Novú stratégiu rozvoja kontrolného úradu zaslal jeho predseda okrem prezidenta SR, poslancom parlamentu a tiež členom vlády. Z pohľadu NKÚ čelí dnes slovenská spoločnosť viacerým kľúčovým výzvam. Od nízkej miery dôvery občanov vo verejné inštitúcie, cez zvýšené nároky na transparentnosť procesov rozhodovania, až po zaostávajúcu digitalizáciu či nízku mieru odolnosti Slovenska voči krízam. „Z nášho poznania je mimoriadne významným rizikom podceňovanie profesionality a odbornosti, ktoré sa prejavuje v celom procese riadenia verejných politík. Čoraz viac absentuje strategické riadenie, ako aj účinná interná kontrola a chýbajú procesy zabezpečujúce dlhodobú udržateľnosť krajiny,“ popisuje aktuálne výzvy vo fungovaní slovenskej spoločnosti predseda národných kontrolórov. 

NKÚ od roku 2020 predkladá príslušným parlamentným výborom zistenia svojej analytickej a kontrolnej činnosti. Zároveň v predložených správach úrad formuluje odporúčania, ktoré by v kontrolovanej oblasti mali priniesť pozitívny posun, zmenu k lepšiemu nakladaniu s verejnými financiami či majetkom. Najzásadnejšie zistenia zasiela kontrolný úrad aj vláde a v štvrťročnom intervale o nich informuje v osobitnej správe troch najvyšších ústavných činiteľov – predsedu parlamentu, prezidenta a premiéra. „Otvorená komunikácia posilňuje nielen ústavný mandát nášho úradu, ale zároveň podporuje jeho transformáciu k vytváraniu takého vnútorného prostredia, ktoré je odolné voči nenáležitým vonkajším vplyvom a podporuje flexibilitu, inovácie, či reaguje na nové digitálne možnosti, vrátane umelej inteligencie. Každá aktivita a reforma úradu by mala smerovať k posilneniu dôvery občanov vo verejný sektor, k zlepšovaniu správy vecí verejných,“ uzatvára Ľ. Andrassy. 

Stratégia NKÚ pre obdobie rokov 2026 – 2030 bude zmysluplná vtedy, ak prinesie reálnu zmenu pre spoločnosť. Podľa národnej autority pre oblasť kontroly bude v roku 2030 slovenská, ale aj európska spoločnosť čeliť tlakom vyplývajúcim z nedostatku verejných zdrojov, klimatických a demografických výziev, narastajúceho informačného chaosu a nedôvery vo verejné inštitúcie. Kontrolný úrad v tomto kontexte zohráva kľúčovú rolu ako strážca verejných financií, analytická autorita a zdroj objektívnych faktov, ktorý okrem svojej primárnej kontrolnej funkcie pomáha spoločnosti zorientovať sa v realite fungovania štátu. Úlohou nezávislej kontroly je a naďalej bude poukazovať na neudržateľné rozhodnutia a systémové riziká, poskytovať dôkazmi podložené hodnotenia a prispievať k zvyšovaniu kvality verejných politík.

Základnou úlohou NKÚ je robiť nezávislú, profesionálnu a dátovo podloženú kontrolnú činnosť. Úrad prináša fakty a tie slúžia a majú slúžiť ako základ pre zlepšovanie fungovania verejných orgánov a posilňovania kultúry zodpovednosti pri správe vecí verejných. Do roku 2030 chcú slovenskí kontrolóri posilniť svoje postavenie medzi organizáciami verejnej správy ako dôveryhodná, nezávislá a vzorová inštitúcia, ktorá využíva najnovšie poznatky a technologické inovácie.

Národná autorita pre externú kontrolu chce byť lídrom vo využívaní veľkých dát a umelej inteligencie. Ďalším záväzkom zo stratégie je, že štvrtina auditov budú výkonnostné kontroly verejných politík s významným dopadom na verejné financie, majetok a udržateľný rozvoj spoločností. Zároveň až tretina kontrolných akcií by mala vzniknúť v spolupráci so zapojením zainteresovaných strán, čím sa posilní participácia a otvorenosť jednej z najvyšších kontrolných inštitúcií v štáte.