Aktuality

Zelené projekty z eurofondov zlepšujú kvalitu života, pre obce je problémová ich udržateľnosť

Publikované: 27.10.2023


Podiel verejnej zelene v mestách a obciach sa podarilo zvýšiť, ale stále jej máme málo. Kým odhad na rok 2023 hovoril o náraste na 3,1 %, kontrolované obce sa dostali na úroveň len jedného percenta. Prispel k tomu aj zdĺhavý proces od podania žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (NFP) na zelené projekty až po uzavretie zmluvy.

Priemerná dĺžka posudzovania žiadostí bola 168 dní. Ku koncu júna 2023 sa podarilo ukončiť viac ako dve tretiny projektov z celkovo 126 uzavretých zmlúv, čerpanie NFP presahovalo 70 %. Ukázala to najnovšia kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR. V rámci nej bolo preverených 13 vybraných miest a obcí, ktoré čerpali peniaze na zlepšenie kvality života s dôrazom na životné prostredie. Kontrolované boli roky 2017 až 2022.  

Problém pre obce predstavuje aj nedostatok vlastných finančných zdrojov na realizáciu a udržanie projektov zelenej infraštruktúry, ktorá je však v čase klimatickej zmeny a zhoršujúceho sa stavu životného prostredia viac než žiaduca. „Napriek nedostatkom v rámci projektov práve budovanie prvkov zelenej infraštruktúry prispelo v kontrolovaných obciach a mestách k vytvoreniu priestorov na oddych a trávenie voľného času, k zlepšeniu mikroklímy, vytvoreniu izolácie proti hluku a prašnosti, čím sa zlepšila celková kvalita života obyvateľov,“ povedal podpredseda NKÚ SR Jaroslav Ivančo.

Podľa Stratégie environmentálnej politiky SR do roku 2030 je budovanie zelenej infraštruktúry jedným z nástrojov, ako predchádzať zmene klímy a zmierňovať jej dosahy. Práve zelené riešenia majú priniesť prírodné prvky do zastavaných oblastí a skvalitniť tak životné prostredie v mestách a obciach. K tomuto rozvoju mal napomôcť Integrovaný regionálny operačný program (IROP) na roky 2014 až 2020. Vo výzve na budovanie prvkov zelenej infraštruktúry bolo celkovo rozdelených 40,78 miliónov eur z európskych zdrojov, do konca júna 2023 sa z nich vyčerpalo viac ako 29 miliónov. Kontrolóri NKÚ sa pozreli na 13 vybraných samospráv, ktorým bol poskytnutý NFP na základe tejto výzvy.

Pozitívne možno zhodnotiť, že okrem ojedinelých prípadov boli preverované projekty zrealizované a slúžia svojmu účelu. Treba však uviesť, že v rozpočtoch obcí je na realizáciu zelených projektov nedostatok finančných prostriedkov. Len z vlastných rozpočtov realizovali obce a mestá tento typ projektov iba zriedka. Vo väčšine prípadov išli na projekty zelenej infraštruktúry len prostriedky Európskej únie a štátneho rozpočtu, prípadne iné dotácie. V kontrolovanej Čadci, Drienovskej Novej Vsi, Myjave a Vyšnej Hutke sa ako problematická ukázala udržateľnosť realizovaných projektov zo živých rastlín a drevín počas celej doby ich udržateľnosti. Na financovanie by mestá a obce mohli použiť poplatok za rozvoj ako kapitálové výdavky na výstavbu parkov a úpravu verejnej zelene, finančnú náhradu za výrub drevín zase na budovanie zelených striech, ekoduktov a zelených parkov.

Kontrolóri tiež poukazujú na nedostatočné monitorovanie udržateľnosti projektov zo strany Ministerstva pôdohospodárstva SR, neskôr Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) a vyšších územných celkov ako poskytovateľov NFP, keďže fyzické kontroly na mieste nerealizovali a monitorovanie prebehlo len prostredníctvom následných monitorovacích správ. „Tieto správy neobsahovali presné a úplné informácie o stave projektov. Zasielanie monitorovacích správ bez reálneho zistenia stavu je neúčinný formálny nástroj kontroly, ktorý nezabezpečuje udržateľnosť takýchto projektov,“ uviedol J. Ivančo. Z tohto dôvodu NKÚ odporučil parlamentnému výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby zaviazal MIRRI vydať metodické postupy a usmernenia pre nositeľov agendy s tým, že dôraz by sa mal klásť na vykonávanie vnútornej kontroly a kontroly na mieste v rámci vybranej vzorky projektov.

Kontrolný úrad poukazuje aj na nedostatok na strane poskytovateľa NFP pri nastavení merateľných ukazovateľov v rámci projektov. Merateľné ukazovatele boli totiž vyberané kvantitatívne, zamerali sa na počet vybudovaných prvkov zelenej infraštruktúry alebo dokumentov. Chýbal však kvalitatívny aspekt, nebolo tak možné vyhodnotiť, na akej úrovni sa zlepšilo životné prostredie a znížilo znečistenie ovzdušia v dotknutých oblastiach. Priestor na zlepšenie vidí národná autorita pre externú kontrolu aj pri zdĺhavých procesoch hodnotenia žiadostí o poskytnutie financií, ako aj pri procesoch kontroly dokumentácie verejného obstarávania. Zjednodušenie by prospelo aj v prípade administratívnej záťaže pre prijímateľov prostriedkov.

Národní kontrolóri zároveň v obciach identifikovali výrazné cenové rozdiely pri nákupe podobných položiek. Napríklad odpadkový kôš dokázalo mesto Bardejov kúpiť za 60 eur, Senica za 799 eur. Parková lavička vyšla Prievidzu na 183 eur, Čadca a Cinobaňa lavičky nakúpili za 600 eur. Detská pružinová hojdačka bola súčasťou rozpočtu v siedmich kontrolovaných projektoch a jej cena sa pohybovala od 192 eur v Bardejove do 917 eur v Detve. „Cenové rozdiely v prvkoch zelenej infraštruktúry mohli byť spôsobené neupravením cenových limitov pre jednotlivé položky rozpočtu zo strany poskytovateľa nenávratného finančného príspevku. Práve chýbajúce cenové rozpätie malo nepriamy vplyv na hospodárne a efektívne použitie verejných prostriedkov,“ vysvetľuje podpredseda NKÚ.

Adaptácia na dôsledky zmeny klímy sa stáva neoddeliteľnou súčasťou činnosti samosprávy na lokálnej úrovni. Do tvorby strategických dokumentov obcí a miest je preto potrebné premietnuť aj nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Zelená infraštruktúra, ktorá patrí medzi tzv. zelené adaptačné opatrenia, by sa mala stať štandardnou súčasťou priestorového a územného plánovania na lokálnej úrovni. Týka sa to najmä územných plánov a programov rozvoja obcí a miest.

Graf: Podiel verejnej zelene a zelenej infraštruktúry na celkovej rozlohe miest a obcí k 31. 12. 2022


 

Zdroj: kontrolované subjekty

Zdielať: