Aktuality

Späť

Slovensko zaostáva v plnení záväzkov, ktoré majú prispievať k zmierneniu negatívnych klimatických zmien či k úsporám energií

Bratislava  31. júla  2020 –  Hoci má Európska únia spoločné ciele klimaticko-energetickej politiky, štáty si môžu na ich naplnenie prijať rôzne opatrenia. Spoločná kontrolná akcia českého a slovenského kontrolného úradu za obdobie rokov 2015 – 2018 ukázala, že obe krajiny majú rezervy v napĺňaní záväzkov. Slovensku sa zatiaľ nedarí dosiahnuť 14-percentný podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na celkovej spotrebe energií a kľúčový cieľ v oblasti dopravy, zvýšiť podiel OZE na desať percent, neplní ani Česko. Zatiaľ čo naša krajina pri alternatívnych pohonoch v doprave významnejšie podporovala elektromobilitu, naši susedia sa zamerali na stlačený zemný plyn (CNG), aj preto u nich jazdí takmer stonásobne viac áut s týmto pohonom. Slovensko je zase lepšie v počte nových elektromobilov, ktoré tvoria viac ako dve percentá novo registrovaných áut, kým v Česku je to len 1,15 %.

Členské štáty Európskej únie sa zaviazali do roku 2020 v porovnaní s rokom 1990 na jednej strane znížiť o pätinu emisie skleníkových plynov, na druhej strane o pätinu zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe a rovnako zvýšiť energetickú účinnosť. Na splnenie týchto cieľov si krajiny mohli zvoliť vlastné opatrenia – od rôznych foriem dotácií, daňových úľav, úprav sadzieb daní v závislosti od emisií či spotreby pohonných hmôt alebo napr. aj podporu výstavby fotovoltických elektrární. Slovensko aj Česko si vybrali viaceré z nich, pričom podľa zistení oboch kontrolných inštitúcií ani jedna z podpôr výrazne neprispievala k napĺňaniu cieľov, ku ktorým sa krajiny zaviazali v medzinárodných dokumentoch EÚ a Organizácie spojených národov. Slovenská autorita pre oblasť externej kontroly upozorňuje, že našej krajine sa nedarí dosiahnuť 14 percentný podiel energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe. Naopak, Česká republika tento cieľ napĺňa.

ČESKO JE EFEKTÍVNEJŠIE V PODPORE BIOPALÍV

Biopalivá, benzín či nafta s prímesou biozložky získanej z rastlín alebo odpadu, sú jednou z ciest ako zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov v doprave. Kým Česko daňovo zvýhodňovalo iba pohonné látky s viac ako 30% podielom biozložky, Slovensko poskytovalo úľavy na pohonné látky s podstatne nižším podielom biozložky. Pri benzíne to bolo už od 4,5 %, v prípade motorovej nafty od 5,8 %. Nehovoriac o tom, že finančne náročnejší bol slovenský model. Výdavky na túto podporu stáli našu krajinu vyše 80 miliónov eur, kým Česko len necelé dva milióny. Česká republika tak vďaka tomu mala menšie výpadky na spotrebných daniach ako Slovensko, čo sa prejavilo aj v efektivite podpory na spotrebnej dani. Kým Slovensko na spotrebnej dani podporilo za jedno euro len necelé tri litre biopalív, v prípade Českej republiky to bolo takmer 300 litrov. V pomere na kúpyschopnosť obyvateľov Česko stanovilo v priemere nižšiu sadzbu dane na benzín ako Slovensko. V prípade nafty to však bolo naopak.

 

PREKÁŽKA PRI ZAVÁDZANÍ ALTERNATÍVNYCH POHONOV

V podpore alternatívnych pohonov národné autority pre externú kontrolu identifikovali rozdielny prístup oboch štátov. Kým Slovensko podporovalo výraznejšie autá na elektrický pohon, Česká republika  zaviedla v rokoch 2015 až 2018 viaceré opatrenia na podporu áut s CNG pohonom. Ich majitelia napríklad neplatili cestnú daň, štát dotačne podporoval samosprávne kraje, štátne organizácie a obchodné spoločnosti, v ktorých mal nadpolovičný podiel. Priemerná ročná dotácia tak dosiahla v Česku viac ako 640-tisíc eur. Významnou podporou bolo aj zníženie spotrebnej dane pre stlačený zemný plyn približne na polovicu v porovnaní so sadzbami pre klasické pohony. Aj preto sa priemerná cena CNG na čerpacích staniciach v Česku pohybovala na úrovni 70 centov na liter. Výsledkom bolo zvýšenie počtu registrovaných vozidiel s týmto pohonom, ktorý sa počas kontrolovaného obdobia takmer zdvojnásobil – z 12-tisíc v roku 2015 na bezmála 23-tisíc v roku 2018 (graf 1).

Graf 1: Vývoj počtu vozidiel s alternatívnym pohonom

Vývoj počtu vozidiel s alternatívnym pohonom - graf

 

Slovensko pri CNG vozidlách neposkytovalo žiadne dotácie. Znížilo len registračný poplatok o polovicu a nižšia bola aj sadzba dane z motorových vozidiel oproti vozidlám na benzín či naftu. Slovenská vláda sa výraznejšie zamerala na podporu elektromobility – zaviedla nižšiu sadzbu dane z motorových vozidiel, nižší registračný poplatok pri evidencii vozidiel, dotačne bol podporený nákup elektromobilov a hybridných elektromobilov. V období rokov 2015 – 2018  išlo o čiastku 4,4 milióna eur, pričom finančnú podporu mohol získať každý, kto prejavil záujem. Kontrolóri však upozorňujú, že Slovensko nevyčerpalo dotácie pre nedostatok elektromobilov na trhu. Česká republika pri elektromobiloch podporovala len podnikateľov a samosprávne kraje. Výšku dotácie bola viac ako 25,5 milióna eur, zahŕňala však aj podporu pre výstavbu nabíjacích staníc. V Česku ich bolo 684. V priemere tak jeden nabíjací bod obslúžil rozlohu 115 km2, pričom priemer v EÚ bol okolo 38 km2 (viac v grafe 2).

