(31.05.2018; Plus 7 dní; č. 22, ROZHOVOR , s. 28,29,30; VERONIKA COSCULLUELA)

,,My síce navrhujeme opatrenia, ale systémové, nie personálne," hovorí šéf kontrolórov Karol Mitrík o tom, či za chyby zodpovední z postov odchádzajú.

Kde nazrú, tam objavia chyby. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) nedávno navštívil vlajkové lode rezortu vnútra, ktorými sa tak rád pýšil exminister Robert Kaliňák - reformu verejnej správy známu ako ESO a elektronický kontraktačný systém (EKS), známejší ako e-trhovisko. Aj sám šéf kontrolórov priznáva, že nad zisteniami krútil hlavou. Aké chyby našli? Ako štát hospodári vo svojich strategických podnikoch? Na otázky VERONIKY COSCULLUELA odpovedá predseda NKÚ KAROL MITRÍK (71).

Bola správa, ktorú ste minulý týždeň prezentovali v parlamente, správou o tom, ako sa šafári v tomto štáte?

Ja by som nehovoril ,,o šafárení". Je pravda, že možno to tak vyznieva, lebo vo väčšine prípadov prezentujeme nedostatky. V prípade, že nič nenájdeme, kontrolu uzatvoríme záznamom a vtedy o výsledku ani neinformujeme. Hovoríme len o veciach, ktoré nefungujú tak, ako by mali. Ak tie dáta dáte na konci roka dohromady, vytvára to dojem, že nič v tomto štáte nefunguje. Poukazujeme na to, čo nefunguje, to je pravda, ale z postu predsedu NKÚ nemôžem povedať, že by všetko nefungovalo.

Používate tvrdšie slová a máte prísnejšie závery voči inštitúciám, ako to bolo v minulých dvoch rokoch.

Áno, v úrade som ukončil už tretí rok svojho pôsobenia a dá sa povedať, že sa nám podarilo preklopiť úrad z rutinných kontrol súladu a financií na prierezové kontroly verejných politík. Tie sú ťažšie, ale vďaka nim môžeme priniesť závery o efektivite hospodárenia inštitúcií. Manažéri môžu na základe našich odporúčaní urobiť korekčné opatrenia. Máme dokonca vyšší cieľ ako známa ,,hodnota za peniaze". Chceme zistiť ,,hodnotu pre občana", teda či tovar alebo služba priniesli prospech pre občana.

Robia skontrolované inštitúcie nápravné opatrenia?

Nemôžem to povedať globálne, je to prípad od prípadu. Niekde sa však nápravy robia ťažko, lebo pochybení je množstvo.

Našli ste niekde okrem Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) neuveriteľné pochybenia?

Je množstvo prípadov, ktoré považujem za neuveriteľné. Ide o laxný prístup k téme, k problému, nepripravenosť na ich riešenie a tiež nepripravenosť ľudí, ktorí za to majú na jednotlivých pozíciách zodpovedať. Dokonale vedomostne zvládnutá nie je problematika ani na úrovni štátnozamestnaneckých postov, ani na tých vyšších miestach. Aspoň nie tak dobre, aby mohli kvalifikovane rozhodovať. Chýbajú aj východiskové analýzy, podľa ktorých by sa dalo porovnávať, či sme sa pohli dopredu, alebo cúvame. Rozhodnutia sú buď rýchle, alebo politické, alebo ad hoc.

Je problém v tom, že sa odvádza zlá práca a nastávajú chyby v procesoch riadenia aj preto, že zamestnanci nie sú platovo dosť motivovaní?

Pripúšťam, že to môže byť problém a podľa mňa bude čoraz vypuklejší. Trh práce už nemá dostatok voľných kapacít. Aj súkromné spoločnosti dnes dvíhajú mzdy, ak štát bude stagnovať a neprispôsobí sa, v štátnej službe ostane málo ľudí. Premiér hovorí, že v roku 2019 aj 2020 plánujú mzdy zdvihnúť o 10 percent. Ja som vravel už vlani v parlamente, že mám problém získať dobrého analytika či informatika za 1 500 eur! Ak domov neprinesú ,,korunu", potom je to tak, ako sa vraví: Ak nie je spokojnosť v rodine, nie je ani na pracovisku a naopak. Sú to spojené nádoby.

Koľko by štát ušetril, keby zapracoval do svojho fungovania všetky vaše odporúčania?

Ak by sa dlhodobo napĺňali všetky odporúčania, ktoré NKÚ za posledné roky vydal, boli by sme dnes niekde inde. Vyčísliť sa to takto nedá.

Bolo by na vyššie platy v štátnej správe?

Ak chceme mať dobre fungujúci štát, aby rozhodovanie o verejných politikách bolo profesionálne, musia byť na pracovných pozíciách odborníci, morálne podkutí zamestnanci. A takýchto ľudí musíme vedieť zaplatiť z verejných financií, inak budú za nás rozhodovať priemerní a možno až podpriemerní úradníci.

Ktoré prípady z kontrol vykonaných za minulý rok šokovali?

Prekvapili ma viaceré prípady. Známa PPA ma prekvapila, aj Výskumná agentúra na ministerstve školstva, o ktorej sa tiež veľa hovorilo, ma prekvapila. Som vzdelaním poľnohospodár, takže určite ma zarazili veci, ktoré sme našli v podniku Hydromeliorácie. A často ma prekvapuje neprofesionalita aktérov, ktorí nesú zodpovednosť za zverené prostriedky a úlohy, ktoré majú.

Uveďte nejaký prípad, keď ste natrafili na katastrofu.

Podnik Hydromeliorácie (zriaďovateľom je ministerstvo pôdohospodárstva) má zabezpečovať závlahu a zároveň slúži ako protipovodňová ochrana. Má vyše 480 staníc, 340 z nich je v žalostnom, dezolátnom stave, ako bez majiteľa. Až 60 percent majetku podnik ani nemá zapísaných v katastri. Základné imanie pri zriadení podniku bolo 216 miliónov eur. Samozrejme, že keď každý rok vytvárali stratu, imanie majú dnes pod 50 miliónov. Ak to takto pôjde ďalej, o pár rokov bude základné imanie mínusové a pôjde do likvidácie.

Hnevá vás ten stav alebo to, že to trvá a nič sa s tým nerobí?

Najviac ma irituje, že dnes, keď hovoríme o nedostatku vlahy, keď sa poľnohospodári boria s touto problematikou, nevenujeme tomuto podniku základnú starostlivosť. Zo strany ministerstva je zanedbaný manažment podniku. Jeho záujem je asi nulový. Za 13 rokov pôsobenia tejto štátnej firmy sa tam vymenilo 26 riaditeľov, 14-krát boli poverení a 12-krát menovaní. Akáže zodpovednosť tam môže byť, keď sa tam striedajú ako sliepky na pánte?

Aké riziká vyplývajú z toho, že je tento podnik takmer nefunkčný, pre občanov?

Stále hovoríme o potravinovej bezpečnosti, používam tento výraz, lebo v súčasnosti je komplikované dosiahnuť sebestačnosť. No ak máme zabezpečiť dosť potravín, tak kde by malo byť viac závlahových súprav. Na Žitnom ostrove a okolo neho je najviac poľnohospodárskej produkcie. Tých súprav je dosť aj na Východoslovenskej nížine, ale nefungujú a nezveľaďujú sa. Je to pasívna likvidácia podniku. Potom sa naraz spamätáme, päť minút pred zvonením, že nemáme závlahy.

Ste za zrušenie podniku?

Nech vláda rozhodne, že ho nepotrebujeme, a nedávajme tam ani cent. Ja však nie som za to, aby strategické podniky zanikli.

Koľko peňazí ročne išlo v tomto podniku do luftu?

Nemôžem povedať celkom do luftu. Nejaké vlastné príjmy z prenájmu tých pár čerpacích staníc súkromným firmám majú. Ale čo s tým ostatkom?

Našli ste tam ešte iné bizarnosti?

