefinované merateľné ukazovatele v podobe skrátenia lehôt na rozhodovanie, zníženia počtu zamestnancov, či zníženia nákladov. Odstránili by sa aj ostatné prekážky a obmedzenia identifikované v tomto protokole, ktoré pôvodný systém mal a stále má. Zlepšenie celého systému by tak prispelo k efektívnejšiemu a hospodárnejšiemu poskytovaniu kľúčovej agendy dôchodkového poistenia jednak vo vzťahu ku klientom, ale aj v rámci samotnej inštitúcie.
Typ nedostatku: Neúčinné konanie
2026 KA-019/2026/1070 Digitalizácia procesov Sociálnej poisťovne v dôchodkovom poistení Sociálna poisťovňa
Nedostatok č. 7: Kontrolou plnenia vybraných stanovených cieľov v rámci strategických zámerov od roku 2017 po rok 2024 bolo zistené že dochádzalo k posunom termínov realizácie jednotlivých projektov, resp. k ich nerealizovaniu (napr. MODA). Dôvody nerealizovania, alebo zmien projektov boli napr. neúspešné VO, či zmeny vedenia SP, ktoré malo iné strategické predstavy. Dochádzalo k zmene názvov jednotlivých strategických cieľov medzi jednotlivými strategickými zámermi, čím sa strácala prehľadnosť v orientácii v cieľoch. Tým, že nebola zabezpečená kontinuita a dôsledné sledovanie a napĺňanie cieľov, nedosiahol sa želaný progres v oblasti digitalizácie. Podľa vyjadrenia SP, v aktuálnych strategických zámeroch nebolo vynechané žiadne z kľúčových opatrení z predchádzajúcich stratégií, ale došlo k ich prehodnoteniu, usporiadaniu a úprave termínov na základe prebiehajúcich verejných obstarávaní, zmeny financovania strategických projektov, úprave priorít novým manažmentom spoločnosti a pridaním princípov identity inštitúcie a kultúry.
Typ nedostatku: Neúčinné konanie
2026 KA-019/2026/1070 Digitalizácia procesov Sociálnej poisťovne v dôchodkovom poistení Sociálna poisťovňa
Nedostatok č. 6: Kontrolou bolo zistené, že vplyvom neexistencie vybraných dát v digitalizovanej podobe, SP nedokázala zabezpečiť dátovú informovanosť pre vybrané subjekty VS, príp. iné inštitúcie z dôvodu neexistencie dát v požadovanej štruktúre. Podľa vyjadrenia SP žiadosti o poskytnutie údajov musela zamietnuť z dôvodu, že nedisponovala požadovanými informáciami, nemala ich spracované a ani ich nebola povinná vytvárať a teda s poukazom na § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií ich nebolo možné sprístupniť z dôvodu, že ich SP nemala k dispozícii. Pre každú inštitúciu pôsobiacu vo VS, obzvlášť ak ide o inštitúciu, ktorá získava také množstvo dát ako SP, je nevyhnutné údaje nielen zbierať, ale aj digitalizovať aby mohli byť jednoducho zdieľané s ohľadom na legislatívne obmedzenia. Len tak sa naplní vízia štátu definovaná v NKIVS, mať z verejnej správy organizáciu riadenú dátami, kde kvalitné údaje podporujú lepšie rozhodovanie a efektívnejšie služby. Zároveň sa tak minimalizuje riziko, podávania rovnakých dokumentov viackrát a nie v zmysle informatizácie VS, teda jedenkrát a dosť.
Typ nedostatku: Neúčinné konanie
2026 KA-019/2026/1070 Digitalizácia procesov Sociálnej poisťovne v dôchodkovom poistení Sociálna poisťovňa
Nedostatok č. 5: SP nezabezpečila elektronické zálohovanie všetkých údajov obsiahnutých v dávkových spisoch, ktoré uchovávala výlučne v listinnej podobe. Len plná elektronická záloha, ktorá existuje na samostatnom úložisku, chránená pred kybernetickými útokmi a inými vplyvmi predíde strate, alebo zničeniu takýchto údajov. Podľa vyjadrenia poisťovne boli elektronicky uchovávané iba údaje, na ktoré mala zákonný dôvod. Hoci evidencia a archivácia spisov boli zabezpečené prostredníctvom systému správy registratúry, tento systém nezabezpečoval ochranu samotného informačného obsahu dokumentov pred ich nenávratným zničením v prípade mimoriadnej udalosti. Nedostatok predstavuje riziko najmä pri legislatívnej úprave, ktorá vyžaduje spätné prehodnocovanie dôchodkových dávok, tak ako napr. pri posudzovaní období starostlivosti o dieťa. V prípade zničenia archívu na Hagarovej ulici, kde boli spisy po ukončení spracovania ukladané, by mohlo dôjsť k podstatnému sťaženiu overenia rozhodujúcich skutočností, ktoré neboli uchované v elektronickej podobe a následnej nemožnosti správneho prepočtu dôchodkov pre časť poistencov. Uvedený nedostatok sa podľa vyjadrenia subjektu odstráni pri nových dávkových spisoch zavedením EDS a bezpapierového spracovania žiadostí. Systém by mal byť spustený do prevádzky od augusta 2026 v rámci projektu prioritných životných situácií.
Typ nedostatku: Neúčinné konanie
2026 KA-019/2026/1070 Digitalizácia procesov Sociálnej poisťovne v dôchodkovom poistení Sociálna poisťovňa
Nedostatok č. 4: V kontrolovanom období v rámci SP neexistoval elektronický systém, ktorý by umožňoval zapisovať nedostatky dávkových referentov pri výpočte dôchodkových dávok zachytené overovacou činnosťou dávkového aprobanta. Chyby dávkových referentov by pritom mali byť odhalené včas, nie až dodatočne, napr. následnými kontrolami odboru dôchodkových dávok, spracovaním odvolania voči rozhodnutiu, resp. kontrolnou činnosťou odboru kontroly a sťažností, či oddelenia metodiky dôchodkového poistenia. Funkčný IS by mal umožniť včasné odhaľovanie a evidenciu chýb a zároveň podporovať ich následné riešenie na manažérskej úrovni. Do konca roku 2025 bola vykonávaná kontrola bez detailnejšieho zaznamenávania chýb. Od januára 2026 bolo zavedené následné evidovanie chýb a údajov do zdieľaných hárkov v rámci dôchodkového odboru, ktoré však nebolo systémovo zachytené v čase výkonu práce dávkového aprobanta. V IS SP sa neevidovali opakujúce sa chyby, na manažérskej úrovni bola zabezpečená ich náprava až prostredníctvom následných kontrol, ktorá však nebola podporovaná IS SP. Neexistovali ani štatistické údaje o kategóriách chýb, alebo možných zlyhaniach jednotlivcov. Zároveň IS nedisponoval automatizovanou kontrolou chýb, napríklad pri manuálne zadávaných údajoch. Celý kontrolný proces bol tak závislý výlučne na ľudskom faktore, čo výrazne zvyšovalo riziko zlyhania. Kontrolovaný subjekt uviedol, že pred zavedením podrobnej evidencie chýb od roku 2026 (v exceli) vykonávali kontrolu kvality aj vedúci zamestnanci (väčšinou dávkoví konzultanti), avšak bez detailného zaznamenávania chýb.
Typ nedostatku: Neúčinné konanie
2026 KA-019/2026/1070 Digitalizácia procesov Sociálnej poisťovne v dôchodkovom poistení Sociálna poisťovňa
Nedostatok č. 3: Kontrolou bolo zistené, že súčasný IS nebol dostatočne flexibilný pri legislatívnych zmenách. Tie si vyžadovali značný čas na nastavenie podľa požiadaviek legislatívcov, čo celý proces predlžovalo. Samotná inštitúcia tomuto problému prikladala vysokú dôležitosť už v minulosti, čo deklarovala v rôznych dokumentoch. Tento problém malo minimalizovať zavedenie JSD v rámci projektu MODA. Štúdia uskutočniteľnosti k tomuto projektu a súťažné podklady z roku 2020 popisovali, že realizovaním projektu sa zvýši flexibilita pri zavádzaní legislatívnych zmien (optimalizácia procesov a zavedenie prierezových procesov umožní flexibilnejšie zavádzanie legislatívnych zmien v informačnom systéme). Keďže sa tento projekt nerealizoval a k modernizácii nedošlo, nenaplnil sa ani tento cieľ. Tento problém navyše SP veľmi podobne popisovala aj v aktuálnych dokumentoch, ktoré boli súčasťou pripravovaného projektu JSDA. Tým, že nedošlo k zmene IS, nezvýšila sa ani efektívnosť a flexibilita pri zavádzaní legislatívnych zmien. Prepočty dôchodkov pri legislatívnych zmenách trvali aj niekoľko rokov od schválenia legislatívnej zmeny aj z dôvodu potreby rozsiahlych a komplikovaných úprav v existujúcich IS (v prípade PSD 40+ trvalo až takmer rok a päť mesiacov, kým došlo k spusteniu hromadných prepočtov). To išlo na úkor samotných klientov, ktorých sa prípadné zvýšenia dôchodkov týkali a budú týkať. Včasným prepočtom by sa mohol zvýšiť ich životný štandard v danom momente, nie až v budúcnosti, kedy dôjde k prepočtu (aj keď SP vyplatí spätne prostriedky za celé obdobie nároku). V extrémnych prípadoch môže nastať situácia, že sa klient tohto zvýšenia ani nedožije. Zároveň peniaze v čase strácajú reálnu hodnotu vplyvom inflácie, to zn. aj keď sú vyplatené spätne, už nemajú rovnakú kúpnu silu.
