Mincovňa Kremnica je síce štátnym podnikom, no zároveň predstavuje na slovenské pomery špecifický subjekt s viac ako 700-ročnou tradíciou. Hoci nepodlieha niektorým nástrojom verejnej finančnej a majetkovej kontroly uplatňovaným vo verejnej správe, prierezová kontrola jeho hospodárenia potvrdila, že pri nakladaní s majetkom dodržiava princípy zákonnosti, hospodárnosti a taktiež efektívneho využívania finančných prostriedkov. Na rozdiel od väčšiny štátnych podnikov, ktoré boli predmetom kontroly národnej autority pre oblasť externej kontroly v ostatných rokoch, tento subjekt dosahuje dlhodobo stabilné a kladné hospodárske výsledky. V minulom roku vykázal čistý zisk po zdanení vyše 667-tisíc eur, čo predstavovalo medziročný nárast o bezmála 40 %. Celkové výnosy podniku dosiahli 39,6 milióna eur.

Podľa podpredsedníčky NKÚ Henriety Crkoňovej je štátna mincovňa príkladom dobrej praxe. Disponuje jasnou víziou dlhodobého rozvoja a nebojí sa vstupovať do nových strategických aktivít. „Významným pozitívnym signálom je aj rast tržieb z výroby zahraničných obehových mincí, ktoré vlani medziročne vzrástli o 117 % na bezmála 14 miliónov eur. Tento výsledok potvrdzuje dobré meno podniku, jeho konkurencieschopnosť na medzinárodných trhoch a vedenie spoločnosti možno považovať za dobrého hospodára,“ zdôraznila podpredsedníčka úradu. Mincovňa zároveň dlhodobo investuje do obnovy technologického vybavenia a automatizácie výroby. Týmto krokom zároveň minimalizuje riziko modernizačného dlhu a posilňuje jeho konkurencieschopnosť na národnom i európskom trhu. Ministerstvo financií, ako nositeľ primárnej zodpovednosti za podriadené inštitúcie, sa aj vďaka funkčnej dozornej rade spolupodieľa na koncepciách rozvoja podniku, podporuje jeho modernizáciu prostredníctvom investičných plánov a schvaľuje aj rozbory jeho hospodárenia.

Štátny podnik Rudné bane plní dôležité úlohy v rámci útlmového programu rudného baníctva, ktorý vláda schválila ešte v roku 1990. Podľa pôvodných plánov mal byť tento program na Slovensku ukončený do roku 2011. K tomu ale nedošlo a viaceré bývalé banské lokality naďalej predstavujú environmentálnu aj bezpečnostnú záťaž nielen pre región, ale celú spoločnosť. Podpredsedníčka národných kontrolórov H. Crkoňová upozornila, že „dlhodobé odkladanie riešení zvyšuje riziká aj finančné nároky spojené s odstraňovaním následkov banskej činnosti. Za obdobie rokov 2010 až 2025 získali Rudné bane na technické práce súvisiace s realizáciou útlmového programu dotácie len vo výške 12 miliónov eur, čo je nedostatočné a priam kritické“. Kontrolóri poukazujú na to, že bývalé banské lokality v zahraničí využili banské územia a banské stavby na významné investičné aktivity, ktoré slúžia cestovnému ruchu či vzdelávaniu v oblasti vedy a techniky. 

Na rozdiel od dozornej rady kremnickej mincovne, dozorná rada Rudných baní bola dlhodobo nefunkčná. Okrem iného to znemožnilo schvaľovanie predaja prebytočných pozemkov podniku. Rezort  hospodárstva ako zakladateľ od augusta 2024 do júna 2025 neobsadil funkciu predsedu dozornej rady, podpredseda rade chýbal od marca 2020 až do júna 2025. Nastavený celkový model fungovania podniku na základe oneskorene schvaľovaných ročných plánov a koncepcií nezodpovedá dnešným potrebám riadenia podniku. Vedenie Rudných baní vypracovalo strednodobú koncepciu rozvoja s výhľadom do roku 2028, ktorá reaguje na súčasné problémy. Obsahuje aj víziu smerujúcu od pasívnej správy banských záťaží k aktívnejšiemu modelu využívania odborného, surovinového a environmentálneho potenciálu podniku. Do ukončenia kontroly nebola táto koncepcia posúdená zakladateľom, ktorý je primárnym nositeľom zodpovednosti za fungovanie štátneho podniku.