Kontrolný úrad upozorňuje na to, že príjmová časť konsolidačného balíka bola naplnená na necelých 80 %, keď sa z očakávaných 1,9 miliardy vybralo iba 1,5 miliardy eur. Reforma dane z pridanej hodnoty sa naplnila na približne 97 %. „Rozdiel medzi očakávaným a skutočným výnosom bol najväčší pri transakčnej dani, keď sa vybralo o 168 miliónov menej a zmeny pri dani z príjmov právnických osôb priniesli do rozpočtu o bezmála sto miliónov eur menej, ako bol plán,“ uviedol šéf kontrolórov. Nepodarilo sa naplniť ani konsolidačné opatrenia pri osobných výdavkoch zamestnancov štátu. Celkové mzdové výdavky kapitol vzrástli medziročne o 5,3 %, t. j. o 171,4 mil. eur. V aparáte ústredných orgánov štátnej správy v roku 2025 pracovalo 14 357 zamestnancov, čo je o 363 zamestnancov viac ako v roku 2024. Počet obsadených miest rozpočtových organizácií medziročne vzrástol o 227 osôb. 

Bežné výdavky štátu zaznamenali medziročný rast o 5,4 % a dostali sa na úroveň 28,5 miliardy eur. Takmer polovica bežných výdavkov na tovary a služby v roku 2025 sa čerpala na služby, pričom medziročne vzrástli o 8,9 %, čo naznačuje rastúcu závislosť štátnej správy od externých služieb a zabezpečenia prevádzkových činností. V rámci služieb sa najviac výdavkov, 364,5 milióna eur, čerpalo na tzv. špeciálne služby, ktoré zahŕňajú okrem iného aj externé právne a advokátske služby. „Pri konsolidácii verejných financií je viac ako nevyhnutné, aby sa kompetentní sústredili na výdavkovú stranu rozpočtu, vláda musí začať výrazne šetriť na prevádzke štátu. Výzvou zostáva transparentnosť a hospodárnosť pri používaní verejných zdrojov. Najväčší podiel, bezmála 81 miliárd dlhu, pritom vytvorili štátne inštitúcie,“ konštatuje Ľ. Andrassy.

NKÚ identifikoval nedostatky pri dodržiavaní zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. „Minulý rok až 16 veľkých projektov nebolo posúdených v súlade s rozpočtovými pravidlami. Išlo hlavne o investície patriace pod gesciu ministerstva dopravy, obrany ale aj školstva. Porušenie pravidiel súvisí s tým, že verejné obstarávanie bolo vyhlásené bez hodnotenia Útvaru hodnoty za peniaze rezortu financií,“ zdôraznil šéf národnej autority pre externú kontrolu. V roku 2025 Slovensko dosiahlo tretiu najlepšiu bilanciu príjmov z európskych zdrojov za celú dobu čerpania eurofondov. Plnili sa prvé finančné míľniky programov realizovaných v rámci programového obdobia 2021 – 2027, pričom kapitálové výdavky tvorili len približne jednu štvrtinu z celkových výdavkov. Pri implementácii plánu obnovy dominovalo čerpanie kapitálových výdavkov, čo súvisí s realizáciou investícií predovšetkým v oblasti dopravy a zdravotníctva.

Zdravotníctvo bolo aj v roku 2025 v znamení vážnych systémových rizík. Dlhodobou výzvou zostáva aj lieková politika, kde kontrola NKÚ potvrdila neefektívne a neudržateľné nastavenie systému. Minulý rok bol rozpočet na lieky prekročený o takmer 70 mil. eur, a to napriek medziročnému navýšeniu výdavkov zo systému verejného poistenia o 155 miliónov na 1,72 miliardy eur. Prehlboval sa aj problém zadlženosti zdravotníckych zariadení a celkové záväzky v zdravotníctve sa oproti minulému roku zvýšili o 380 miliónov a dosiahli v závere roku 2025 hodnotu 2,42 miliardy. Z toho dlh trinástich štátnych fakultných a univerzitných nemocníc tvorí až takmer 1,4 miliardy eur. Kapitola ministerstva zdravotníctva dosiahla celkové výdavky na úrovni 2,97 miliardy eur, čo zodpovedá prekročeniu rozpočtu o 3,2 %. „Viaceré realizované či ohlásene legislatívne zmeny môžu prispieť k lepšiemu zúčtovaniu limitovaných verejných financií v segmente verejného zdravotníctva, ich reálny prínos však bude závisieť od dôslednej implementácie a pravidelného zverejňovania odpočtov plnenia, ktoré nie sú stále dostupné,“ povedal.

V oblasti životného prostredia sa ako kľúčový problém ukázal nesúlad medzi rastúcim objemom dostupných finančných zdrojov a pretrvávajúcimi dlhodobými environmentálnymi dlhmi. Najvýraznejšie sa to prejavuje vo vodnom hospodárstve, kde investičné potreby na obnovu a dobudovanie infraštruktúry dlhodobo presahujú dostupné zdroje. Riziko sa netýka len výstavby kanalizácií a vodovodov, ale aj správy vodohospodárskeho majetku štátu, najmä pri financovaní Slovenského vodohospodárskeho podniku. „Rast zdrojov v kapitole ministerstva životného prostredia a v Environmentálnom fonde možno vnímať ako pozitívny predpoklad na riešenie investičných dlhov, ale verejné zdroje musia skutočne smerovať do opatrení s preukázateľným prínosom, čo musia zodpovední zamestnanci rezortu dôsledne sledovať,“ zdôraznil predseda NKÚ.