Typ nedostatku: Neúčinné konanie
2026 KA-019/2026/1070 Digitalizácia procesov Sociálnej poisťovne v dôchodkovom poistení Sociálna poisťovňa
Nedostatok č. 2: Kontrolou bolo zistené, že do procesov v dôchodkovom poistení od podania žiadosti až po vydanie rozhodnutia aprobantom vstupovalo okrem hlavného IS DP až 13 ďalších subsystémov, ktoré sa vyznačovali značnou fragmentáciou. Každý z týchto subsystémov sa vyvíjal v inom období a za rôznych podmienok, pričom primárne sa riešilo napojenie na hlavný IS DP, ale neriešila sa vzájomná previazanosť jednotlivých systémov a ich databáz. Komplikovanosť väzieb medzi jednotlivými systémami nebola len v rámci architektúry SP, ale aj v rámci externých systémov, resp. databáz, ako napr. register fyzických osôb, alebo oversi. Ďalším problémom takejto architektúry bola duplicita dát v jednotlivých subsystémoch a rôzna dátová štruktúra. Zamestnanci častokrát kontrolovali údaje v dvoch systémoch naraz (napr. JVP a ELDP) aby si potvrdili ich pravdivosť. Prepojenie systémov je plne automatizované vtedy, keď vylučuje potrebu manuálnych zásahov používateľa. Automatizácia integrácie minimalizuje riziko chýb, skracuje čas spracovania údajov a zabezpečuje spoľahlivú a kontinuálnu výmenu informácií medzi systémami. Kontrolovaný subjekt sám poukázal na tento problém v materiáli Strategická a motivačná architektúra k JSDA, kde o. i. uvádza, že systémy sú izolované a neprepojené, ktoré si navzájom nevymieňajú údaje, čo vedie k duplicite, nekonzistentnosti dát a zbytočnej manuálnej práci. Takáto architektúra mala za následok vysoký podiel manuálnych zásahov zo strany zamestnancov, ktorí museli údaje zadávať, resp. prepisovať ručne. Ďalším dôsledkom bola tlač všetkých potrebných podkladov na výpočet dôchodku do papierovej podoby a vytváranie fyzických spisov, ktoré sa presúvali medzi jednotlivými oddeleniami. Kontrolou bolo zistené, že podiel manuálnej činnosti v rámci procesov na pobočke, oddelení spracovania podaní a evidencie pohybu dávkových spisov a oddelení dôchodkových dávok (referent a aprobant) dosiahli až 77 %. Naopak, len 23 % úkonov bolo plne digitalizovaných bez nutnosti dopĺňania, resp. prepisovania dát. Nemenej významný dopad malo takéto nastavenie aj vo vzťahu k nákladom SP. Za správu (paušálne úhrady) a rozvoj subsystémov patriacich do agendy dôchodkového poistenia od roku 2020 do konca apríla 2026 zaplatila SP spolu 8 071 350 eur, čo predstavovalo ročné náklady na úrovni 1,2 mil. eur. Nerealizovanie naplánovaných technologických zmien v minulosti (napr. MODA) obmedzilo schopnosť SP efektívnejšie riadiť a znižovať prevádzkové náklady na IS.
Typ nedostatku: Neúčinné konanie
2026 KA-019/2026/1070 Digitalizácia procesov Sociálnej poisťovne v dôchodkovom poistení Sociálna poisťovňa
Nedostatok č. 1: Kontrolná skupina zistila, že údržba a rozvoj hlavného IS DP na programovacom jazyku COBOL bol plne závislý od úzkej skupiny interných zamestnancov, pričom tretina z nich už dosiahla dôchodkový vek a druhá tretina ho dosiahne v priebehu nasledujúcich 4 až 5 rokov. Zároveň na trhu neexistovala adekvátna, resp. len veľmi obmedzená náhrada za týchto interných pracovníkov, čo potvrdil aj nábor nových zamestnancov v kontrolovanom období. V rámci udržateľnosti IS do budúcna to predstavuje významné prevádzkové riziko. Nastavené kritérium kontroly bol stabilný počet zamestnancov zabezpečujúcich údržbu a rozvoj IS na COBOL, ktorý nemá klesajúci trend a so zabezpečenou generačnou výmenou do budúcna. Získanie odborných znalostí v programovacom jazyku COBOL bolo podľa vyjadrenia SP len minoritnou časťou know-how programátorov a analytikov pre zabezpečovanie IT podpory dôchodkového poistenia. Majoritnou a oveľa dôležitejšou časťou je dlhoročná prax a získavanie know-how pre špecifické a jedinečné biznis procesy dôchodkového poistenia transformáciou cez analytickú časť do programovacieho jazyka COBOL a uvedené sa dá získať len a len praktickými skúsenosťami a overovaním v testovacom prostredí s cieľom nasadenia overenej časti programu do rutinnej (produkčnej) prevádzky IS DP. V čase výkonu kontroly, SP nedisponovala presným časovým harmonogramom plánovanej technologickej transformácie a kontrolnej skupine bol predložený iba časový odhad uvedený v infografickom materiáli SP, kde sa predpokladalo splnenie transformácie systému v roku 2032. Aj splnenie tohto míľnika však bude úzko súvisieť s úspešným naplnením predchádzajúcich etáp ako optimalizácia procesov a organizačná zmena. V prípade nenájdenia nových programátorov v jazyku COBOL na trhu práce, by to znamenalo, že v roku 2032 by okrem štyroch programátorov boli všetci už v dôchodkovom veku, čo by prinášalo značnú nestabilitu pri zabezpečení dostatočných personálnych kapacít a z toho plynúce riziko pri správe hlavného systému. V prípade, že by sa zopakoval negatívny scenár ako pri projekte MODA a projekt transformácie by bol zrušený, hrozilo by vážne riziko, že na správu hlavného dôchodkového systému by SP nemala dostatok programátorov s adekvátnymi skúsenosťami a praxou. Tým, že SP nezrealizovala projekt MODA, zvýšila riziko tohto negatívneho scenára. Je preto dôležité, aby projekt transformácie dostal najvyššiu prioritu, bol pripravený a vysúťažený riadne, včas a aby aj v prípade výmeny vedenia nedošlo k jeho zásadným zmenám a bola zachovaná kontinuita. Takisto bude pre poisťovňu kľúčové zabezpečiť zdroje financovania na tento projekt.
