Ústredné orgány štátnej správy a ich podriadené organizácie spravujú rozsiahly nehnuteľný majetok bez centrálneho riadenia. Kompetencie sú rozdelené medzi jednotlivých správcov, pričom údaje sú evidované vo viacerých verejných informačných systémoch a nie sú sústredené na jednom mieste. Štát tak v reálnom čase nedokáže spoľahlivo určiť, čo vlastní, v akom je to stave, ako sa majetok využíva, ani aké náklady jeho správa generuje. Kľúčovým evidenčným nástrojom je Centrálna evidencia majetku (CEM) pod Ministerstvom financií SR, ktorá obsahuje základné údaje o nehnuteľnostiach. „Každý piaty štátny majetok evidovaný v centrálnom informačnom systéme nie je prepojený s katastrom nehnuteľností a pri viacerých budovách chýbajú dôležité údaje. Ide napríklad o začiatok a koniec ich využívania či nadobudnutia do správy. Systém centrálnej evidencie majetku síce umožňuje identifikovať voľné priestory, neobsahuje však informácie o technickom stave budov, bez ktorých nie je možné posúdiť ich reálnu využiteľnosť ani potrebu budúcich investícií do ich obnovy,“ priblížil závery analýzy podpredseda národných kontrolórov Jaroslav Ivančo.

Ďalším problémom je chýbajúce prepojenie verejných informačných systémov. Okrem CEM štát prevádzkuje aj Centrálny ekonomický systém (CES), Register ponúkaného majetku štátu či Register energetických certifikátov budov, no každý pokrýva len časť správy majetku. Bezmála 12 % verejných budov nemá v CES priradený identifikátor prepojenia na CEM, čo znemožňuje účinné prepojenie existujúcich informačných systémov na  komplexné vyhodnocovanie evidencie a správy majetku. 

Z pohľadu využívania administratívnych priestorov analytici identifikovali výrazné rozdiely medzi jednotlivými správcami. Kým napríklad Slovenská akadémia vied eviduje v CEM až 63,7 % voľnej výmery administratívnych plôch, rezort zdravotníctva prakticky žiadne voľné priestory nevykazuje. Celkovo je voľných približne 5,7 % administratívnych plôch, ktoré spravujú správcovia majetku štátu, čo však bez informácií o ich technickom stave a energetickej efektívnosti nemusí predstavovať reálne využiteľnú kapacitu. Analýza národnej autority pre oblasť externej kontroly zároveň poukazuje na systémové nedostatky v správe a efektívnom riadení. Správa majetku je decentralizovaná, jednotliví správcovia postupujú rozdielne a zákonné pravidlá nie sú jednotne interpretované. To prináša riziká nehospodárneho nakladania či duplicít investícií. Štát tak často reaguje až na vzniknuté problémy namiesto ich preventívneho riadenia.

Príklad dobrej praxe je možné vidieť v Českej republike, kde funguje centralizovaný model riadenia prostredníctvom Úradu pre zastupovanie štátu vo veciach majetkových a centrálneho registra CRAB. Ten má za cieľ podporovať zdieľanie verejných priestorov a optimalizáciu rozpočtových nákladov. Skúsenosti českého NKÚ však ukazujú, že centralizácia sama o sebe nestačí a je nevyhnutné mať kvalitné dáta a dobre nastavené procesy. „Bez kvalitných dát, jasných kompetencií a funkčnej informačnej podpory nie je možné dosiahnuť očakávané úspory a efektívnosť,“ konštatuje J. Ivančo. Negatívnym príkladom z praxe na Slovensku je situácia Štatistického úradu SR. Ten predal svoju budovu za 4,6 milióna eur a presťahoval sa do komerčného prenájmu, pričom len za posledné dva roky zaplatil na nájomnom viac, než bola predajná cena pôvodného sídla úradu. Štát tak definitívne prišiel o budovu v širšom centre slovenskej metropoly, ktorú mohol po rekonštrukcii ďalej využívať a znížiť výdavky na prenájmy.

Najvyšší kontrolný úrad preto odporúča vláde posilniť centrálne riadenie správy majetku a realizovať vládou schválený implementačný plán stratégie spravovania budov štátnej správy. Rezortu financií, ako gestorovi evidenčných systémov, odporúča zabezpečiť úplnosť a aktuálnosť údajov, prepojiť existujúce informačné systémy, zaviesť povinné využívanie CES všetkými správcami a vybudovať centrálnu analytickú platformu na podporu strategického rozhodovania. Pozitívnym krokom je, že už počas prípravy kontrolórskej analýzy rezort financií inicioval vývoj reportovacieho modulu v rámci systému CES. Podľa NKÚ však ide len o prvý krok. Bez komplexného riešenia evidencie a riadenia nebude možné zabezpečiť, aby štát svoj nehnuteľný majetok využíval hospodárne, efektívne a v prospech verejných financií.