Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR v rámci prierezovej výkonnostnej kontroly zistili, že súčasný systém neumožňuje preukázať súvislosť medzi nájdením si práce a absolvovaním rekvalifikačného kurzu. „Už je to skoro opakujúce sa riziko vo fungovaní kľúčových verejných politík štátu, že pri rozhodovaní i hodnotení strategických projektov chýbajú kompetentným validné dáta. Zároveň chýba systematické sledovanie toho, či si absolventi rekvalifikačných kurzov dokážu dlhodobo udržať zamestnanie a taktiež, či pri práci využívajú získanú kvalifikáciu. Účinnosť úspešnosti aktívnych nástrojov politiky trhu práce sa aktuálne hodnotí len podľa toho, či bol uchádzač vyradený z evidencie nezamestnaných,“ približuje vecné závery auditu šéf slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy a dodáva že „takáto jednostranná informácia je nedostatočná nielen pre hodnotenie efektivity zrealizovaných kurzov, ich reálny vplyv na zamestnanosť, ale aj komplexné úpravy systému politiky trhu práce“.

V kontrolovaných rokoch 2018 až 2024 bolo v rámci celého Slovenska realizovaných viac ako 7 600 tematických rekvalifikačných kurzov, ktorých absolvovanie bolo schválené pre vyše 60-tisíc osôb. Podľa analýzy prístupných dát získaných od rezortu práce či ústredia práce a sociálnych vecí môže národná autorita pre externú kontrolu skonštatovať, že minimálne do pol roka od ukončenia rekvalifikačného kurzu sa každý desiaty absolvent opäť ocitol v národnej evidencii uchádzačov o zamestnanie. Koľko ľudí absolvovalo odborný rekvalifikačný kurz a v konečnom dôsledku nikdy evidenciu nezamestnaných neopustili, nezískali pracovné miesto, z dostupných informácií nebolo možné dôveryhodne vyhodnotiť.

Ako upozornil predseda kontrolného úradu, „existujúci systém vykazuje riziká, ktoré je potrebné v dialógu so zainteresovanými stranami aktívne riešiť. Konkrétne ide napríklad o nastavenie informačných systémov tak, aby v reálnom čase generovali objektívne údaje nielen o tom, ktorí absolventi kurzov sa zamestnali, ale aj dáta o tom, či si našli prácu v špecializácií, v ktorej školenie absolvovali“. Ľ. Andrassy v tejto súvislosti ďalej konštatuje, že z hľadiska merania efektívnosti nástrojov aktívnej politiky trhu práce je dôležité hodnotiť aj prepojenie miestneho, regionálneho trhu práce, voľných či nedostatkových pracovných pozícií s odborným zameraním rekvalifikačných kurzov. „Len pri takto nastavenom zúčtovaní a hodnotení tejto strategickej verejnej politiky bude mať verejnosť uistenie, že európske i národné zdroje využívame zmysluplne a edukačné kurzy nerobia zodpovedné štátne úrady len pre pozitívnu štatistiku, ale pre lepšie uplatnenie zraniteľných skupín občanov na trhu práce,“ uzatvára predseda NKÚ.

Najväčší podiel kurzov v kontrolovanom období tvorili vzdelávacie aktivity zamerané na základné ekonomické a finančné pravidlá či administratívne zručnosti (cca. 15 % z celkového počtu kurzov). Na porovnateľnej úrovni boli rekvalifikačné projekty v sociálnej oblasti a doprave (cca. 13 %). Oblasť informačných technológií, digitálnych zručností, ktorá patrí medzi dlhodobo nedostatkové profesijné segmenty slovenského trhu práce, sa umiestnila na štvrtom mieste s celkovým podielom 12 %. Do kategórie IT kurzov boli zaradené kurzy zamerané na kancelárske aplikácie, programovanie, kybernetickú bezpečnosť, ako aj kurzy rozvíjajúce základné digitálne zručnosti a prácu s počítačom. Zo strany uchádzačov o zamestnanie bol najväčší záujem o opatrovateľské kurzy, rekvalifikácie súvisiace s výkonom činností v oblasti bezpečnosti a ochrany objektov, účtovnícke kurzy a kurzy na získanie vodičského oprávnenia skupiny C. 

Národní kontrolóri identifikovali riziká spojené so zúčtovaním prostriedkov určených na jednotlivé aktivity. Ide hlavne o určenie hodinovej sadzby za rekvalifikačný projekt. Pri viac ako tisícke kurzov bola sadzba na úrovni približne 1,13 eur. Na druhej strane v dvoch desiatkach kurzov bolo finančné ohodnotenie vyššie ako 60 eur na hodinu, pričom časový fond na tieto rizikové aktivity bol v priemere 22 hodín. Národná autorita pre externú kontrolu vo svojej záverečnej správe z auditu konštatuje, že národný systém rekvalifikačných kurzov je účinný a ako príklad dobrej praxe môže slúžiť aktívna participácia medzi nositeľom zodpovednosti za politiku trhu práce (ministerstvo práce), implementačným orgánom, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR a odborným neštátnym partnerom – Alianciou sektorových rád.