Bratislava 29. marca 2023 - Vysoká nedôvera v inštitúcie, a tiež v samotný štát, je rizikom pre demokraciu. Príčinou je aj nesystémové fungovanie inštitúcií. Bez vnútornej kontroly a reflexie vedie k nepremysleným, skôr škodlivým rozhodnutiam, ktoré sa obvykle spájajú s neefektívnym a neúčinným nakladaním s verejnými prostriedkami. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy to uviedol na konferencii Kontrola ako súčasť lepšej správy vecí verejných, ktorú úrad organizoval pri príležitosti 30. výročia jeho vzniku. Na fakt, že žijeme v časoch, keď sa z rôznych príčin otriasa v základoch dôvera ľudí v samotný demokratický systém, upozornila v zaslanom príhovore aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá nad konferenciou prevzala záštitu. Zdôraznila, že práca kontrolórov má v súčasnej dobe zásadný dosah na spoločenskú klímu a kvalitu demokracie. „Ubezpečuje občana, že ak nie priamo, tak vo vašom zastúpení môže mať verejné záležitosti pod kontrolou,“ podčiarkla Z. Čaputová.

Kríza dôvery je na Slovensku podľa Ľ. Andrassyho vypuklá a nedôvera voči inštitúciám, najmä tým, ktoré sú spájané s politickou reprezentáciou, sa vypomsťuje celej spoločnosti a vedie k zhoršeniu kvality života občanov. Rovnako spomaľuje rozvoj krajiny. Andrassy považuje za potrebné hľadanie konsenzu a dôraz kladie na premyslené systémové riešenia, ktoré stoja na mechanizmoch neustálej vnútornej kontroly a sebakorekcie. „Výzvou pre všetky inštitúcie, ktoré majú rozhodujúcu úlohu pri riadení rozvoja štátu, je posilnenie významu kontrolných mechanizmov,“ zdôraznil. 

Prezidentka Čaputová zmienila aj to, že hoci NKÚ nemá právomoc trestať, má dosah na to, aby správa vecí verejných bola lepšia. Lacnejšia, efektívnejšia, ale aj transparentná a otvorená. „Nezávislosť NKÚ je zaručená priamo ústavou, ale zároveň ju v každodennom živote potvrdzujú tisícky prípadov, v ktorých ste odhalili nedostatky a zjednali nápravu. Akokoľvek môžu byť Vaše zistenia a aj dôsledky nepríjemné, je to vždy lepšia možnosť ako rezignácia ľudí na otvorenosť, transparentnosť a férovosť,“ zdôraznila prezidentka. Zároveň kontrolórov povzbudila do ich ďalšej práce a vyjadrila im podporu. „Budem vždy podporovať kroky, ktoré napomôžu napĺňať Vaše poslanie a ktoré správu vecí verejných na  Slovensku urobia naozaj lepšou,“ dodala hlava štátu.

Šéf národnej autority pre externú kontrolu Ľ. Andrassy v príhovore ďalej uviedol, že potrebujeme zmeny v prístupe, ale aj zmenu seba samých ako jedincov, spoločnosti a inštitúcií. Dodal, že je potrebné inak nastaviť prístup k správe spoločných verejných statkov. Je toho názoru, že potrebné je zmeniť aj prístup k celému procesu kontroly, od plánovania cez výkon až po formuláciu záverov a spôsob komunikácie. „Bez týchto zmien nedokážeme posunúť kontrolu verejných zdrojov na vyššiu úroveň," podčiarkol Ľ. Andrassy. Vedenie NKÚ chce reagovať na súčasné potreby nastavenia kontroly štyrmi základnými princípmi. Prostredníctvom nového prístupu k plánovaniu kontrolnej činnosti chce NKÚ zlepšiť schopnosť flexibilnejšie i efektívnejšie reagovať na tradičné problémy kontroly, ale aj na neočakávané udalosti, pri ktorých je potrebná reakcia štátu. Malo by to umožniť reagovať aj na mimoriadne udalosti, na ktoré sú potrebné väčšie verejné výdavky. Taktiež je súčasťou každej akcie aj posúdenie účinnosti vnútorného kontrolného systému kontrolovaného subjektu. Predseda NKÚ tiež uviedol že väčší dôraz úrad kladie na zúčtovanie verejných politík. Štvrtým princípom je, že nechce len poukazovať na chyby, ale ponúkať aj návody na efektívnejšie narábanie s verejnými zdrojmi.

