„Prepad daňovo-odvodových príjmov znižuje manévrovací priestor rozpočtovej politiky v čase, keď je nevyhnutné pokračovať v konsolidácii verejných financií. Ukazuje sa, že v tejto oblasti bol dosiahnutý strop a ďalšie negatívne opatrenia môžu viesť k posilňovaniu šedej ekonomiky a môžeme sa vrátiť o niekoľko rokov dozadu, do doby hotovostných platieb,“ upozorňuje v súvislosti s vývojom tohtoročného rozpočtu predseda národnej autority pre oblasť externej kontroly Ľubomír Andrassy..

Kontrolný úrad pravidelne zverejňuje svoju správu o vývoji rozpočtového hospodárenia za I. polrok kalendárneho roku. V aktuálnej správe okrem iného popisuje riziká naviazané na vybrané výdavky verejnej správy, pričom najvýraznejšie ohrozenie z dlhodobého hľadiska predstavuje dôchodkový systém. Analytici kontrolného úradu sa podrobnejšie pozreli na dopady zavedenia predčasného starobného dôchodku s dôrazom na kategóriu tých predčasných dôchodcov, ktorí odišli z trhu práce po 40 odpracovaných rokoch. „Kontrolný úrad dlhodobo upozorňuje na vysoké zaťaženie verejných financií zo strany Sociálnej poisťovne, ktorá okrem iného zodpovedá za vyplácanie starobných a predčasných starobných dôchodkov. 

„Predčasné dôchodky, štedrý valorizačný mechanizmus dôchodkov a taktiež 13. dôchodky ťahajú verejné financie do pasce vysoko rizikového pásma udržateľného fungovania Slovenska. Na zabezpečenie zákonných nárokov dôchodcov bude musieť štát dofinancovať Sociálnu poisťovňu v tomto roku sumou viac ako 2,75 miliardy eur. Výdavky na dôchodky sa za posledných desať rokov zdvojnásobili zo sumy 6,4 miliardy na bezmála 13 miliárd eur,“ približuje predseda slovenských kontrolórov a dodáva, že „reforma dôchodkového systému je najväčšou výzvou nielen pre súčasnú, ale aj budúce vlády." Nehovoriac o alarmujúco nízkej miere pôrodnosti, ktorá má zásadný vplyv na demografický vývoj Slovenska. Kmeňová populačná prognóza hovorí o dramatickom znížení počtu obyvateľov, v roku 2080 by mohlo mať Slovensko len 4,7 milióna obyvateľov zo súčasných 5,4 milióna.

Negatívny vývoj štátneho rozpočtu sa prejavuje okrem iného aj vo zvyšovaní dlhu verejnej správy. Podľa tohtoročného vývoja rozpočtového hospodárenia subjektov verejnej správy sa hodnota hrubého dlhu Slovenskej republiky dostane nad úroveň 60 % a môže atakovať sumu 84 miliárd eur, čo bude až 61,6 % HDP. Národnou radou SR schválený rozpočet pre rok 2025 síce predpokladal rast dlhu, ale len na úroveň 59,6 % HDP a verejný dlh by sa mal navýšiť o 700 miliónov eur. To znamená, že každý občan Slovenska, senior či novorodenec bude oproti tohtoročnému dlhu na úrovni 14 300 eur niesť dôsledky zadlžovania krajiny už na úrovni 15 500 eur. Analytici NKÚ vo svojej správe upozorňujú parlament i vládu na pokračujúce zadlžovanie koncových štátnych nemocníc, pričom za prvých šesť mesiacov roka 2025 sa ich zadlženosť zvýšila o viac ako 168 miliónov eur. V kontexte šetrenia na úrovni ústredných orgánov štátu, došlo v tomto roku k navýšeniu počtu zamestnancov o 699 osôb a navýšeniu limitu osobných výdavkov v sume viac ako 240 miliónov eur. Najviac nových zamestnancov pribudlo na ministerstve práce (199), v rezorte zdravotníctva (152), na ministerstve vnútra (73) či úrade vlády (67).