Typ nedostatku: Neúčinné konanie
2026 KA-017/2026/1110 Dotačné schémy z rozpočtov samosprávnych krajov Trnavský samosprávny kraj
Transparentnosť zabezpečuje, že všetky informácie o procese poskytovania dotácie sú vopred zverejnené, jasné a kontrolovateľné, zatiaľ čo princíp rovnakého zaobchádzania zabezpečuje, že všetci žiadatelia sú posudzovaní podľa rovnakých pravidiel a kritérií bez diskriminácie. Hoci boli hodnotiace kritériá vo výzvach formálne ustanovené, preverenie spisovej dokumentácie preukázalo, že ich praktické uplatnenie nebolo dostatočne zdokumentované. Z celkového počtu 52 preverených spisov v 42 nebolo možné preukázať spôsob aplikácie kritérií na jednotlivé projekty ani dôvody určujúce výšku poskytnutej dotácie. Hodnotenie projektov nebolo systematicky evidované a absentovalo aj preukázateľné vzájomné porovnanie projektov na základe jednotných kritérií. V dôsledku absencie jednotnej metodiky, porovnávacieho mechanizmu a systematického dokumentovania nebolo možné zabezpečiť spätné overenie procesu hodnotenia.
Typ nedostatku: Neúčinné konanie
2026 KA-017/2026/1110 Dotačné schémy z rozpočtov samosprávnych krajov Trnavský samosprávny kraj
V rámci jednotlivých VZN boli uplatňované rozdielne modely hodnotenia a rozhodovania o dotáciách, pričom žiadosti hodnotili rôzni hodnotitelia (poslanci, komisie, predseda alebo podpredsedovia) a rozhodovanie bolo realizované buď zastupiteľstvom, alebo individuálne predsedom, či podpredsedami. V niektorých prípadoch dochádzalo ku koncentrácii právomocí, keď ten istý orgán určoval podmienky, hodnotil žiadosti aj rozhodoval o poskytnutí dotácie. Kontrolovaný subjekt nepreukázal, na základe akého odôvodnenia boli v rámci výziev podľa VZN č. 44/2018, 45/2018 a 46/2018 - rezerva predsedu podporené projekty a ani či a ako boli posudzované v kontexte iných žiadostí. Rozdelenie právomocí a výška alokovaných prostriedkov z týchto výziev je presnejšie uvedená v prílohe č. 2. NKÚ SR kontrolou zistil nedostatočné hmotné a procesné vymedzenie pravidiel poskytovania dotácií vo VZN a interných predpisoch, najmä absencia jednotnej metodiky hodnotenia, jasne definovaných kritérií, oddelenia kompetencií medzi hodnotením a rozhodovaním a záväzných požiadaviek na dokumentovanie rozhodovacieho procesu, vrátane prípadov poskytovania dotácií mimo štandardného výzvového režimu.
Typ nedostatku: Neúčinné konanie
2026 KA-017/2026/1110 Dotačné schémy z rozpočtov samosprávnych krajov Trnavský samosprávny kraj
Kontrolou bolo zistené, že dotačné výdavky boli vo významnej miere rozpočtované centralizovaným spôsobom, najmä v rámci Programu 1 – Plánovanie, manažment a rozvojové projekty, konkrétne v prvkoch 1.1.2 – Grantový program predsedu TTSK a 1.1.3 – Participatívny rozpočet. V prípade prvku 1.1.2 bol rozpočet schvaľovaný ako súhrnný objem finančných prostriedkov bez ich vecného rozlíšenia podľa jednotlivých oblastí podpory (napr. kultúra, šport, sociálna oblasť a pod.), čím nebolo možné identifikovať účel ich použitia už v čase schvaľovania rozpočtu. Hoci TTSK v komentároch programového rozpočtu deklaroval rozdeľovanie finančných prostriedkov do vecne príslušných oblastí prostredníctvom rozpočtových opatrení, k takémuto postupu v praxi nedochádzalo. Súčasne bolo zistené, že aj v ďalších programoch dochádzalo k nedostatočne prehľadnému a vecne nejednoznačnému rozpočtovaniu dotačných výdavkov. V Programe 10 – Kultúra (podprogram 10.08) boli dotačné prostriedky rozpočtované spolu s výdavkami na projekty financované z fondov EŠIF, štátneho rozpočtu a ďalšími výdavkami v oblasti kultúry, bez ich jasného oddelenia. V Programe 13 – Zdravotníctvo boli v rámci jedného prvku 13.02.03 kumulované rôzne typy výdavkov, vrátane bežných dotačných schém, motivačných programov, ako aj kapitálových výdavkov na budovanie a vybavenie ambulancií, čím došlo k významnému zníženiu prehľadnosti ich účelového určenia. Následne bolo zistené, že v niektorých programoch (napr. šport, sociálne služby, prostredie pre život) boli grantové aktivity zahrnuté v programovej štruktúre, avšak bez vyčlenených finančných prostriedkov na ich realizáciu, čo znemožňovalo posúdiť ich reálny rozsah a význam v rámci rozpočtu. V oblasti hodnotenia cieľov a merateľných ukazovateľov bolo zistené, že grantové programy mali stanovené ciele prevažne na úrovni kvantitatívnych výstupov (napr. počet podporených projektov alebo subjektov), pričom absentovali ukazovatele zamerané na hodnotenie výsledkov a dopadov podpory. Takto formulovaný cieľ a merateľné ukazovatele nevytvárali predpoklady na hodnotenie účinnosti vynakladania verejných prostriedkov.
