Tlačové správy 2021

Štát zanedbáva ústavné povinnosti pri ochrane nerastného bohatstva

Bratislava  9. apríl  2021 – Legislatívna ochrana nerastného bohatstva je nedostatočná. Slovenská republika, ako jeho vlastník, sa nestará o to, aby z poplatkov za ťažbu, napríklad zlata či striebra, získala čo najviac. Súčasný model na Slovensku je výhodný najmä pre ťažobné spoločnosti, ktoré využívajú nejednoznačnosť legislatívy a tak platia štátu minimálne úhrady. Ak by sa uplatňoval český model výpočtu poplatkov, ťažobné firmy by zaplatili napríklad za ťažbu zlata až päťdesiatnásobne viac. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) na základe výsledkov kontroly upozorňuje poslancov Národnej rady SR na potrebu zmeniť legislatívu tak, aby nerastné bohatstvo, podzemné vody a prírodné liečivé pramene boli účinne chránené nielen pre súčasné, ale hlavne budúce generácie. „Súčasný právny model zodpovedá vnímaniu hodnoty nerastného bohatstva ešte v mantineloch minulého storočia. Vzácne kovy, liečivé pramene a podzemné vody sú jedným z najcennejších bohatstiev celej slovenskej spoločnosti. Práve preto národná autorita pre externú kontrolu nabáda parlament k zmene legislatívy. Súčasný stav vyhovuje len veľmi úzkej skupine vyvolených a tomu musíme zabrániť“, konštatuje na základe záverov kontroly podpredseda úradu Ľubomír Andrassy.

infografika - nerastné bohatstvo

Slovenská ústava zaväzuje štát k aktívnej ochrane a zveľaďovaniu nerastného bohatstva, podzemných vôd a prírodných liečivých zdrojov. Základný zákon spoločnosti ukladá štátu povinnosti, ktoré majú smerovať k šetrnému a efektívnemu využívaniu bohatstva v prospech nielen súčasných, ale aj budúcich generácií. Na ochranu a efektívne využívanie nerastného bohatstva bola zameraná aj minuloročná kontrolná akcia, v rámci ktorej úrad preveril podnety od občanov, ktoré poukazujú na zneužívanie dier v platnej legislatíve. Kontrolóri potvrdili dôvodnosť podnetov. Len v prípade jednej ťažobnej spoločnosti by mohol byť verejný rozpočet bohatší o niekoľko desiatok tisíc eur. Firma totiž deklarovala výlučne ťažbu polymetalických kovov bez výhodnej produkcie zlata a striebra (tabuľka 1 a graf 1). Na uvedený problém bol v minulosti upozornený aj obvodný banský úrad, ktorý však svojou kontrolou, na rozdiel od národných kontrolórov, porušenie pravidiel neidentifikoval.

Na základe výsledkov auditu národná kontrolná autorita konštatuje, že súčasná legislatívna ochrana nerastného bohatstva nevytvára podmienky, vďaka ktorým by štát mohol aktívne chrániť svoje národné bohatstvo, aby celá spoločnosť mala adekvátny prospech z ťažobnej činnosti. Kontrola tiež odhalila, že príslušné štátne inštitúcie nemajú zadefinovanú jednoznačnú povinnosť finančne oceňovať vyhradené ložiská nerastného bohatstva na základe reálnych trhových cien. „Je zvláštne, že až národní kontrolóri odhalili významné riziká pri ochrane nerastného bohatstva. Vážnym nedostatkom je fakt, že banský zákon nedefinuje jasné pravidlá pre výpočet úhrad za ťažobnú činnosť domácej a zahraničnej spoločnosti a v súčasnosti platné úhrady vychádzajú z dvadsať rokov starých prepočtov“, približuje Ľ. Andrassy. Podpredseda úradu ďalej dodáva, že zodpovedné ministerstvo, rezort hospodárstva, má síce prehľad o zásobách nerastného bohatstva, ale keďže zásoby nie sú finančne ocenené, tak z pohľadu štátnych hmotných aktív ide o „bezcenný majetok“.  

Rezervy z hľadiska ochrany a využívania nerastného bohatstva boli kontrolórmi identifikované aj pri možnosti bezodplatného prevodu práv dobývania či ťažby nerastných surovín na tretie strany. Legislatívna diera umožňuje prevod priestoru na spoločnosť bez výberového konania. Vzácny majetok štátu sa tak dostáva mimo akéhokoľvek dosahu na zabezpečenie ochrany štátnych záujmov i samotného verejného bohatstva. Princípy otvoreného a transparentného rozhodovania o majetku štátu absentujú aj pri organizovaní výberových konaní, pretože víťazom súťaže o prevod ťažobného priestoru sa môže stať firma, ktorá nemala žiadnu konkurenciu a súťaží sama so sebou.