Administratívnu budovu v Komárne, ktorú sa rozhodli predať a kde do poslednej chvíle sedeli, ocenili znalci takmer na 400-tisíc eur. V prvom kole sa nepredala. Potom môžu znížiť cenu na polovicu. Znížili ju, ani v druhom kole dražby sa nepredala. Tak komisia na ministerstve odporučila ministrovi (v roku 2015 to bol ešte Jahnátek - pozn. red.), aby znížila cenu pre kupca, ktorý sa našiel. Bol ochotný dať 95-tisíc. Nakoniec sa teda za tú cenu predala, čo je pre mňa čudesný spôsob. Podobne v Michalovciach kancelársku budovu ocenenú znaleckým posudkom na 265-tisíc predali za 125-tisíc. A hneď na druhý deň, keďže nemali kde sedieť, si prenajali za 10-tisíc pár kancelárií v tejto budove a sedeli tam. Nezmyselný a netransparentný predaj.

Ako je možné, že to prešlo?

Nakladanie s majetkom štátu, ak je to majetok zapísaný na ministerstve, podlieha schváleniu ministerstva financií. Ale ak je ten majetok v štátnom podniku, ktorý zriadilo ministerstvo, súhlas rezortu financií sa nevyžaduje. Formálny súhlas dalo ministerstvo pôdohospodárstva. Čo sa týka majetku, tento problém je aj v iných inštitúciách. Už dávnejšie sme podľa českého vzoru odporúčali ministerstvu financií zriadiť samostatný úrad, ktorý by sa zaoberal len zhodnotením a predajom neupotrebiteľného majetku. Aby to nerobili jednotlivé rezorty, lebo tie na to nemajú kapacity ani to robiť nevedia. Teraz si to robí každý, ako chce.

Za každé rozhodnutie je niekto zodpovedný. Ako sa rieši osobná zodpovednosť? Máte prehľad, či niekto vo funkcii po vašich správach skončil?

Máme málo takýchto informácií. My síce navrhujeme opatrenia, ale systémové, nie personálne. Ideme potom na kontrolu plnenia opatrení, aké subjekt zaviedol, ale nemáme prehľad, ako to dopadlo v hierarchii zodpovednosti, či vymenili ľudí.

Zaujímavá bola aj kontrola vo firme Verejné prístavy. Tam sa ukázali neštandardné vlastnícke vzťahy. Sú prepojené s inou súkromnou firmou, Slovenské plavby a prístavy, a vlastne im to zväzuje ruky. Ako je to možné?

No tak, že niekto také neštandardné zmluvy na dlhé roky, do roku 2027, podpísal. Blokuje to rozvoj prístavu. Máme tu firmu, ktorá by mohla znášať zlaté vajíčka. Veď dnes sa v prístavoch realizuje hlavne preprava sypkých a iných materiálov aj kontajnerová doprava po Dunaji by bola zaujímavá. Prečo by štát nemohol mať firmu, ktorá by sa tým zaoberala? Kto to dovolil uzavrieť také neprístojné zmluvy a prečo ministerstvo dopravy ako zriaďovateľ stav neriešilo? Bolo by to treba razantne riešiť. Aj právne sa dajú hľadať východiská, nemôžeme sa len nečinne prizerať, ako podnik stráca.

Našli ste tam zaujímavé zmluvy?

Dali si vypracovať štúdiu o rozvoji prístavov približne za pol milióna eur a keď sme prišli na kontrolu k zriaďovateľovi, čiže na ministerstvo, zistili sme, že to si tiež dalo urobiť štúdiu. Rovnakú. Dali sme to porovnať a z antiplagiátorského programu vyšlo, že tie dve štúdie sú na 95 percent identické! Za jednu vec teda zaplatili oba subjekty súkromnej firme. Ale tá štúdia sa nerealizuje, nič z tých odporúčaní nemožno uskutočniť. Ministerstvo by malo konať. Vždy treba hľadať východisko.

Pri štátnych podnikoch tvrdíte, že je problém aj nečerpanie eurofondov.

To je neopakovateľná šanca, ktorú nevyužívajú. Nemôžu ich čerpať, keď majetková podstata nie je čistá a navyše sú zadlžení.

Keď štát nevie zariadiť, aby jeho podniky zarábali alebo aspoň občanom niečo prinášali, ste za privatizáciu?