Zdroj: SITA, Odbor internej a externej komunikácie NKÚ

Predseda NKÚ Ľ. Andrassy počas národnej konferencie NKÚ k 30. výročiu úradu

Poradca prezidentky Zuzany Čaputovej Marián Giba číta prezidentkin príhovor k 30. výročiu NKÚ

 

Prepis slávnostného príhovoru predsedu NKÚ SR:

Vážené dámy a páni, vzácni hostia zo zahraničia – predsedníčka a predsedovia Najvyšších kontrolných inštitúcii zo susednej Českej republiky, Maďarska, Poľska, ale aj Slovinska či kolega z rakúskeho účtovného dvora, zástupcovia štátnych a verejných inštitúcií, akademickí funkcionári i reprezentanti občianskeho sektora.

Dovoľte mi, prihovoriť sa Vám v rámci národnej konferencie – Kontrola ako súčasť lepšej správy vecí verejných, nad ktorou prevzala záštitu prezidenta Slovenskej republiky, jej excelencia pani Zuzana Čaputová.

Pri tejto výnimočnej príležitosti si dovolím vystúpiť možno trochu inak, ako by ste čakali od vysokého štátneho úradníka, predsedu národnej kontrolnej inštitúcie.

Dovolím si začať pojmom či slovom, ktoré na prvý pohľad nevyvoláva žiadnu emóciu, pozitívnu ani negatívnu, ale práve preto je v ňom ukrytá sila. Pokojná sila, ktorú potrebujeme práve v pohnutých časoch, plných neistôt a obáv, aké dnes žijeme. Tým slovom, pojmom sú  INŠTITÚCIE.

Inštitúcie, ktoré stoja na princípoch a hodnotách demokracie, pokroku, slúžia občanom, ktorí sa môžu o ne oprieť v náročných dobách  a zložitých životných situáciách.   Ich  dôležitosť sa preveruje nielen v časoch pohody a prosperity krajiny, ale najmä v časoch kríz či vojnových konfliktoch.

Práve posledné roky preverili to, ako fungujú inštitúcie v našej krajine.  Je zrejmé, že nie všetky splnili svoje poslanie,  a to najmä preto, že fungujú nesystémovo, bez vnútornej kontroly a reflexie. Výsledkom takéhoto fungovania sú  nepremyslené, viac škodlivé ako prínosné rozhodnutia, spojené spravidla s neefektívnym a neúčinným nakladaním s verejnými zdrojmi. To vedie k vysokej nedôvere v inštitúcie a v konečnom dôsledku k nedôvere v štát s obrovským rizikom pre demokraciu.

Kríza dôvery je jav, ktorý je pripisovaný dnešnej dobe ako takej. Slovensko mu však čelí v ešte zvýšenej miere. Nízka miera dôvery verejnosti voči štátnym inštitúciám, už chronicky voči tým, ktorí sú priamo spojení s politickou reprezentáciou a vedením krajiny, sa celej spoločnosti vypomsťuje, zhoršuje kvalitu života občanov, nehovoriac o tom, že to výrazne spomaľuje rozvoj, napredovanie Slovenska.

Preto je mimoriadne dôležité, aby  sme ako spoločnosť hľadali široký, celospoločenský a zažitý konsenzus a dôraz na potrebu možno pomalších, ale o to premyslenejších, systémových riešení. A napokon -  premyslené, systémové riešenia – ako vie každý osvietený politik či manažér – stoja na mechanizmoch permanentnej vnútornej kontroly, evaluácie i sebakorekcie. Posilniť význam kontrolných mechanizmov  je aktuálnou výzvou pre všetky inštitúcie, ktoré v riadení spoločenského rozvoja majú rozhodujúcu úlohu. 