Slovensko si stále neplní záväzok voči Organizácii spojených národov. Do konca roku 2020 totiž nebol do našej národnej legislatívy implementovaný jednotný systém medzinárodnej klasifikácie zásob a zdrojov nerastných surovín podľa metodiky tejto medzinárodnej organizácie. Na rozdiel od okolitých krajín, slovenská legislatíva neupravuje ani možnosť zvyšovania výšky sadzieb úhrad za vydobyté nerasty, napr. na základe vývoja trhových cien. Ako príklad dobrej praxe môže slúžiť susedná Česká republika, kde je úhrada za dobývacie priestory na úrovni 37 eur na hektár ročne, čo je viac ako päťnásobok slovenskej ceny (SR – 7 eur na hektár za rok). Český výpočet úhrad zohľadňuje okrem vývoja trhovej ceny nerastnej suroviny i celkové množstvo čistého kovu v koncovej ťažbe. Pri uplatnení českého modelu výpočtu by získal štát viac a finančne by si polepšila aj miestna samospráva, ak by sa priebežne upravoval poplatok za dobývací priestor. „Slovenské pravidlá výpočtu úhrad za dobývací priestor či vyťažený nerast sú jednoznačne na strane ťažobnej spoločnosti, benefity a finančné zisky smerujú na súkromné účty a verejný záujem, finančné benefity pre širšiu spoločnosť sú z obchodu s nerastným bohatstvom zanedbateľné“, uzatvára podpredseda Ľ. Andrassy. Ako zlá prax môže slúžiť firma, ktorá v roku 2019 zaplatila za ťažbu priemyselných nerastov necelých 10 tisíc eur, pričom podľa českého modelu by zaplatila viac ako pol milióna eur (viď tabuľka 2).

 

náhľad správy

 Správa o výsledku kontroly "Ochrana a využitie vybraného nerastného bohatstva" (pdf, 680 kB)

 

 

 

PRÍLOHY

Tabuľka č. 1: Ceny vyťaženého zlata v koncentráte, úhrady štátu a daň z príjmov            v eur

 

2015

2016

2017

2018

2019

Cena zlata v koncentráte

20 253 697

15 645 091

15 003 982

17 283 110

11 610 464

Cena striebra v koncentráte

241 081

177 443

185 970

156 533

133 581

Úhrada za vydobyté nerasty,* uhradená ťažobnou spoločnosťou

9 250

7 767

8 210

8 409

9 116

Úhrada za dobývací priestor, uhradená ťažobnou spoločnosťou

3 983

3 983

3 983

3 983

14 605

Daň z príjmov ťažobnej spoločnosti

2 683 345

1 819 574

1 475 659

1 777 127

1 170 415

Zisk ťažobnej spoločnosti. po zdanení

9 510 855

6 448 050

5 536 395

6 665 381

4 383 590

Zdroj: Ročné správy o činnosti HBÚ a OBÚ, účtovné závierky ťažobnej spoločnosti, spracovanie NKÚ SR

* V priznaní úhrad za vydobyté nerasty bola uplatnená sadzba za nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, s výnimkou rúd zlata a striebra

 

Graf č. 1: Cena zlata, tržby a zisk ťažobnej spoločnosti a jej úhrady za vydobyté nerasty

graf - cena zlata a poplatky za ťažbu

Zdroj: Účtovné závierky ťažobnej spoločnosti, cena zlata za uncu zlata https://www.macrotrends.net/ (100 ročný vývoj, ceny za december príslušného roka).
Pozn.: V priznaní úhrad bola organizáciou uplatnená sadzba za nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, s výnimkou rúd zlata a striebra

 

Tabuľka č. 2: Príjem štátu z úhrad za vydobyté nerasty pri aplikácii českej legislatívy      v eur

 

Úhrady za vydobyté nerasty

2015

2016

2017

2018

2019

Úhrady za vydobyté nerasty, ktoré uhradila štátu ťažobná spoločnosť podľa nariadenia vlády o úhrade za dobývacie priestory a za vydobyté nerasty, tzn. za nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, s výnimkou rúd zlata a striebra

 9 250

 7 767

8 210

8 409

9 116

Úhrady za vydobyté nerasty, ktoré by uhrádzala štátu ťažobná spoločnosť podľa nariadenia vlády o úhrade za dobývacie priestory a za vydobyté nerasty za rudy zlata a striebra

462 500

388 350

410 500

420 450

455 800

Množstvo zlata získaného z koncentrátu vyrobeného ťažobnou spoločnosťou [v kg]

603,4

466,1

447

514,9

345,9

Úhrady, ktoré by boli uhradené štátu, podľa českého spôsobu, teda z finálneho výrobku (čisté zlato)

 907 514

 701 014

 672 288

774 410

520 234

Rozdiel úhrad podľa českého spôsobu a úhrady za vydobyté nerasty*, ktoré uhradila štátu ťažobná spoločnosť

+ 898 264

+ 693 247

+ 664 078

+ 766 001

+ 511 118**

Zdroj: Ročné správy o činnosti HBÚ a OBÚ, účtovné závierky ťažobnej spoločnosti, burzové ceny zlata, formulár zaslaný NKI ČR, prepočet NKÚ SR

* V priznaní úhrad bola uplatnená sadzba uvedená v písm. b) prílohy č. 2 Nariadenia vlády o úhrade za dobývacie priestory a za vydobyté nerasty.

**Rozdiel 511 118 eur (520 234 eur mínus 9 116 eur). Suma 520 234 eur vznikla vynásobením 345,9 kg (množstvo zlata v koncentráte vyrobeného ťažobnou spoločnosťou v roku 2019) a sumy 1 504 eur (40 919 Kč) za kg čistého kovu (zlata) vo finálnom produkte (sadzba úhrady 40 919 Kč je stanovená v Nariadení vlády ČR č. 98/2016 Z. z. za čistý kov v koncovom produkte ťažby a úpravy vydobytej rudy). Len pre ilustráciu výšky rozdielu bol použitý priemerný mesačný kurz NBS za mesiac október 2020 – 1 EURO = 27,213 CZK.

None

Zdielať: