Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Bratislava 17. apríla 2020 – Pravidlá cezhraničného pohybu odpadov na Slovensku sú nedostatočné a nenapĺňajú ciele, ku ktorým sa krajina zaviazala v medzinárodných dokumentoch. Kontrolná akcia Najvyššieho kontrolného úradu SR ukázala, že chýbajú presné, úplné a spoľahlivé údaje o prevoze odpadu cez krajinu. Ministerstvo životného prostredia, Slovenská inšpekcia životného prostredia a Finančné riaditeľstvo, ktoré za tranzit odpadu na Slovensku zodpovedajú, nezabezpečili dostatočnú kontrolu nad jeho pohybom cez Slovensko na Ukrajinu. Chyby boli aj v systéme kontroly na hraniciach, čo umožnilo zmenu odpadu na tovar pri ich prechode. V rokoch 2015-2019 prešlo cez naše územie takmer 91-tisíc ton odpadu, z toho viac ako 77-tisíc ton na Ukrajinu. Národná autorita pre externú kontrolu upozorňuje na potrebu zmeniť tento systém a zamedziť riziku nekontrolovaného prevážania veľkého množstva odpadu cez naše územie.

Odpady a ich životný cyklus – od vzniku, cez pohyb až po zneškodnenie predstavujú globálny problém, v súčasnosti čoraz naliehavejší z dôvodu neustále sa zvyšujúcej spotreby, voľného pohybu tovarov, ako aj kritickej hranice udržateľného stavu životného prostredia. Pohyb odpadov cez hranice štátov upravuje Bazilejský dohovor. Ide o najrozsiahlejšiu environmentálnu dohodou, ktorou sa viaže 183 štátov sveta. Slovensko k nemu pristúpilo v roku 1993. Krajiny, ktoré Bazilejský dohovor podpísali, musia zabezpečiť nakladanie s nebezpečným a iným odpadom ohľaduplným spôsobom s cieľom chrániť zdravie ľudí a životné prostredie.

Za politiku nakladania s odpadmi je na Slovensku zodpovedné ministerstvo životného prostredia, ktoré vydávalo aj súhlas s tranzitom odpadov. V kontrolovanom období to bolo 219 súhlasov. Nemalo však podľa zistení kontrolórov NKÚ SR dostatočné a spoľahlivé informácie o plánovanej a vykonanej preprave odpadu cez krajinu. Kontrola však identifikovala aj fakt, že dokumentáciu o pohybe odpadu cez naše územie ministerstvo nevyhodnocovalo, len ju archivovalo.

Údaje o preprave nesedeli, kontroly na hraniciach chybovali

Počas kontrolovaného obdobia podľa údajov Finančného riaditeľstva prešlo cez Slovensko bezmála 91-tisíc ton odpadu, z toho viac ako 77-tisíc ton odišlo na Ukrajinu. Ďalších necelých 14-tisíc ton odpadu prišlo z Ukrajiny na Slovensko.

Kontrolóri NKÚ však zistili prepravu odpadu s vyššou hmotnosťou ako oznamovateľ vopred deklaroval. Identifikovali napr. osem prípadov, v ktorých oznamovatelia ohlásili tranzit s hmotnosťou približne 51 ton, pričom reálna hmotnosť bola viac ako 57 ton. Kontrola v rokoch 2016 a 2017 zistila, že v desiatich prípadoch bol deklarovaný, prevzatý a potvrdený odpad spolu v objeme 73 ton, pričom podľa záznamov colného úradu bola skutočná hmotnosť odpadu o viac ako 30 ton menšia než bolo deklarované. NKÚ SR tiež identifikoval 36 ohlásených prepráv s hmotnosťou viac ako 230 ton, v ktorých síce spoločnosti oznámili ministerstvu zamýšľaný tranzit, avšak záznam o prechode cez štátnu hranicu alebo o zrušení tranzitu neexistoval.

Závažným negatívom bola aj nedostatočná spolupráca či chýbajúca výmena informácií medzi ministerstvom životného prostredia a colnými orgánmi. Na prevoz odpadu sa podľa pravidiel Európskej komisie smú použiť len tie hraničné priechody, ktoré krajina nahlásila. Slovensko ich označilo tri – Čierna nad Tisou, Vyšné Nemecké a Ubľa. Odpad sa však na Slovensko dovážal aj cez hraničný priechod Maťovské Vojkovce. Bolo to v rozpore s európskymi pravidlami, keďže Slovensko ho neuviedlo Európskej komisii ako hraničný priechod pre tranzit odpadov. Napriek tomu predstavoval strategický bod pre dovoz odpadu širokorozchodnou traťou pre hutnícky priemysel. Počas kontrolovaného obdobia sa cezeň prepravilo takmer 130-tisíc ton odpadu pri 300 prevozoch.

Kontrola tiež zistila nedostatočné technické vybavenie v podobe zariadení na váženie na hraniciach. Na dvoch zo štyroch hraničných priechodoch chýbala dostatočná technická vybavenosť. Kým v Ubli váhy chýbali, v Maťovských Vojkovciach váhy boli dlhodobo nefunkčné.

Chyby NKÚ SR zistil aj v systéme kontroly pohybu odpadov na hraniciach. Nastavenie kontrol Colných úradov umožnilo prepraviť odpad bez povinnej dokumentácie. Zásielka na Slovensko prišla ako odpad, no colné úrady ju tak neposudzovali. Pri prechode hranice to spôsobilo formálnu zmenu odpadu na tovar. Príkladom takéhoto konania bola preprava kartridžov (tonerov, zásobníkov) cez štátne hranice. Prepravca nepredložil dokumenty, ktoré by preukázali prepravu odpadu. Colný doklad neuvádzal zásielky ako odpad, a nebol odhalený ani pri fyzickej kontrole, pretože kartridže boli zabalené do originálnych krabíc.

Odporúčanie väčšej spolupráce a komunikácie

Na zamedzenie týchto nedostatkov NKÚ SR jednotlivým orgánom odporučil najmä lepšiu spoluprácu pri prevoze odpadov z a na Ukrajinu, teda mimo Európskej únie. Slovensko má vonkajšiu hranicu Schengenského priestoru, v ktorom štáty ručia za bezpečnosť a spoločne zodpovedajú za vonkajšiu hranicu Európskej únie.

Odporúča aj skvalitniť spoľahlivosť a úplnosť údajov pri preprave odpadu. Taktiež je potrebný nákup, resp. aspoň rozsiahlejšie opravy existujúcich zariadení na hraniciach, ktoré by umožnili vykonávať účinnejšie kontroly.

Kontrola NKÚ SR pokrývala obdobie rokov 2015 až prvú polovicu roka 2019. Išlo o medzinárodnú kontrolnú akciu, do ktorej sa okrem Slovenska zapojilo aj Poľsko a Ukrajina. Vychádzala čiastočne z výsledkov kontroly z roku 2008. Už tie vtedy poukázali napríklad na potrebu posilnenia spolupráce zodpovedných orgánov, špecifikovania zodpovednosti inštitúcií, ktoré sa zapájajú do cezhraničného pohybu odpadov, ako aj zlepšenie materiálového vybavenia na identifikovanie odpadov. Touto kontrolou bola preverená jedna z významných politík Európskej únie, ale aj OSN, ktorá súvisí s pohybom a nakladaním s odpadom nielen v národnom, ale aj cezhraničnom kontexte.

PRÍLOHA

Záverečná správa z kontrolnej akcie Cezhraničný pohyb odpadov v zmysle ustanovení Bazilejského dohovoru (pdf, 1,04 MB)