„Nejde pritom o konečný účet za kompenzačnú pomoc, keďže krízová regulácia v energetike pokračuje aj tento rok a jej ukončenie legislatíva vôbec neupravuje. Kompenzácie pomohli, ale už je čas zamyslieť sa nad ich pokračovaním,“ upozornil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. Kompenzačné opatrenia síce pomohli občanom aj podnikateľom, no nie je možné a únosné ich v tak širokom rozsahu a dlhodobo uplatňovať. „Ide o enormnú záťaž pre verejný rozpočet, ktorú v konečnom dôsledku budeme musieť zaplatiť my všetci. Každý z nás bude musieť v konečnom dôsledku to, čo dostal,  nakoniec splatiť násobne drahšie. Jednoducho aktuálne už neinvestujeme do rozvoja, len nepremyslene míňame na pomoc, ktorá nespĺňa kritéria efektívnosti,“ dodal J. Ivančo. Na kompenzácie bola so súhlasom Európskej komisie vyčlenená jedna miliarda z európskych fondov, ktorú Slovensko nevedelo pre pretrvávajúce problémy s ich efektívnym čerpaním využiť na iné udržateľné projekty s výrazne vyššou pridanou hodnotou. Národná autorita pre externú kontrolu zaslala závery tejto kontroly parlamentnému hospodárskemu výboru, premiérovi Robertovi Ficovi, ministerke hospodárstva Denise Sakovej, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a aj rezortu financií.

Podľa výsledkov kontroly prvotnou reakciou Ministerstva hospodárstva SR (MH) na energetickú krízu bolo riešenie cien elektriny pre domácnosti. V situácii skokovitého nárastu cien na burze rezort uzatvoril so Slovenskými elektrárňami vo februári 2022 Memorandum o porozumení, prostredníctvom ktorého mala byť domácnostiam dodaná elektrina za zvýhodnenú cenu. „Realizácia tohto riešenia však bola zdĺhavá a problematická. Implementačná zmluva, ktorá mala upraviť spôsob poskytnutia cenovo výhodnej elektriny domácnostiam a ktorá podliehala posúdeniu Európskou komisiou, nebola ani do konca roka 2022 uzatvorená,“ priblížil ďalej podpredseda kontrolórov.

Keďže sa implementačnú zmluvu nepodarilo včas podpísať, vláda sa nakoniec koncom roka 2022 rozhodla využiť inštitút všeobecného hospodárskeho záujmu. Ten Slovenským elektrárňam a dodávateľom elektriny uložil povinnosť riešiť vzniknutú situáciu, konkrétne dodať určené množstvo elektriny pre domácnosti s fixnou cenou. Žiadne finančné kompenzácie neboli v tejto súvislosti Slovenským elektrárňam poskytnuté. „Pri elektrine pre domácnosti, zraniteľných a malých odberateľov, bola využitá aj krízová regulácia, keď vláda určila ceny a podmienky ich uplatnenia prostredníctvom nariadení, ktoré mali prednosť pred rozhodnutiami ÚRSO,“ objasnil ďalej J. Ivančo. Tak ako pri elektrine, krízová regulácia bola obdobne uplatnená tiež pri plyne. Kritériá pre príjemcov pomoci, ktoré odsúhlasila vláda, stanovilo podľa rezortu hospodárstva ministerstvo práce. To však nereagovalo na otázku kontrolného úradu, a kontrolóri nezískal žiadne uistenie, kto a na základe akých kritérií navrhol výšku maximálnej ceny a skupiny oprávnených príjemcov či pri elektrine alebo plyne. Rozhodnutia týkajúce sa ďalších skupín, ktorým boli poskytnuté kompenzácie, sa odvíjali od krokov na európskej úrovni, ceny elektriny a plynu boli kompenzované prostredníctvom dotácií.

Nejasnosti pri spôsobe uplatnenia memoranda mali za následok posuny referenčného obdobia elektriny – časového intervalu, podľa ktorého sa stanovuje maximálna výška jednotkovej ceny, ktorú dodávatelia zohľadňujú v regulovaných cenách pre zraniteľných odberateľov. ÚRSO pri výkone svojej pôsobnosti v súvislosti s prípravou a vydaním zmien vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike, ktorou sa niekoľkokrát posúvalo referenčné obdobie, nepostupoval nezávisle, jeho právomoci nakoniec prevzala vláda. Zdĺhavosť postupov spôsobila neistotu medzi dodávateľmi aj odberateľmi, teda aj v rámci podnikateľského sektora. „Prax ukázala, že je potrebné zamyslieť sa nad tým, či je regulácia cez nezávislého regulátora vhodná i počas mimoriadnych, krízových situácií. Problémom bola aj komunikácia medzi ÚRSO a rezortom hospodárstva, ktorá nebola efektívna a ani konštruktívna. To spôsobovalo oneskorené reakcie, časté zmeny a tým aj neistotu u dodávateľov či odberateľov,“ dodal podpredseda NKÚ. 

V rámci vyplácania kompenzácií rezort hospodárstva zaviedol dvojitú kontrolu, a to prostredníctvom skutočných nákladov a potvrdením od audítora alebo znalca. Mechanizmus pri elektrine nadobudol účinnosť v júli 2023, dodávateľov sa však dotkol na celoročnej báze. Po prepočte kompenzácií vyplatených do 1. júla podľa nových pravidiel sa prípadné rozdiely medzi takto vypočítanými a už reálne uhradenými kompenzáciami zohľadnili v kompenzáciách vyplácaných v druhej polovici roka 2023. „Zavedený mechanizmus hodnotíme ako príklad dobrej praxe, ktorý zvýšil hospodárnosť pri vyplácaní kompenzácií,“ uviedol J. Ivančo. Kontrolóri zároveň zistili, že novela zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva z novembra 2022 umožňuje nezverejňovať základné údaje o poskytovaní pomoci. Kontrolný úrad v tejto súvislosti poukazuje na riziko netransparentnosti a neinformovanosti o tom, ako sa nakladá s prostriedkami poskytovanými zo štátneho rozpočtu. Rezort napriek novelizovaným ustanoveniam informácie zverejňoval, nesústreďoval ich však na jednom mieste, prístup k nim bol s ohľadom na ich komplexnosť zložitý a nelogický. Zároveň národná autorita pre externú kontrolu upozorňuje, že v oblasti energetiky považuje za kľúčový nástroj transparentnej hospodárskej súťaže zverejňovanie a aktualizovanie cenníkov dodávateľov energií. 

Správa o výsledku kontroly: Opatrenia štátu počas energetickej krízy

Tabuľka: Suma poskytnutej pomoci v roku 2023

Zdroj: písomná informácia MH SR