„Rozpočet je kľúčovým zákonom na zabezpečenie udržateľného rozvoja spoločnosti, na podporu podnikateľského prostredia a tiež na udržanie sociálneho zmieru. Preto je dôležité posúdiť nielen formálne prerozdeľovanie limitovaných zdrojov do jednotlivých verejných politík, ale aj zhodnotiť proces participácie zainteresovaných strán na príprave zákona roka. A to nielen v rámci jednotlivých rozpočtových kapitol, ale aj zapojením sociálnych partnerov či rešpektovaním kritických pohľadov zo strany akademickej obce a nezávislých kontrolných inštitúcií,“ konštatuje predseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy. Zároveň opakuje kritický pohľad národnej autority pre externú kontrolu na spôsob, akým vláda a následne aj Národná rada SR pristúpili k prerokovaniu návrhu rozpočtu v tomto roku. Proces zostavenia zákona roka síce formálne vychádza z rozpočtových pravidiel, no jeho urýchlené schvaľovanie ide podľa neho proti transparentnosti, participácii a je prejavom dešpektu voči všetkým ostatným zainteresovaným stranám.

Národní kontrolóri považujú rozpočtové riziká opísané Ministerstvom financií SR v návrhu zákona za vyvážené. Rast slovenskej ekonomiky na úrovni 1,8 % ovplyvní nielen domáca spotreba, ale aj zahraničný dopyt, naštartovanie nemeckej ekonomiky či lepšia výkonnosť automobilového priemyslu. Na druhej strane môžu na hospodársky rast naďalej negatívne vplývať vojnové konflikty, vysoké ceny energií, nepredvídateľné obchodné bariéry či nižší dopyt z Číny. „Návrh rozpočtu verejnej správy je potrebné vnímať nielen z ročného pohľadu na príjmy a výdavky, teda plánované saldo, ale zároveň aj z pohľadu úspešnosti trojročných konsolidačných opatrení zameraných na zníženie celkového dlhu krajiny. Dôležité je priebežne posudzovať, ako konsolidácia prispieva k odstraňovaniu štrukturálnych príčin nerovnováhy verejných financií a či vytvára reálny priestor na udržateľné financovanie štátu bez ďalšieho zvyšovania daní a odvodov,“ približuje pohľad kontrolórov Ľ. Andrassy. Rozpočet bude totiž v nadchádzajúcich rokoch zaťažovaný okrem iného významnými výdavkami na splácanie dlhu. Kým v roku 2023 dosahovali tieto náklady jednu miliardu eur, v budúcom roku bude na tento účel použitých už bezmála 2,5 miliardy eur a v roku 2029 sa odhaduje financovanie dlhu už na úrovni troch miliárd eur.

NKÚ vo svojom vecnom stanovisku k návrhu rozpočtu upriamuje pozornosť poslancov parlamentu na viaceré rizikové oblasti, predovšetkým na tie, ktoré si vyžadujú najväčšie objemy verejných zdrojov, alebo ktoré môžu bez systémových zmien negatívne ovplyvniť dlhodobú udržateľnosť financovania štátu a jeho verejných politík. Ide o dôchodkový systém financovaný primárne cez rozpočet Sociálnej poisťovne (15,5 miliardy eur), segment verejného zdravotníctva (11 miliárd eur) či efektívne fungovanie štátnej a verejnej správy. 