Typ nedostatku: Neúčinné konanie
2026 KA-017/2026/1110 Dotačné schémy z rozpočtov samosprávnych krajov Bratislavský samosprávny kraj
V záujme zabezpečenia nestranného, transparentného a dôveryhodného rozhodovania pri nakladaní s verejnými prostriedkami je potrebné, aby konflikt záujmov bol jednoznačne vymedzený, jednotne uplatňovaný a aby boli jasne stanovené pravidlá pre vylúčenie zainteresovaných osôb z hodnotiaceho procesu. Kontrolou bolo zistené, že vymedzenie konfliktu záujmov v rámci dotačnej schémy BRDS nie je jednotné ani dostatočne komplexné, je upravené vo viacerých interných dokumentoch napr. rokovacích poriadkoch hodnotiacich komisií, príručkách pre hodnotiteľov, ako aj v pravidlách zverejnených na webovom sídle BSK, avšak tieto dokumenty nie sú jednotné a nepredstavujú ucelený metodický rámec. Jednotlivé dokumenty sa v definovaní konfliktu záujmov čiastkovo odlišujú a nepokrývajú všetky relevantné situácie. Za nedostatočné možno považovať najmä nejednoznačné vymedzenie tzv. zainteresovanej osoby, t. j. osoby, ktorá má alebo môže mať k hodnotenému projektu alebo žiadateľovi osobný, citový, pracovný, majetkový, finančný alebo iný prospechový vzťah. Nie sú jednoznačne upravené ani všetky situácie možného konfliktu záujmov, napríklad pri osobnom alebo profesijnom prepojení hodnotiteľa so žiadateľom, jeho pôsobení v hodnotenej organizácii, účasti na príprave projektu alebo inej predchádzajúcej spolupráci. Uvedený stav vytvára priestor pre nejednotnú aplikačnú prax pri posudzovaní konfliktu záujmov a znižuje mieru istoty o zabezpečení nestrannosti, transparentnosti a dôveryhodnosti hodnotiaceho procesu.
Typ nedostatku: Finančná nezrovnalosť
2026 KA-017/2026/1110 Dotačné schémy z rozpočtov samosprávnych krajov Bratislavský samosprávny kraj
V zmysle § 8 ods. 5 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy je poskytovanie dotácií upravené všeobecne záväzným nariadením. V nadväznosti na uvedené je potrebné, aby rozsah zverejňovaných informácií o procese poskytovania dotácií umožňoval jeho kontrolu a prehľadné posúdenie spôsobu ich pridelenia. Kontrolou bolo zistené, že napriek tomu, že hodnotenie projektov v rámci dotačnej schémy BRDS je vykonávané prostredníctvom bodového a percentuálneho hodnotenia jednotlivých hodnotiteľov a tieto údaje sú evidované v internom dotačnom systéme BSK, nie sú súčasťou verejne zverejňovaných informácií o výsledkoch dotačných výziev. Uvedený stav predstavuje nedostatok v oblasti transparentnosti, keďže nezverejňovanie bodového hodnotenia obmedzuje možnosti verejnosti podrobnejšie sa oboznámiť s výsledkami hodnotenia projektov a ich vzájomným porovnaním pri rozhodovaní o pridelení dotácií. Zverejňovanie bodového hodnotenia pritom predstavuje nástroj, ktorý prispieva k vyššej miere transparentnosti a umožňuje lepšie porozumieť priebehu hodnotenia projektov. Nezverejňovanie týchto údajov tak zužuje rozsah dostupných informácií o procese prideľovania dotácií a o nakladaní s verejnými prostriedkami.
Typ nedostatku: Finančná nezrovnalosť
2026 KA-017/2026/1110 Dotačné schémy z rozpočtov samosprávnych krajov Bratislavský samosprávny kraj
Zo zákona o finančnej kontrole a audite vyplýva VÚC ako orgánu verejnej správy povinnosť hospodáriť s verejnými prostriedkami tak, aby boli dodržané zásady hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti. Poskytovanie dotácií je podľa § 8 ods. 5 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravené VZN. V nadväznosti na uvedené je potrebné, aby proces poskytovania dotácií bol nastavený prostredníctvom jasných, objektívnych a zrozumiteľných podmienok a hodnotiacich kritérií a umožňoval preukázateľné a preskúmateľné rozhodovanie o ich pridelení. Kontrolou bolo zistené, že pri posudzovaní žiadostí o individuálne dotácie je v praxi využívaná poradná skupina predsedu BSK, ktorá projekty hodnotí a poskytuje odporúčania k výške dotácie ako podklad pre jeho rozhodovanie. Existencia tejto poradnej skupiny však nie je formálne upravená v žiadnom riadiacom dokumente, najmä vo VZN ani v podmienkach výziev, pričom nie sú definované jej úlohy, postavenie, spôsob fungovania ani zodpovednosť jej členov. Zároveň nie je jednoznačne upravené, akým spôsobom sú kritériá uvedené vo výzvach uplatňované pri posudzovaní jednotlivých žiadostí a ako sa premietajú do výsledného rozhodnutia o poskytnutí dotácie a jej výške. Uvedené nastavenie znižuje mieru transparentnosti a preskúmateľnosti rozhodovacieho procesu, keďže nie je zrejmé, akým spôsobom boli jednotlivé žiadosti vyhodnotené a na základe akých úvah bolo rozhodnuté o pridelení dotácie konkrétnym žiadateľom.
