Bratislava 27. júla 2023 – Národní kontrolóri vďaka flexibilnému plánovaniu svojej činnosti už počas tohtoročných letných mesiacov preveria dodržiavanie princípov hospodárnosti, efektívnosti a zákonnosti v rámci štátnych  inštitúcií. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR pružne reaguje na závažné riziká v spoločnosti a na základe analýz začína kontrolovať významné dotačné schémy pre znižovanie dopadov energetickej krízy, ale taktiež projekty financovania výstavby nemocníc v Bratislave a Martine z európskeho mechanizmu Plánu obnovy a odolnosti. Kontrolóri opätovne preveria aj Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA) ako jeden z najrizikovejších subjektov verejnej správy, ktorý má na starosti čerpanie európskej finančnej pomoci v segmente pôdohospodárstva. Po zrealizovaní predchádzajúcich kontrol bola agentúra povinná prijať opatrenia, a preto bude predmetom auditu preverenie funkčnosti vnútorného kontrolného systému a uplatňovanie protikorupčných nástrojov v rámci celého systému fungovania PPA. Národná autorita pre oblasť externej kontroly vďaka zavedeniu plávajúceho plánovania vie pružne reagovať na celospoločensky významné, rizikové témy, pričom o týchto nových skutočnostiach vo fungovaní NKÚ informoval jeho predseda Ľubomír Andrassy premiéra SR Ľudovíta Ódora.

Predseda vlády SR sa na pracovnom stretnutí zaujímal o to, ako kontrolný úrad reaguje na zásadné zmeny, ktoré sa dotkli fungovania celej spoločnosti po covidovej pandémii a po vypuknutí vojny na Ukrajine. Predseda národných kontrolórov ho informoval, že rovnako ako štátne či verejné inštitúcie, aj kontrolný úrad bol nútený aktívne reagovať na dianie doma, ale i v Európe. „Preto sme napríklad už v závere minulého roka zaviedli pravidlo – plávajúce plánovanie. V rámci plánu kontrolnej činnosti sme vytvorili legitímny priestor na to, aby sme nielen na základe dlhodobých rizikových analýz, ale aj na základe kritérií včasnosti a významnosti identifikovaných rizík dokázali do ročného plánu zaradiť kontroly, ktoré majú byť nielen o fungovaní tejto krajiny, ale aj o príkladoch dobrej či zlej praxe, o edukácii, ktorú majú kontrolóri poskytovať štátnym inštitúciám vychádzajúcim z poznatkov ich vysoko odbornej práce,“ vysvetlil Ľ. Andrassy.

Predseda slovenských kontrolórov informoval premiéra Ľ. Ódora aj o ďalších kontrolách, ktoré úrad doplnil po vyhodnotení vlastných rizikových analýz, ale taktiež po odbornom posúdení informácií od verejnosti či poslancov parlamentu. V nadchádzajúcich dňoch bude otvorená kontrolná akcia, ktorá je zameraná na manažment Plánu obnovy a odolnosti v kontexte jeho najrizikovejšieho segmentu, ktorým je verejné zdravotníctvo. Z tohto dôvodu si kontrolóri posvietia nielen na proces zaradenia, ale i manažovania projektov výstavby dvoch kľúčových koncových štátnych nemocníc v Bratislave a Martine. „Tiež sa pozrieme na to, ako sa v rámci ústredných orgánov štátu využívajú takzvané dohodárske pracovné miesta pre plnenie kľúčového poslania ministerstva alebo ústredného orgánu štátu. Riziká spojené s týmto procesom odkontrolujeme v rámci Slovenského pozemkového fondu, ale moji kolegovia, kontrolóri navštívia tiež Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR a zároveň najrizikovejšiu inštitúciu, kde evidujeme najvyšší podiel dohodárov na počet kmeňových zamestnancov, a tou je problematický rezort zdravotníctva,“ dopĺňa predseda Andrassy.

Ten na stretnutí okrem iného upozornil predsedu vlády na veľmi vážny problém vyplývajúci z predošlých kontrolných akcií  NKÚ, ktoré boli zamerané na fungovanie vodárenských spoločností a ich postavenie v rámci systému kritickej infraštruktúry štátu. Napríklad vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ktorá zodpovedá za dodávku pitnej vody pre viac ako milión obyvateľov, bolo identifikované riziko, ktoré môže vyústiť do skrytej privatizácie kľúčovej strategickej verejnej korporácie. „V prípade, že sa naplnia naše zistenia, východoslovenské obce a mestá, ako jediní nositelia ústavnej povinnosti voči svojim obyvateľom v oblasti zabezpečenia pitnej vody, stratia potrebnú kontrolu nad spoločnosťou, ktorej bol bezplatne odovzdaný majetok štátnych vodárenských spoločností práve preto, aby obce ako akcionári mohli svoje povinnosti aj plniť. Bez uplatňovania akcionárskych práv samospráva stratí reálne možnosti ovplyvňovať využívanie tohto majetku a obyvatelia regiónu sa stanú rukojemníkmi rôznych biznisových hier. Úlohou vodárenstva nie je produkcia dividend či iných foriem výnosu pre akcionárov, ale rozvoj vodárenskej siete, jej modernizácia, k čomu majú slúžiť aj výsledky hospodárenia spoločností. Riešiť modernizačný dlh vo výške okolo 5 mld. eur, ktorý sme zistili pri kontrole vodárenských spoločností, nemôže byť iba záležitosťou štátneho rozpočtu alebo eurofondov. Opakovane preto upozorňujeme vládu a jej predsedu, že je potrebné analyzovať tento kritických stav a zodpovedné ministerstvá musia pripraviť zmenu legislatívy, aby nedošlo k zásadnej zmene fungovania vodárenských spoločností a tým k nabúraniu jedného z pilierov kritickej infraštruktúry krajiny, ktorej úlohou je zabezpečovanie pitnej vody pre všetkých,“ priblížil predseda NKÚ.

Premiér Ódor sa zaujímal o ambíciu slovenských kontrolórov uchádzať sa o predsedníctvo v rámci európskej organizácie najvyšších kontrolných inštitúcií EUROSAI. NKÚ má záujem prezentovať prácu slovenských kontrolórov, ale tiež ponúknuť európskym partnerom nové témy, ktoré majú kontrolné inštitúcie posunúť na vyššiu kvalitatívnu úroveň. To súvisí najmä s otázkou povinného vzdelávania a overovania odborných vedomostí zamestnancov národných kontrolných inštitúcií, ale aj s témou, ako posilňovať dopad výstupov ich činnosti na pozitívnu zmenu fungovania celej spoločnosti, či už z hľadiska legislatívy, systému a riadenia od najvyššej až po najnižšiu úroveň fungovania štátu alebo samosprávy. Predseda vlády v tejto oblasti vyjadril slovenským kontrolórom podporu a verí, že je to cesta k posilneniu nezávislej národnej kontrolnej inštitúcie, posilneniu odborného zázemia úradu, ale aj krok k reprezentovaniu Slovenska ako modernej, vzdelanej a inšpiratívnej krajiny v rámci celého európskeho spoločenstva.