V budúcom roku sa bude naďalej prehlbovať rozdiel medzi príjmami od ekonomicky aktívnych obyvateľov a prijatými platbami za poistencov štátu do systému verejného zdravotného poistenia. Platba za poistencov štátu je rozpočtovaná v objeme 2,1 miliardy eur, čo predstavuje len 22 % z celkových zdrojov zdravotného poistenia. Návrh rozpočtu predpokladá, že na dokončenie investičných zámerov bude potrebných 608 miliónov eur. Ide o štátne zdroje viazané na výstavbu a vybavenie nových nemocníc či odstraňovanie havarijných stavov. Z uvedenej sumy má 562 miliónov eur smerovať do Ústrednej vojenskej nemocnice SNP v Ružomberku. Na ostatné štátne zdravotnícke zariadenia zostáva len necelých 48 miliónov eur, čo je pri pohľade na prebiehajúce stavebné práce a investičný dlh kritické číslo. „Nehovoriac o tom, že vláda a ani vedenie rezortu zdravotníctva nemajú reálnu predstavu o tom, ako riešiť už bezmála 2,4-miliardový dlh v zdravotníctve a aké systémové opatrenia prijať, aby sa kolotoč bezodného zadlžovania v slovenskom zdravotníctve zastavil a pacient sa dostal na prvé miesto záujmu kompetentných,“ približuje pohľad úradu jeho predseda.

Výsledkové ukazovatele efektívnosti verejnej správy opakovane poukazujú na pretrvávajúce zaostávanie Slovenska za priemerom krajín Európskej únie. V indexe efektívnosti verejnej správy dosahuje naša krajina 62,7 percentilu, zatiaľ čo európsky priemer presahuje hranicu 80. percentilu. Kvalita a efektívnosť fungovania verejných inštitúcií pritom výrazne ovplyvňujú kvalitu služieb pre občanov a súvisí taktiež s rizikom nehospodárneho využívania verejných zdrojov. V roku 2027 dôjde k výraznému posunu v štruktúre výdavkov určených na fungovanie štátu. Bežné prevádzkové výdavky krajiny rastú na úkor investícií, čo má v konečnom dôsledku vplyv na slabý hospodársky rast. Výdavky na zamestnancov štátu, samospráv sa v porovnaní s rokom 2024 zvýšia o 15,4 % a dosiahnu 17,1 miliardy eur. Výrazne sa zvyšujú aj výdavky na bežnú spotrebu verejných inštitúcií. Náklady na tovary a služby za rovnaké obdobie vzrastú o 27,3 %, čo sa v rozpočte na budúci rok prejaví sumou 9,5 miliardy eur. „Tieto čísla sú jasným signálom pre vládu i parlament, že je najvyšší čas začať odbornú diskusiu o zásadnej reforme štátu a o financovaní služieb, ktoré občanom poskytujú profesionálni úradníci. Táto výzva, o ktorej kontrolný úrad hovorí dlhodobo, je premietnutá aj do Vízie Slovenska 2040, čo v konečnom dôsledku potvrdzuje vysokú dôležitosť tejto témy,“ konštatuje Ľ. Andrassy.

Na rok 2027 sú na oblasť sociálnej politiky a podpory zamestnanosti rozpočtované výdavky vo výške 20 miliárd eur, čo medziročne znamená nárast o bezmála 443 miliónov eur. Dominantnú časť výdavkov v sociálnej oblasti tvoria výdavky Sociálnej poisťovne, ktoré smerujú predovšetkým do dôchodkového poistenia (88 % celkových výdavkov poisťovne). Na budúci rok sú výdavky poisťovne rozpočtované vo výške 15,5 miliardy eur. Finančný transfer pre Sociálnu poisťovňu na úrovni dvoch miliárd eur výrazne zaťaží štátny rozpočet. V tejto súvislosti negatívny demografický vývoj môže ohroziť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. „Je dôležité, aby sa kompetentní namiesto jednoduchého hľadania zdrojov na vyplácanie dôchodkových dávok začali zaoberať štrukturálnymi zmenami na trhu práce a pripravovali projekty, vďaka ktorým sa do pracovného života vo väčšej miere zapoja aj seniori. Strieborná generácia v prepojení na striebornú ekonomiku predstavuje z pohľadu kontrolného úradu jednu z významných výziev transformácie spoločnosti do roku 2040,“ uzatvára stanovisko národných kontrolórov k štátnemu rozpočtu jeho predseda.