Typ nedostatku: Finančná nezrovnalosť
2026 KA-017/2026/1110 Dotačné schémy z rozpočtov samosprávnych krajov Bratislavský samosprávny kraj
Podľa § 4 ods. 5 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy rozpočet VÚC obsahuje aj zámery a ciele, ktoré bude samosprávny kraj realizovať z výdavkov rozpočtu. Kontrolou bolo zistené, že program 14 „Strategická podpora verejného života a rozvoja regiónu“ neobsahuje samostatne formulovaný zámer programu. Zámer je definovaný iba na úrovni podprogramu 14.1 Bratislavská regionálna dotačná schéma, kde je uvedený ako „Podprogram umožní podporu žiadateľov“. Uvedené nastavenie nie je v súlade s § 4 ods. 5 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, keďže na úrovni programu nie je formulovaný zámer, ktorý by vyjadroval očakávaný vecný dopad a budúci stav, ktorý má byť dosiahnutý realizáciou programu a plnením jeho cieľov. Zároveň nie je v súlade ani s metodickými požiadavkami programového rozpočtovania MF SR, ktoré predpokladajú formulovanie zámeru programu ako východiska pre stanovenie vecných cieľov a merateľných ukazovateľov. Formulácia zámeru na úrovni podprogramu nevyjadruje konkrétny vecný cieľ ani očakávaný prínos programu pre rozvoj územia kraja. Uvedený stav oslabuje logické prepojenie medzi zámerom, cieľmi a merateľnými ukazovateľmi programu, čím sa znižuje jeho využiteľnosť pri vyhodnocovaní výsledkov a riadení dotačných schém.
Typ nedostatku: Neúčinné konanie Porušený predpis: 583/2004 Z.z.
2026 KA-017/2026/1110 Dotačné schémy z rozpočtov samosprávnych krajov Bratislavský samosprávny kraj
Územná samospráva má v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy povinnosť zostavovať programové rozpočty s cieľom zvýšiť transparentnosť, efektívnosť a informačnú hodnotu hospodárenia s verejnými prostriedkami. Metodika MF SR pre programové rozpočtovanie stanovuje, že ciele majú byť formulované vecne, jasne a merateľne a merateľné ukazovatele majú umožňovať sledovanie výsledkov a prínosov v nadväznosti na strategické dokumenty kraja. Kontrolou bolo zistené, že v rámci programu 14 – Strategická podpora verejného života a rozvoja regiónu bol cieľ aj merateľný ukazovateľ v kontrolovanom období nastavený jednotne ako „poskytnutá podpora v EUR na obyvateľa BSK“. Takto formulovaný cieľ nepredstavuje vecnú konkretizáciu zámeru programu, ale vyjadruje len objem poskytovaných finančných prostriedkov. Merateľný ukazovateľ stanovený ako objem podpory v EUR na obyvateľa nie je adekvátny takto definovanému cieľu, keďže neumožňuje vyhodnotiť rozsah, zameranie ani výsledky podporených aktivít, ale sleduje výlučne mieru čerpania finančných prostriedkov. Zároveň bolo preukázané, že vecné ukazovatele vyplývajúce zo strategických a koncepčných dokumentov kraja nie sú v dostatočnej miere premietnuté do programového rozpočtu. Programový rozpočet tak poskytuje najmä informácie o objeme vynaložených finančných prostriedkov, nie však o dosiahnutých výsledkoch a prínosoch vo vzťahu k stanoveným cieľom. Programové rozpočtovanie pritom sleduje nielen úroveň čerpania finančných prostriedkov, ale najmä hospodárnosť, efektívnosť, účelnosť a účinnosť ich využitia. Takto nastavená väzba medzi zámerom, cieľom a merateľným ukazovateľom nevytvára dostatočné predpoklady na hodnotenie účinnosti vynakladania verejných prostriedkov, keďže neumožňuje preukázateľne posúdiť dosiahnuté vecné výsledky ani ich prínos pre rozvoj kraja.
