Stanovisko NKÚ SR k návrhu Štátneho záverečného účtu SR za rok 2020 predniesol 29. júna 2021 predseda Karol Mitrík poslancom počas rokovania pléna Národnej rady SR.

Úrad  vo svojom stanovisku konštatuje, že rozpočtové hospodárenie SR bolo v roku 2020 ovplyvnené najmä pandémiou COVID-19, v dôsledku čoho slovenská ekonomika klesla medziročne o 4,8 %. Konsolidovaný dlh verejnej správy v metodike ESA 2010 dosiahol ku koncu minulého roka vyše 55 miliárd eur, čo predstavuje 60,6 % HDP. Poukázal tiež na to, že do konca roka 2020 sa SR nedokázala dostať cez hranicu 40 % čerpaných prostriedkov z európskych fondov. (TASR)

Záznam z jeho vystúpenia si môžete pozrieť tu: https://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/8/32?id=246013

 

 

Celý text príhovoru predsedu NKÚ SR:

 

Vážení prítomní, dámy a páni poslanci.

Zákon o NKÚ SR ukladá našej inštitúcii vypracovávať každoročne Stanovisko k návrhu ŠZÚ SR a predkladať ho na rokovanie NR SR, čo týmto spôsobom aj plním. V úvode mi dovoľte konštatovať, že návrh štátneho záverečného účtu za rok 2020 spĺňa všetky náležitosti ktoré vyžaduje zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy v ustanovení § 29 ods. 2. Po zohľadnení ekonomického rámca rozpočtového hospodárenia SR, hospodárenia verejnej správy v metodike ESA 2010, zámerov, cieľov a opatrení rozpočtovej politiky, vybraných štrukturálnych politík, vzťahov ŠR k EÚ a hospodárenia vybraných subjektov VS – NKÚ SR nemá zásadné pripomienky k návrhu ŠZÚ SR za rok 2020.

Napriek tomuto záveru nášho stanoviska, ktoré máte k dispozícii v plnom znení, dovoľte mi niekoľko poznámok. Budú sa týkať najmä dôležitých poznatkov, ktoré vyplynuli z kontrol zameraných na hospodárenie subjektov verejnej správy a uplatňovania rozpočtových pravidiel v ich hospodárení. Pôjde najmä o zistenia , ktoré ovplyvnili hospodárenie verejnej správy v minulom roku a tie, ktoré považujeme za riziká dlhodobo ovplyvňujúce výsledky záverečných účtov v jednotlivých rokoch.

Výsledky navrhovaného štátneho záverečného účtu ukazujú ako výrazne bolo hospodárenie verejnej správy v roku 2020 ovplyvnené pandémiou. Pandémia tiež poznačila schválené rozpočtové rámce, najmä pravidlá dlhovej brzdy, vyrovnaného rozpočtu a limitu výdavkov. Použili sa únikové klauzuly a došlo k úprave schváleného rozpočtu. Výsledkom je, že podľa predbežných údajov dosiahlo hospodárenie rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 2010 deficit 6,2 % HDP. Konsolidovaný dlh verejnej správy v metodike ESA 2010 dosiahol vyše 55 mld. eur, čo predstavuje 60,6 % HDP. Medziročne sa dlh v pomere k HDP zvýšil o takmer 10 mld. eur. Zvýšenie dlhu bolo spôsobené najmä deficitom štátneho rozpočtu (vo výške 7,8 mld. eur) a výrazným zvýšením hotovostnej rezervy. Podľa aktuálneho znenia zákona o rozpočtovej zodpovednosti presiahol dlh najvyššie sankčné pásmo dlhovej brzdy a súčasne aj maastrichtské kritérium.

Pandémia ovplyvnila mnohé oblasti hospodárenia subjektov verejnej správy. Príkladom môžu byť plánované projekty rezortov, ktoré boli pozastavené alebo zrušené. Že nejde o maličkosti, svedčia údaje z niektorých rezortov: v rezorte zdravotníctva bolo 189 projektov zrušených a 5 pozastavených, v školstve zrušených 260 projektov a v doprave ide 60 projektov. V dôsledku týchto opatrení mnohé potreby rezortov a občanov sa nenaplnia alebo ich plnenie sa odsúva na ďalšie obdobie.
V dôsledku tejto situácie sa presúvali financie do rezortov, ktoré museli aktívne riešiť boj s koronavírusom. Celkovo sa v rámci „covidových“ opatrení presunulo v roku 2020 medzi kapitolami takmer 2,9 mld. eur. Kým na začiatku pandémie putovalo najviac výdavkov do Štátnych hmotných rezerv SR na urgentné zabezpečenie pohotovostných zásob (prioritne zdravotníckych pomôcok), ale aj do rezortov, ktoré bojovali s vírusom v prvej línii (MZ SR, MV SR), postupom času sa najväčšie čiastky začali presúvať do rezortov zabezpečujúcich ekonomickú a hospodársku stabilitu krajiny. Najviac prostriedkov smerovalo do rezortov práce (1,3 mld. eur) a hospodárstva (378 mil. eur). Napriek objektívnej potrebe takýchto rozpočtových opatrení a využívaní rezerv, NKÚ zistil, že viaceré z nich boli nepotrebné, resp. presunuté prostriedky neboli čerpané v súlade s pôvodným účelom.

Pandemická situácia ešte výraznejšie spomalila čerpanie prostriedkov EÚ. Do konca roka 2020 sme neprekročili hranicu čerpania 40 % a NKÚ sa pripája k názorom ďalších kompetentných inštitúcií, že opätovne hrozí riziko, že prostriedky nebudú použité na mnohé veľmi potrebné investičné aktivity štátu v oblasti infraštruktúry, elektronizácie a pod..

NKÚ vo svojom stanovisku hodnotí aj hospodárenie samosprávy. Vyzdvihnúť treba nezastupiteľnú úlohu územnej samosprávy v boji s pandémiou koronavírusu, ktorá častokrát suplovala úlohy štátnych inštitúcií, čo sa určite prejaví aj v obtiažnom plnení všetkých originálnych a prenesených kompetencií jednotlivými obcami i vyššími územnými celkami.

Vážení prítomní,

Úlohou štátneho záverečného účtu je, že má poskytovať pravdivé a spoľahlivé údaje o hospodárení verejnej správy za predchádzajúci rok a je výslednou hodnotou údajov jednotlivých záverečných účtov štátnej správy a samosprávy. A práve tejto stránke štátneho záverečného účtu sme sa v minulom roku venovali v zvýšenej miere.

Na základe výsledkov kontrolnej činnosti zameranej na fiškálnu politiku chcem opätovne poukázať na problémy s nedostatočnou presnosťou a spoľahlivosťou výkazníctva subjektov verejnej správy. Týka sa to tak organizácií štátnej správy ako aj samosprávy. Tieto v konečnom dôsledku ovplyvňujú nepresnosť konsolidovaných výdavkov a takéto riziko nemožno vylúčiť ani v predloženom záverečnom účte. Príkladom sú zistené nekorektné údaje o vykazovanej hodnote majetku aj vo veľkých kapitolách štátneho rozpočtu, opravných položkách, odpisoch či pohľadávkach. Stále chýba Centrálny ekonomický systém, ktorý by zvýšil kvalitu a včasnosť dát a prispel k efektívnejšiemu riadeniu verejných financií. Tiež kontrola zameraná na zadlženosť samosprávy ukázala vysoké riziko nespoľahlivosti údajov vstupujúcich do štátneho záverečného účtu.

Nepresnosť a nespoľahlivosť dát sa netýka iba záverečných účtov organizácií štátnej správe či samospráve, ale výsledky našej kontroly ukazujú na nespoľahlivosť niektorých dát na základe ktorých sa hodnotí dosahovanie stanovených cieľov a záväzkov - napr.v obehovom hospodárstve ide nepresné a nespoľahlivé vykazované údaje o recyklácii plastového odpadu.

Aj štatistické údaje, ktoré poskytuje Národné centrum zdravotníckych informácií na základe Národného registra zdravotníckych pracovníkov sú podľa výsledkov našej kontroly rezidenčného programu pre lekárov ako nespoľahlivé. Centrum tak v tomto prípade nedostatočne plní svoj účel a je dôležité, aby ministerstvo zdravotníctva zabezpečilo potrebnú kvalitu a spoľahlivosť dát.

Spoľahlivosť a kvalita dát je mimoriadne významná nielen pre vykazovanie výsledkov hospodárenia, ale dáta slúžia k tvorbe cieľov verejných politík, posudzovaniu ich výsledkov či nárokov na finančné a iné zdroje. A ak nie sú spoľahlivé dáta, tak ako cieľ a výsledok nemusia viesť k požadovanému úžitku.

Okrem vyššie uvedeného problému kvality a spoľahlivosti dát, kontrolné zistenia z nedávnej minulosti identifikovali snahy o administratívne úpravy dát v snahe vylepšovať fiškálne rámce. Považujeme to za zlú prax a za hazard s dôverou občanov i medzinárodných inštitúcií.

Vážené dámy a páni,

Ako som už v tomto auditórium pred časom povedal: každá kríza raz pominie a pominie aj táto pandémia. Preto je mimoriadne dôležité , aby parlament vyžadoval od vlády jasnú stratégiu postupu návratu k cieľom udržateľných verejných financií. Je zároveň dôležité, aby táto stratégia návratu od voľnejších pravidiel k tým predkovidovým, bola známa čo najskôr aby, sa následne aj účinne aplikovala v praxi. Skúsenosti z minulých ekonomických kríz ukázali, že krajiny, ktoré dôsledne uplatňujú dohodnuté fiškálne pravidlá, dokážu rýchlejšie zvládať dôsledky kríz a to bude určite platiť aj v prípade fiškálnych dopadov pandémie.

Som presvedčený, že prekonanie dôsledkov krízy je prioritou Vás všetkých, že sústredíte svoj záujem najmä na prijímanie takých noriem a opatrení, ktoré čo najskôr pomôžu krajine prekonať ekonomické a sociálne dôsledky koronavírusu, čo sa prejaví nielen v lepších číslach budúceho záverečného účtu, ale najmä v živote občanov.

Ďakujem za pozornosť.