Operačný program Rybné hospodárstvo 2014 – 2020 bol pre prijímateľov nečitateľný, administratívne náročný a jeho proces bol zdĺhavý. Európska komisia tento program schválila 15. júla 2015, prvé výzvy boli vyhlásené až v decembri 2016. Pre porovnanie v Česku to trvalo šesť mesiacov. V rámci programu bolo spolu vyhlásených 34 výziev a vyzvaní, pričom 24 z nich musel riadiaci orgán v rôznych úsekoch programového obdobia stiahnuť. V deviatich prípadoch preto, že na výzvu nikto nereagoval. Napriek tomu, že z tohto programu získali pomoc aj malé projekty a podpora Únie dosahovala pri niektorých cca 16-tisíc eur, administratíva bola rovnako náročná ako pri získavaní financií na výstavbu diaľnic či nemocníc. „V prípade diaľnice však zhotoviteľ projektu nemusí počítať s rizikom nulovej produkcie. Pre podnikateľov v rybnom hospodárstve sú aj preto eurofondy rizikové. Ak im napríklad ochorejú ryby, nemajú čo predať, a teda nesplnia merateľné ukazovatele a eurofondy musia vrátiť,“ vysvetlil podpredseda kontrolórov. „Keďže spoluúčasť pri týchto výzvach bola 50 %, tí, čo neboli finančne silní aj pred prijatím eurofondov, nemali šancu ustáť sankcie. Preto niektorí podnikatelia svoje žiadosti stiahli, prípadne ich vôbec nepodali,“ dodal J. Ivančo.

Najväčšou záťažou pre mikropodniky a malé a stredné podniky boli dokumenty k verejnému obstarávaniu, povoľovací proces z hľadiska vplyvu na životné prostredie alebo stavebné povolenia. Pre zle nastavený proces sa stalo štandardom dodatočné dopĺňanie povinných príloh. Zdĺhavosť spracovania a schvaľovania žiadosti o nenávratný finančný príspevok nebola spôsobená iba jeho zložitosťou, predkladaním neúplných žiadostí žiadateľmi, ale aj nedostatočným počtom preškolených a kvalifikovaných pracovníkov rezortu pôdohospodárstva, ich častými zmenami, a aj dlhým posudzovaním odbornými hodnotiteľmi. Kontrolóri napríklad našli žiadosti, o ktorých sa rozhodlo po vyše 200 dňoch od ich podania. Podľa pravidiel to malo byť maximálne 70 dní. V prípade hodnotiteľov bol problém aj nízky počet, ktorý neumožnil ich náhodný výber na hodnotenie projektov. Nízky záujem zo strany odborných hodnotiteľov súvisí aj s nedostatočnou odmenou, ktorá nepokrýva ani náklady na cestovanie do Bratislavy. 

Akvakultúra, chov rýb a ich spracovanie patrí k najrýchlejšie rastúcim odvetviam potravinárskej výroby vo svete. Hoci na Slovensku nemá rybné hospodárstvo dlhodobú tradíciu, má citeľný vplyv na rozvoj lokálnej ekonomiky v mieste produkcie rýb a je doménou mikropodnikov, malých a stredných podnikov. Napriek priaznivému vplyvu rybieho mäsa na zdravie obyvateľov, naša krajina zatiaľ nevyužíva jeho potenciál. „Ministerstvo pôdohospodárstva ako riadiaci orgán musí urobiť zmeny v organizácii, dokumentácii, pri flexibilite plánovania, rozdeľovaní financií a následnej realizácii projektov. Je potrebné analyzovať možnosti zjednodušenia systému napríklad použitím paušálnych platieb či zjednodušením vykazovania výdavkov. Procesy môže urýchliť tiež automatizácia hodnotenia. Nehovoriac o tom, že celý systém komunikácie so žiadateľmi musí byť užívateľsky prívetivejší,“ zdôraznil podpredseda kontrolórov. NKÚ odporúča rezortu stabilizovať organizačnú štruktúru pre administratívne kapacity, vytvoriť samostatnú organizačnú jednotku zameranú na rybné hospodárstvo a tiež posilniť kapacity na vybavovanie žiadostí. 

Medzi žiadateľmi a potenciálnymi prijímateľmi európskej finančnej pomoci urobili kontrolóri anonymný dotazníkový prieskum. Administratívny proces spojený s operačným programom Rybné hospodárstvo 2014 – 2020 označilo 90 % zúčastnených za náročný. Platených poradcov a poradenské firmy pre prípravu projektov využilo až 76 %, len 5 % využilo štátne regionálne informačné poradenské centrá. Z celkového počtu respondentov, ktorí reagovali na otázky národnej autority pre oblasť externej kontroly, až polovica uviedla, že nemá skúsenosti so zapojením sa do tohto programu. Z toho len 5 % deklarovalo, že nemá ani záujem žiadať o príspevok. 

Dobrým príkladom, ako sa vysporiadať s problémami čerpania európskej pomoci na rybné hospodárstvo je Česká republika. Slovensko a Česko mali na roky 2014-2020 pridelenú porovnateľnú alokáciu z eurofondov na jedného obyvateľa (viď tabuľka). Západní susedia po deviatich rokoch však vykázali takmer trojnásobne lepšie čerpanie. Rozdielny prístup k tejto problematike medzi krajinami ukazuje aj nový operačný program, ktorý mali v Čechách schválený už v  júni 2022 a prvé výzvy boli vyhlásené štyri mesiace potom. Rýchle prijatie OP Rybářství svedčí o dobrej spolupráci medzi Ministerstvom zemědělství s českým rybárskym podnikateľským sektorom. Slovenská republika je opäť na úplne opačnom konci peletónu, keď náš program Rybné hospodárstvo na 2021 – 2027 bol schválený ako posledný (marec 2023) a prvé výzvy sú zatiaľ plánované na prvý polrok 2024.

Správa o výsledku kontroly (pdf, 2,9 MB): https://www.nku.gov.sk/documents/d/nku/sprava_rybne_hospodarstvo

Porovnanie operačných programov v Slovenskej a českej republike