Typ nedostatku: Formálna nezrovnalosť Porušený predpis: 5238/2004-42 v znení Dodatku č.1 a Dodatku č. 2
2026 KA-017/2026/1110 Dotačné schémy z rozpočtov samosprávnych krajov Prešovský samosprávny kraj
Podľa predloženej dokumentácie bol v súvislosti s výkonom finančnej kontroly na mieste od augusta 2025 vypracovaný záväzný Manuál pre výkon finančnej kontroly na mieste, ktorý predstavoval návod, ako postupovať pred a počas výkonu finančnej kontroly na mieste, ktorá bola realizovaná poverenými zamestnancami Odboru projektového riadenia, oddelenia dotácií. Podľa čl. VI manuálu na základe zoznamu projektov, jednotlivých vyúčtovaní predložených prijímateľmi a pred uskutočnením finančnej kontroly na mieste sa vypracuje Analýza rizík, z ktorej vyplynie možnosť resp. povinnosť naplánovať finančnú kontrolu na mieste. Na základe zoznamu projektov zaradených podľa rizikovosti Analýzy rizík a interných a externých podnetov sa mal zostaviť v elektronickej forme plán finančných kontrol na mieste. Preverením vybranej vzorky desiatich spisov bolo zistené, že ani v jednom prípade nebola vypracovaná analýza rizík v zmysle požiadavky stanovenej manuálom pre výkon finančnej kontroly na mieste. Podľa písomného vyjadrenia kontrolovaného subjektu zo dňa 28.04.2026 boli riziká priebežne vyhodnocované v rámci každej žiadosti o poskytnutie dotácie od momentu podania žiadosti, až do ukončenia udržateľnosti projektu. Hlavným kritériom pre zaradenie projektu pre výkon FKnM bola výška poskytnutej dotácie nad 10 000 eur. V roku 2024 a 2025 boli vykonané FKnM vo všetkých projektoch v rámci Výzvy pre región, ktoré podali vyúčtovanie a nemali ukončenú finančnú kontrolu. V roku 2025 boli vykonané FKnM vo všetkých projektoch v rámci Výzvy Participatívny rozpočet. V súlade s aplikačnou praxou sa FKnM vykonávali aj v prípadoch, keď výška poskytnutej dotácie nedosahovala 10 000 eur, ale FKnM bola nevyhnutná na overenie informácií uvedených žiadateľom, na odstránenie zistených nezrovnalostí alebo nejasností v podkladoch predložených žiadateľom v priebehu administratívnej finančnej kontroly, prípadne na základe iných relevantných podnetov. V uvedených prípadoch boli po vyhodnotení rizík dotknuté projekty operatívne zaradené na výkon FKnM. Do roku 2025 bola pre oblasť finančnej kontroly platná Smernica o finančnej kontrole, ktorá je záväzná pre všetkých zamestnancov úradu PSK. V roku 2024 bol výkon FKnM realizovaný vo Výzve pre región, t. j. projekty s výškou poskytnutej dotácie nad 10 000 eur. FKnM sa vykonávali priebežne, a to podľa postupného predkladania vyúčtovaní jednotlivých projektov. Absencia formálne zdokumentovanej analýzy rizík mohla obmedziť systematický prístup k plánovaniu finančných kontrol na mieste a tým aj znižovať mieru istoty pri včasnom identifikovaní potenciálnych nedostatkov pri nakladaní s verejnými prostriedkami.
Typ nedostatku: Formálna nezrovnalosť
2026 KA-017/2026/1110 Dotačné schémy z rozpočtov samosprávnych krajov Prešovský samosprávny kraj
V zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám a zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy je samosprávny kraj povinný zabezpečiť transparentné, prehľadné a nediskriminačné poskytovanie informácií o nakladaní s verejnými prostriedkami, vrátane zverejňovania informácií o poskytovaní dotácií. Kontrolou bolo zistené, že zoznam podporených dotácií v rámci Výzvy pre región pre rok 2021, ako aj zoznamy nepodporených žiadostí v rámci Výzvy pre región za roky 2021, 2022 a 2024 (v rokoch 2023 a 2025 nebola Výzva pre región vyhlásená), zverejnené na webovom sídle PSK, neobsahovali bodové hodnotenie žiadostí udelené odbornou hodnotiacou komisiou. PSK v rámci transparentnosti zverejňoval aj zoznamy nepodporených žiadostí o dotáciu, avšak výnimkou bol rok 2020, keď neboli zverejnené zoznamy nepodporených žiadostí v rámci Výzvy predsedu, Výzvy pre región a Výzvy mikroprogram. Podľa vyjadrenia kontrolovaného subjektu zo dňa 30.03.2025 postupovali v súlade s čl. IV. bod 3.3. Výzvy pre región pre daný rok. V roku 2020 nebol v rámci Výzvy pre región zverejnený samostatný zoznam nepodporených žiadateľov, lebo v zverejnených prílohách k uzneseniu boli uvedení aj nepodporení žiadatelia. Čo sa týka Výzvy predsedu PSK a Výzvy Mikroprogram PSK neboli zverejnené zoznamy nepodporených žiadateľov z dôvodu prebiehajúcej pandémie covid 19. Uvedené skutočnosti naznačujú priestor na zlepšenie v oblasti transparentnosti, keďže nezverejnenie bodového hodnotenia žiadostí môže sťažovať verejnú kontrolu objektívnosti rozhodovania, rovnakého zaobchádzania a dodržiavania stanovených kritérií pri prideľovaní dotácií. Zároveň tým dochádzalo k obmedzeniu úplnosti poskytovaných informácií o hospodárení s verejnými prostriedkami.