Privatizácia nie je riešenie, bol by som veľmi opatrný. Strategické podniky by som ponechal. Navyše, v našej krajine dopadli privatizácie všelijako. Niektoré štátne podniky fungujú. Napríklad tie, ktoré boli pretransformované na obchodné spoločnosti. Táto forma nie je spasiteľná, ale na rozdiel od štatútu podnikov, ktoré zostali príspevkovými organizáciami, sú manažéri obchodných spoločností donútení niesť viac zodpovednosti. Lebo tieto firmy nemajú výnimku, že nemusia platiť do poistných fondov. Napríklad popradská nemocnica, blízko ktorej bývam, je takým pozitívnym príkladom.

Sú zistenia vášho úradu len vrchol ľadovca?

Nekontrolujeme plošne. Sme národná autorita. Pod nami je ešte mnoho inštitúcií, ktoré majú zodpovednosť za kontrolu. Či sú to vládni audítori, či odbory kontroly, či základná finančná kontrola. Rozum káže, že kým niečo uhradíme, kým odídu peniaze, musí to prejsť nejakými stupňami kontroly. Problém je, že vo väčšine prípadov toto nefunguje alebo len slabo. Ideme preto kontrolovať, ako fungujú kontrolné orgány v inštitúciách. Ako si plnia povinnosti podľa zákona, ako využívajú páky, ktoré majú, či dávajú manažérom na rozhodnutia dostatočné informácie.

Nie je tragédia, keď musia kontrolóri kontrolovať kontrolórov?

Nemôžeme to spájať s fungovaním štátu. Ako som povedal v úvode, nie všetko v tomto štáte nefunguje. Chceme tie zlyhania systému a stupňov kontroly zdokumentovať. Lebo jedna vec je mať nejaký predpoklad a iná dokázať to.

Nedostatky ste našli aj v elektronickom trhovisku (alebo elektronickom kontraktačnom systéme - EKS), a nie malé - fiktívne vykazované úspory. Vedeli o tomto na ministerstve vnútra?

Zistili to v priebehu.

Prečo to neopravili?

Kontrola bola na začiatku roku 2017, vybrali sme si len vzorku. Takže nevieme, či to opravili. Vybrali sme si 9 obcí, ktoré nám z verejne dostupných dát vyšli ako hodné bližšej kontroly, lebo pri malom počte obyvateľov sa cez EKS prevalilo neuveriteľne veľa peňazí. Akože. Ak v roku 2016 vykázal systém úsporu 169 miliónov, tretina z nich bola v týchto deviatich obciach. Išlo o súťaže, ktoré sa neukončili zmluvou alebo sa súťažilo viackrát o to isté, alebo sa od zmluvy odstúpilo.

Kritizujete aj to, že elektronický kontraktačný systém prevádzkujú súkromné firmy a nie štát.

Nehovoríme, že je to zlé. Ale je neobvyklé, aby to tak bolo. Oslovili sme 11 krajín, 10 nám odpovedalo, že EKS prevádzkuje štát. Česi odpovedali, že majú dva EKS, jeden štátny a druhý súkromný. Aj my sme teda odporučili Úradu pre verejné obstarávanie, aby rokoval s ministerstvom vnútra, aby to zmenil.

Dnes už exminister Kaliňák sa pritom často pýšil týmto systémom. Podľa vás bol hrdý právom?

Je dobré, že EKS bol zriadený. Ukázalo sa však, že kým je výhodné obstarávať tovar, pri službách sa dá čarovať a je to netransparentné. Navyše takáto forma obstarania pre služby, ako stavebné práce, nie je vhodná. Takže, aby som odpovedal, myslím, že v prvej etape pán minister mal právo byť pyšný. Aj nám sa systém páčil. Je prínosom, ale treba to teraz výrazne vylepšiť. Podobné systémy však inde rozbehli skôr, tak sme sa možno mohli tam, kde to dobre fungovalo, inšpirovať viac.

Dokončujete kontrolu ďalšej vlajkovej lode na vnútre, reformy ESO. Aké zlyhania ste našli tam?

Najskôr poviem pozitívne veci. S klientskymi centrami je spokojnosť medzi ľuďmi 95 percent. Menej spokojní sú pracovníci, ktorí namiesto kancelárií dnes sedia v priehradkách. Negatívum je, že neurobili analýzu z východiskového stavu, ktorá by slúžila na porovnanie úspory alebo neúspory nákladov.