Graf 2: Prehľad počtu verejne dostupných CNG staníc

Graf 2: Prehľad počtu verejne dostupných CNG staníc

 

Odlišné prístupy oboch štátov spôsobili rozdielny počet registrovaných nových áut s alternatívnym pohonom. Takýto prístup môže podľa oboch kontrolných inštitúcií tvoriť riziko a prekážku pre zavádzanie ekologickejších foriem dopravy, najmä v prípade štátov s významným cezhraničným stykom. Na porovnanie, v roku 2017 podiel elektromobilov na všetkých nových registráciách bol na Slovensku dve percentá, v Česku niečo viac ako jedno percento.

 

ROZDIELNY PRÍSTUP VO FOTOVOLTIKE

Kontrolné inštitúcie identifikovali aj rozdielne prístupy v podpore fotovoltiky a výstavby fotovoltických elektrární. Zatiaľ čo Slovensko pri ich výstavbe od roku 2014 podporovalo len domácnosti, Česko poskytovalo pomoc aj podnikateľov. Obe krajiny podporovali domácnosti pri výstavbe malých fotovoltických elektrární s výkonom do desať kilowatthodín. Priemerná výška podpory na jeden kilowatt bol u našich západných susedov necelých 900 eur, na Slovensku to vyšlo na necelých 1050 eur. Rozdiely boli identifikované taktiež pri daňových zvýhodneniach domácností. Slovenská republika poskytovala oslobodenie od spotrebnej dane pre elektrinu vyrobenú domácnosťami z akéhokoľvek zdroja, ktorú z OZE vyrobili domácnosti, Česko takéto daňové zvýhodnenie neposkytovalo. Rôzne opatrenia zistili kontrolóri aj v prípade daňových zvýhodnení podnikateľských subjektov – kým Česko poskytovalo oslobodenie od daní len pre inštalácie do 30 kilowattov vyrobenú pre vlastnú spotrebu, na Slovensku to bolo bez obmedzenia výkonu.

Cenu elektriny pre konečného spotrebiteľa však stále ovplyvňuje garancia výkupných cien pre výrobcov z fotovoltických elektrární, uvedených do prevádzky najmä v prvých rokoch legislatívnej podpory obnoviteľných zdrojov energie (graf 3). NKÚ SR už v minulosti upozorňoval na vysoké výkupné ceny, ktoré sú garantované na obdobie 15 rokov a premietajú sa do ceny elektriny pre každého konečného spotrebiteľa. Česká republika túto disproporciu vyriešila zavedením tzv. „solárnej dane“ vo výške 10% pre výrobcov využívajúcich výkupné ceny.

Graf 3: Vývoj cien elektriny v ČR a SR

Graf 3: Vývoj cien elektriny v ČR a SR

 

DANE A ÚĽAVY VEDIA POMÔCŤ

Podľa zistení kontrolórov z oboch krajín, obnoviteľné zdroje tvorili v oboch krajinách nedostatočný podiel na celkovej spotrebe energie. Na Slovensku však hrozí riziko nesplnenia medzinárodného záväzku dosiahnuť 14-percentný podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkovej národnej spotrebe do konca roku 2020. V roku 2017 bol tento podiel len takmer 11,5 percenta. Obe krajiny tiež nedokážu splniť cieľ dosiahnuť desať percentný podiel obnoviteľných zdrojov energie v doprave. Kým Česko dosiahlo 6,6 percenta, Slovensko len o málo viac – je na úrovni siedmych percent.

Na zvýšenie podpory cieľov klimaticko-energetickej politiky môžu mať zásadný význam dane prípadne iné finančné opatrenia. Takúto možnosť však obe krajiny využívajú len minimálne. Príjmy z daní s environmentálnym aspektom tvoria len minimálny podiel na celkových daňových príjmoch a sú dlhodobo pod dva a pol percentným priemerom krajín Európskej únie. Na Slovensku tvoril tento podiel len 1,76 percenta, Česko ho malo niečo vyšší, dostáva sa na úroveň dvoch percent. Slovenský kontrolný úrad už v minulosti upozorňoval aj na rezervy v koordinácii klimaticko-energetickej politiky na Slovensku, ktorá patrí o pôsobnosti viacerých ministerstiev – hospodárstva, dopravy aj životného prostredia.

************************************

Spoločná kontrolná akcia dvoch najvyšších kontrolných inštitúcií sa zamerala na podporu vo vybraných oblastiach klimaticko-energetickej politiky s dôrazom na zachovanie dlhodobej udržateľnosti verejných príjmov v rokoch 2015 až 2018. O výsledkoch kontroly na Slovensku národná autorita pre externú kontrolu informovala už v auguste minulého roku, teraz vydáva spoločnú správu o priebehu a výsledku medzinárodnej spolupráce slovenského NKÚ a českého NKÚ.

 

Spoločná správa - odkaz (pdf, 2,6 MB) Správa o koordinovanej kontrole - Daňová a dotačná podpora klimaticko-energetickej politiky v ČR a SR (pdf, 2,6MB)

Čítať ďalej