Súčasné akciové spoločnosti v oblasti vodárenstva vznikli na základe vládou schválenej koncepcie privatizácie štátnych podnikov vodární a kanalizácií v roku 2001. Obce a mesta získali infraštruktúrny majetok vodárenských sústav a prostredníctvom „svojej“ vodárenskej spoločnosti zabezpečujú jednu zo základných kompetencií miestnej samosprávy – t. j. zásobovať pitnou vodou svojich obyvateľov a zabezpečiť odkanalizovanie použitej vody. Jedným z hlavných problémov vodárenstva na Slovensku je skutočnosť, že v súčasnosti viac ako štyristo obcí nemá verejný vodovod a štvrtina samospráv nemá kanalizáciu. Modernizačný dlh v segmente vodárenstva sa vyšplhal na bezmála 10 miliárd eur a straty pitnej vody na existujúcej infraštruktúre atakujú alarmujúcich 30 %  z celkového objemu spracovanej vody. 

Rizikom vo fungovaní vodárenských spoločností je fakt, že nemajú svojho zakladateľa a oblasti výkonu verejného záujmu a jeho vecného zabezpečenia sú rozdrobené medzi rôzne úrovne štátnej správy, ktoré spravidla nevenujú tejto téme dostatočnú pozornosť, resp. nedisponujú odborníkmi na danú oblasť. „To je jedna z hlavných príčin, prečo niektorí manažéri vodárenských spoločností vyhlasujú, že sú čisto súkromné subjekty. A to aj napriek tomu, že rozhodujúcu časť svojej činnosti vykonávajú na základe verejného práva, pretože ich akcionármi sú subjekty verejnej správy, a nie súkromné osoby,“ konštatuje Ľ. Andrassy. Predseda slovenských kontrolórov zároveň dodáva, že o plnení verejného záujmu vodárenskými spoločnosťami či o stave kritickej infraštruktúry jednotlivých spoločností nemá informácie vláda ani parlament, s výnimkou správ z auditov kontrolného úradu. Ale aj táto nezávislá kontrola je obmedzená iba na vodárenskú spoločnosť, nie na iné, nimi vytvorené podnikateľske subjekty. 

NKÚ na základe výsledkov svojej kontrolnej činnosti konštatuje, že obecné vodárenské spoločnosti sú najvhodnejšou  formou podniku na zabezpečenie prevádzkovania vodárenských sústav. „Voda a vodárenská infraštruktúra sú neoddeliteľnou súčasťou verejného záujmu. Strata kontroly nad týmito systémami by mohla mať vážne dopady na každodenný život ľudí i budúce generácie. Vedia to aj rôzne záujmové lobistické skupiny, ktoré sa pod rúškom pomoci akcionárom snažia o ich ovládnutie. V Čechách k tomu v nedávnej minulosti dochádzalo, a preto boli zmenené pravidlá,“ približuje šéf NKÚ. 

Vďaka iniciatíve slovenského kontrolného úradu sa v nedávnej minulosti upravila legislatíva, zadefinovali sa pozície akcionárov, posilnila sa informačná povinnosť vodární voči verejnosti. „Ak by vtedy nedošlo k tejto zmene, dnes už mohli byť tieto verejné korporácie ovládané súkromníkmi. Keďže legislatíva bráni lobistom priamo ovládnuť akcie vodární, dochádza k zakladaniu iných obchodných spoločností, ktorých činnosť je nielen mimo základného podnikateľského poslania obecnej vodárenskej spoločnosti, ale aj mimo priamej kontroly akcionárov či iných štátnych inštitúcií. Šikovní podnikatelia nachádzajú medzery v zákonoch, a preto je úprava dnešnej legislatívy viac ako nevyhnutná,“ uzatvára predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Ľ. Andrassy.