Vy teda neviete povedať, či reforma ESO peniaze usporila?

Nevieme, koľko nás atomizovaná štátna správa v 78 okresoch stála pred reformou. Takže sme nevedeli vyhodnotiť, aká je dnes úspora. Videli sme teraz, aké sú náklady v danom okrese, ale nemali sme sa pri porovnávaní o aké dáta oprieť. Rezort síce mal nejakú metodiku, ktorú prezentoval aj pán Kaliňák, ale my sme sa s ňou nestotožnili. A na prekontrolovanie ich metodiky nemáme kapacity. Radi by sme boli, keby si to sami vyhodnotili a zverejnili.

Je to jediný problém reformy?

Nie, ďalší vážny problém je, že za 2 miliardy majetku počas asi pol roka pribudlo ministerstvu nesmierne množstvo budov bez pasportizácie. To znamená bez opisu budovy - bez informácií, aká je jej plocha, kde je lokalizovaná, bez nákresu. To je predsa základ. Dnes to musia doplniť. Malo sa to urobiť predtým, už predošlí prevádzkovatelia mali mať pasporty. Ministerstvo im to malo zadať ako úlohu alebo to mali zabezpečiť okresné úrady. Prehľad o majetku nie je.

Cítite v tom nejaké kšefty?

Ani nie kšefty, ale jednoducho platí, že neviem rozhodovať o tom, čo mám, keď neviem, čo mám. Keby som mal k budove projektovú dokumentáciu, viem, čo mám. Dnes vedia len to, že majú budovy s popisnými číslami zapísané na katastri.

Takže niečo majú a nevedia čo?

Áno. Mali by si s tým urobiť poriadok. Koncentroval sa majetok, ktorý nebol opísaný. Ministerstvo to teraz prácne ex post bude musieť pasportizovať. Išlo o procesnú chybu.

Kto za ňu zodpovedá?

Tak to sa dá určiť. Kto rozhodol o reforme?

Minister...

Vždy je na konci minister. Potom je otázka, ako delegoval právomoc, a tiež tá, či o všetkom vedel.

Ktoré z ministerstiev je dobrým žiakom, čo sa týka efektívnosti? Komu máte najmenej čo vyčítať?

To ťažko povedať, ministerstvá majú pod sebou množstvo inštitúcií a niektoré z nich sú lepšie, iné horšie. Kategorizovať ani glorifikovať nechcem, ale musím povedať, že taký štandardne dobrý prvok je ministerstvo financií. Nemôžeme mu veľa vytýkať. Ale aj tam sme nejaké drobnosti našli a s pánom ministrom sme neboli vždy v súzvuku.

Zhoršili sa vaše vzťahy s politikmi v posledných rokoch?

Nemôžem povedať, že sa zhoršili, lebo ja som ústretový typ, neviem sa hnevať. Mňa ani tvrdšie slovo neodradí a v ľudskej rovine k človeku nestrácam vzťah, aj keď v profesionálnej rovine môžeme mať aj iný názor. Nemám ani jeden prípad, keď sme s ministrom zabuchli dvere.

Dostávate od nich tvrdšie slová?

Ani nie. Tvrdšie slová si nedovolia, asi z rešpektu k mojim šedinám, ale možno aj ku skúsenostiam. Ale niekedy na pretras príde aj konštatovanie, že ,,vy ste vševedi". Však áno, keď kontrolujeme, tak je to tímová práca. Za svojimi kontrolórmi si stojím. Som na nich tvrdý, od prípravy cez inštruktáž až k záverom.

Ste za tri roky práce z nálezov úradu frustrovaný?

Keby som bol frustrovaný, už tu nie som. Na jednej strane áno, demotivuje to, keď opäť zistíte, čo nie je v poriadku. Na druhej strane ma motivuje, že pranierovaním a zverejňovaním nedostatkov môže dôjsť k zlepšeniu. Táto inštitúcia bola zriadená práve na to.

----

Karol Mitrík: ,,Za 13 rokov pôsobenia tejto štátnej firmy sa tam vymenilo 26 riaditeľov - 14-krát boli poverení a 12-krát menovaní. Akáže zodpovednosť tam môže byť, keď sa tam striedajú ako sliepky na pánte?"