Slovensko pri svojom vzniku, ako samostatný štát, stálo pred významnou úlohou, vybudovať systém inštitúcií, ktoré by boli pevnými piliermi štátnosti a demokracie. Medzi nimi má svoje výnimočné postavenie Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky. Počas svojej tridsaťročnej histórie sa vďaka všetkým tým, čo sa zaslúžili o jeho rozvoj, dnes zaradil  medzi najdôveryhodnejšie inštitúcie v našej krajine. Je to dôsledok toho, že naša kontrola je predvídateľná, objektívna, zistenia preukázateľné, všetky procesy sú transparentné a občan nám verí, pretože kontrola je zameraná najmä na problémy, ktoré sám vidí a ktoré ho trápia.

Dôvera v štát a jeho inštitúcie je veľmi krehká veličina a treba sa o ňu neustále starať. A vieme to aj u nás na úrade. Udržať, či dokonca zvyšovať dôveru nie je jednoduchá úloha, pretože svet sa rýchlo mení, vznikajú nové riziká globálneho sveta, ktoré sa prenášajú do jednotlivých krajín a ich riešenie nie je jednoduché a výsledky sú často neisté. Staré postupy a prístupy strácajú svoju účinnosť a treba hľadať nové.

 

Dámy, páni,

"jedinou istotu je dnes zmena" – zvykne sa hovoriť v akademickej obci, biznise, ale tiež medzi samotnými občanmi. Áno, žijeme v časoch hlbokých zmien, paralelných zásadných výziev, mnohí označujú dnešnú dobu pojmom "polykríza". Ak sa chceme týmto výzvam  ako spoločnosť postaviť, ak ich chceme zvládnuť a podľa možnosti z nich vyjsť silnejší, či sa nám to páči, alebo nie, potrebujeme zmenu. Zmeniť musíme prístup, aj seba samých - ako spoločnosť, ako jedinci, ako jej inštitúcie. Nevyhnutne potrebujeme zmeniť spôsoby, možno až filozofiu toho, ako spravujeme naše spoločné, verejné statky, ako ctíme hodnoty a princípy.

A tento fakt si plne uvedomujeme aj na NKÚ. Aj my potrebujeme meniť spôsoby prístupu k celému procesu kontroly, jej plánovania, výkonu, formulovania záverov i spôsoby komunikácie so  všetkými zainteresovanými stranami. Bez týchto zmien nedokážeme posunúť kontrolu verejných zdrojov na vyššiu úroveň, nedokážeme výraznejšie prispieť k spravovaniu vecí verejných v duchu princípov uvedených v našom erbe: efektívnejšie, hospodárnejšie a účinnejšie. Bez potrebnej zmeny nedokážeme preukázať najmä to, či verejné politiky, na ktoré sú vynakladané verejné financie, dosiahli svoje ciele ale najmä či dosiahli tie účinky, ktoré sa od nich očakávajú. Priestor na plytvanie a omyly sa v dnešnej dobe zmenšil na minimum a racionálne a efektívne vynakladanie verejných zdrojov sa stáva životnou nutnosťou.

Vážené auditórium,

vychádzajúc z uvedených úvah, rád by som v krátkosti načrtol štyri základné premisy, či princípy zmeny, ktorými vedenie NKÚ hodlá reagovať na súčasné potreby spoločnosti v oblasti kontroly.  

Prvým východiskom je prostredníctvom nového prístupu k plánovaniu kontrolnej činnosti, zvýšiť našu schopnosť flexibilnejšie, a preto aj účinnejšie reagovať, nielen na tradičné problémy kontroly, ale aj na nečakané udalosti, pri ktorých je nevyhnutná reakcia štátu. Z tohto dôvodu sme už v príprave kontrolnej činnosti úradu pre rok 2023  posilnili nielen strategické plánovanie, zamerané na dlhodobo významné problémy používania verejných zdrojov, ale využívame aj možnosti plávajúceho plánovania (operatívneho plánovania). Tento spôsob prístupu ku kontrole nám umožňuje aktuálne reagovať na mimoriadne udalosti vyžadujúce značné verejné prostriedky – či sú to mimoriadne výdavky spojené s vojenským konfliktom na Ukrajine, alebo sú to  kompenzácie rastúcich cien energií pre firmy a domácnosti. Vyššia flexibilita plánovania kontrolnej činnosti je cestou, ako môžeme efektivitu narábania s verejnými prostriedkami zvýšiť, takpovediac ešte v procese a nie až ex-post a výlučne do budúcnosti. 