Typ nedostatku: Formálna nezrovnalosť
2026 KA-017/2026/1110 Dotačné schémy z rozpočtov samosprávnych krajov Prešovský samosprávny kraj
V zmysle čl. IX bodu 1 písm. f) VZN č. 98/2023 o poskytovaní dotácií, čl. III bodu 1.6 písm. a) Výzvy predsedu pre rok 2024 a čl. II bodu 9.1 písm. a) Zmluvy č. 980/2024/OPR o poskytnutí dotácie sa za oprávnené výdavky podporenej činnosti považujú výdavky súvisiace s realizáciou podporovanej činnosti na obstaranie služieb, tovarov a stavebných prác súvisiacich s cieľom daného projektu v rámci daného programu a jeho oprávnených aktivít. Kontrolou bolo zistené, že kontrolovaný subjekt schválil žiadosť na projekt (vydanie knihy "Svätí mučeníci s menom Kvirín"), ktorý nesúvisel s cieľom podprogramu 2.2. Výzvy predsedu PSK pre rok 2024 (Oprava a údržba kultúrnych pamiatok a pamätihodností obce/mesta, sakrálnych objektov, kultúrnych domov, priestranstiev na konanie kultúrnych podujatí, komunitných centier a ich vybavenie hnuteľným majetkom neinvestičného charakteru). Následne, kontrolovaný subjekt akceptoval vyúčtovanie dotácie a vyplatil schválenú dotáciu v plnej výške. Uvedeným konaním kontrolovaný subjekt nepostupoval v súlade s VZN č. 98/2023 o poskytovaní dotácií, podmienkami Výzvy pre predsedu PSK pre rok 2024 a Zmluvou o poskytovaní dotácie. Podľa vyjadrenia kontrolovaného subjektu zo dňa 11.05.2026 v danom prípade ide o formálnu nezrovnalosť, ktorá vznikla v počiatočnej fáze spracovania, avšak nemala žiadny vplyv na samotný proces schvaľovania žiadosti, na zákonnosť poskytnutia dotácie ani na vecnú oprávnenosť vynaložených výdavkov. Projekt bol od počiatku posudzovaný podľa svojho reálneho obsahu (edičná činnosť), o čom svedčí aj jeho správna identifikácia v informačnom systéme Crystal Office. Z hľadiska rozpočtových pravidiel je kľúčové, že predmetné výdavky boli v konečnom dôsledku správne klasifikované ako bežné výdavky v rámci programu Kultúra. Keďže podprogramy 2.2. aj 2.3. spadajú pod rovnakú kategóriu ekonomickej klasifikácie (bežné výdavky), nedošlo k porušeniu rozpočtovej disciplíny ani k nesprávnemu použitiu verejných prostriedkov. Účel dotácie (vydanie knihy) bol naplnený v súlade so zmluvou a schváleným projektom. Rozdelenie bežných výdavkov na podprogramy 2.2. a 2.3. výlučne slúžia na analytické účely príslušných odborov Úradu PSK. V dôsledku akceptovania vyššie uvedených dokladov došlo k porušeniu podmienok výzvy a zmluvy o poskytnutí dotácie. Uvedené nemalo vplyv na oprávnenosť výdavkov.
Typ nedostatku: Formálna nezrovnalosť
2026 KA-017/2026/1110 Dotačné schémy z rozpočtov samosprávnych krajov Prešovský samosprávny kraj
V zmysle bodu 4 písm. a) čl. V Výzvy poslancov pre rok 2022 a čl. II bodu 8.1 písm. a) Zmluvy č. 414/2022/OPR o poskytnutí dotácie sa za oprávnené výdavky z vecného hľadiska považujú preukázateľné výdavky súvisiace s realizáciou podporenej činnosti na obstaranie služieb, tovarov a stavebných prác súvisiacich s cieľom daného projektu v rámci daného programu a jeho oprávnených aktivít. Kontrolou predloženého vyúčtovania bolo zistené, že v dvanástich prípadoch v celkovej sume 4 514,60 eur boli k vyúčtovaniu predložené doklady, ktoré nesúviseli s cieľom podprogramu 1.2 - Šport- bežné (neinvestičné) výdavky Výzvy poslancov PSK na rok 2022 (Oprava a údržba športovísk a ich vybavenie hnuteľným majetkom neinvestičného charakteru). Predložené boli doklady za prenájom nehnuteľného majetku, vykonávanie tréningov detí a rozosielanie letákov do schránky. Kontrolovaný subjekt nemal akceptovať predložené doklady a nemal vyplatiť plnú výšku schválenej dotácie. Podľa vyjadrenia kontrolovaného subjektu zo dňa 28.04.2026 išlo o bežnú formálnu nezrovnalosť, ktorá nemala vplyv na proces schvaľovania žiadosti ani na poskytnutie dotácie a oprávnenosť výdavkov. Tento typ nezrovnalosti sa vyskytuje len vo výnimočných prípadoch a kontrolovaný subjekt sa ho snažil minimalizovať prostredníctvom viacnásobnej kontroly pri posudzovaní žiadosti a kontrole vyúčtovania projektov. V konečnom dôsledku výdavky boli zaradené ako bežné výdavky v rámci programu šport. V dôsledku akceptovania vyššie uvedených dokladov došlo k porušeniu podmienok výzvy a zmluvy o poskytnutí dotácie. Uvedené nemalo vplyv na oprávnenosť výdavkov.
Typ nedostatku: Formálna nezrovnalosť