Druhým prvkom našej snahy o maximálny možný prínos úradu pre lepšiu správu vecí verejných je  to, že súčasťou každej našej kontrolnej akcie je aj posúdenie účinnosti vnútorného kontrolného systému kontrolovaného subjektu. Našou snahou nie je len  poukazovanie na neexistenciu vnútorných kontrolných kapacít a mechanizmov a z nich vyplývajúcich zlyhaní, ale najmä metodická a odborná pomoc pri ich budovaní, posilňovaní či profesionalizácii v rámci kontrolovaných subjektov. A to prednostne u tých, ktoré spravujú významné štátne i európske finančné zdroje. Prevenciu, predchádzanie neefektívnemu vynakladaniu verejných zdrojov už v rámci samotných subjektov verejnej správy, pre ktoré je dobre fungujúca vnútorná kontrola základom, vnímame ako najlepší nástroj lepšej správy vecí verejných a narábania s verejnými prostriedkami. V tejto, viac preventívnej ako kontrolnej aktivite, sa chceme naďalej inšpirovať najlepšími príkladmi dobrej praxe prostredníctvom nášho aktívneho členstva v celosvetovej sieti národných kontrolných autorít INTOSAI, kde okrem iného, od roku 2012 predsedáme Podvýboru pre Peer Reviews, teda vzájomnej kontrole kvality a budovania odborných kapacít a kde naši kontrolóri v ostatných rokoch aktívne pôsobia ako lektori pre kolegov z iných krajín Európy i sveta.

Tretím krokom, ako sa snažíme zvýšiť náš prínos pre krajinu, je výraznejší dôraz na zúčtovanie verejných politík, teda zameranie na širšie poňatú kontrolu plnenia cieľov verejných politík v rôznych oblastiach, dôležitých pre udržateľný rozvoj našej krajiny. Odkedy sme v roku 2013 zrealizovali prvú výkonnostnú kontrolu, získalo si toto zameranie činnosti NKÚ postupne významnejšiu pozíciu. Preverovanie zákonnosti a hospodárnosti vynakladania verejných zdrojov doplnilo podstatne širšie poňaté hodnotenie dopadov verejných politík na obyvateľov, na kvalitu ich života v rámci tzv. "impact assesment" – „posúdenia vplyvu“.

Inak povedané, preverovanie a kontrolu hodnoty za peniaze sme rozšírili o sledovanie princípu hodnoty pre občana. Rovnako sa snažíme svoju energiu aj výstupy z kontrol sústrediť smerom od jednotlivostí a parciálnych nedostatkov k systémovým, často opakovane sa vyskytujúcim zlyhaniam, ktoré spôsobujú úniky a straty verejných zdrojov zásadného rozsahu a objemu. Našu kapacitu prispieť k lepšej správe vecí verejných posilnila zákonná úprava z roku 2019, ktorou sa naše správy dostávajú na pôdu výborov Národnej rady, ale aj výraznejšie zastúpenie tzv. „follow-up“ kontrol, verifikujúcich plnenie odporúčaní z predchádzajúcich auditov.

A napokon a v neposlednom rade, nezotrvávame v našich výstupoch len pri poukazovaní na chyby a zlyhania, ale vždy ponúkame odporúčania a návody pre zlepšenie narábania s verejnými zdrojmi. Aj takto sa snažíme napĺňať naše poslanie,  byť čo najväčším prínosom pre spoločnosť, pre lepšie verejné politiky a služby štátu pre občanov a fungovanie našej spoločnosti ako takej. Kontrolná inštitúcia už nemôže byť len o dobre vykonanej kontrole, ale musí vychádzať z dôsledných analýz, odbornej a častokrát vysoko sofistikovanej práce s dátami a stratégiami. Nemenej dôležité je, že sa viac ako kedykoľvek predtým otvárame verejnosti – najmä tej odbornej. Aj pri tejto príležitosti chcem poďakovať všetkým našim memorandovým partnerom, ale aj ďalším odborníkom z praxe, ktorí nám pomáhajú nielen analyzovať riziká verejných zdrojov, ale hľadať aj možnosti ako ich riešiť. Najmä kvalita odporúčaní  z veľkých systémových kontrol sa tým výrazne zvyšuje.

Posledným princípom alebo pilierom našej práce sú dáta. Ako vedia všetci manažéri, alebo ako hovoril okrem iných už Tomáš Baťa, nie je možné dobre riadiť to, čo nevieme zmerať. Dáta, hodnoverné, použiteľné, validné, aktualizované, sú základom tvorby i hodnotenia  verejných politík.  Opakovane však zisťujeme, že problematika dát je mimoriadne slabým miestom slovenskej správy vecí verejných. Náš úrad sa pre cestu dôslednej digitalizácie rozhodol zhruba pred 10-imi rokmi, už v roku 2012 bol spustený Kontrolný informačný systém a dnes pracujú naši kontrolóri a kontrolórky, na 100% digitálne gramotní, v plne elektronizovanom systéme. Ten nám umožňuje procesy a výsledky vyhodnocovať, porovnávať, analyzovať a na základe toho našu prácu zlepšovať. Na lepšom využití dát je postavené aj posilnenie analytickej činnosti úradu a jej prepojenie s kontrolnými aktivitami, rovnako ako podpora inovácií v systéme našej práce a v neposlednom rade permanentné odborné vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov. Aj týmito krokmi sledujeme cieľ byť maximálnym možným prínosom pre krajinu, pre slovenskú spoločnosť. 

 

Dámy a páni,

princípy, ktoré som uviedol, ako aj ďalšie pravidlá, ktorými sa pri našej práci riadime, samozrejme nie sú samoúčelné, ale sledujú vyšší cieľ, ktorý je akoby nadstavbou našej primárnej misie – lepšej, efektívnejšej správy vecí verejných. Našou snahou je, aby sa NKÚ stal vzorovou inštitúciou verejnej správy, ktorej príbeh môže byť inšpirujúci aj pre ďalšie orgány a organizácie štátu. Niekedy to nepotrebuje veľa, len viac systematickej práce, osobnej angažovanosti vrcholového manažmentu  v dosahovaní stanovených cieľov, otvorenosti, vlastnej reflexie a spolupráce. Takým inštitúciám môžu ľudia dôverovať. Môžu dôverovať tomu, že verejný majetok, štátne i európske  financie, ktorú nie sú ničím iným, ako ich príspevkami na spoločné dobro a pokrok, sú spravované rozumne, hospodárne a efektívne, a ak dochádza k omylom, existuje funkčný systém nápravy a sebareflexie.

 

Ctení hostia,

vysoká  miera dôveryhodnosti, ktorú si náš úrad svojou prácou získal, nám je pri našom snažení silným základom kontrolórskej práce aj silným verejným záväzkom. Záväzkom, aby sme aj naďalej postupovali v zmysle odbornosti, politickej aj širšie chápanej nezávislosti, transparentnosti, aby sme boli dôležitým inštitútom systému bŕzd a protiváh usporiadania moci v našej krajine a jedným z pilierov jej demokratického zriadenia v rámci štvrtej, kontrolnej zložky moci v štáte. A na to mysleli pred 30 rokmi tvorcovia Ústavy Slovenskej republiky, ktorí zadefinovali národnú kontrolnú inštitúciu ako samostatný Úrad v rámci štvrtého piliera verejnej moci a prisúdili mu nielen vysokú mieru nezávislosti, ale aj právo stáť sa rešpektovanou národnou autoritou.

30 rokov budujeme a stále aj naďalej chceme budovať inštitúciu, ktorá chce prispievať nielen k lepšej, efektívnejšej, hospodárnejšej správe vecí verejných v našej krajine, ale v konečnom dôsledku aj k zvyšovaniu dôvery v ňu. Toto je naša úloha a s jej vedomím, pokorou a dôslednosťou jej patričnou, k nej musíme, všetci – kontrolórky i kontrolóri, zamestnanci úradu i jeho vedenie pristupovať. Nebude to jednoduché, ale verím, že aj spolupráca s Vami nám pomôže našu misiu úspešne plniť.

Ďakujem všetkým za pozornosť a želám nech sa nám všetkým spoločne darí dosahovať ciele v pracovnom i osobnom živote.