„Korupcia nemá rada kontrolórov a ani nezávislý systém vnútorného či externého auditu. Podvody nepoznajú hranice a ich medzinárodné prepojenia či komplikované schémy výrazne sťažujú odhaľovanie i samotných nositeľov,“ zdôraznil vo vystúpení predseda slovenských kontrolórov. Podľa neho musia národné kontrolné inštitúcie čoraz viac smerovať svoje aktivity do oblasti prevencie a potláčania korupcie a podvodov. „Prevencia je bezpochyby lacnejšia než riešenie problémov ex post. To však platí vtedy, ak sú preventívne protikorupčné opatrenia reálne implementované a nezostávajú na papieri a uzamknuté v kanceláriách,“ upozornil Ľ. Andrassy a zároveň dodal, že „súčasťou tohto boja musí byť účinná interná kontrola a ochrana oznamovateľov korupcie, odvážnych zamestnancov štátu“. Kľúčovou úlohou najvyšších kontrolných inštitúcií je preto nezávislý audit verejných inštitúcií a predkladanie odporúčaní na zlepšovanie systémov. „Prístup zameraný výlučne na prevenciu nestačí. Potrebné je aktívne odhaľovanie chýb a dôsledný dohľad nad realizáciou nápravných či sankčných mechanizmov. Ak sa systém posilní na národnej úrovni, posilní sa aj globálny rámec,“ doplnil. 

K spúšťačom korupcie v jednotlivých krajinách patrí najmä slabé presadzovanie práva a politické zasahovanie do fungovania nezávislých verejných úradov. Podľa odhadu Svetovej banky ekonomické straty z dôvodu úplatkov a podvodov sa každý rok šplhajú nad 2,5 bilióna dolárov. „Ide o globálne financie, ktoré si nevieme reálne ani predstaviť. Ak si to premeníme na slovenské pomery, tak vďaka šedej ekonomike, daňovým únikom či podvodom pri verených zákazkách prichádza slovenský rozpočet ročne o bezmála 5 miliárd eur. Tieto peniaze chýbajú v zdravotníctve, regionálnom rozvoji, boji s chudobou či pri podpore mladej generácie,“ konštatuje predseda slovenských kontrolórov. 

Medzinárodná organizácia Transparency International, ktorá má na samite svojich zástupcov, zverejňuje index vnímania korupcie vo verejnom sektore, ktorý spadá do pôsobnosti národných kontrolných autorít. Na prvý pohľad sa môže zdať, že za poslednú dekádu nedošlo k zásadnej zmene vo vnímaní korupcie, opak je však pravdou. Porovnanie ostatných desiatich rokov ukazuje, že situácia sa – až na niekoľko výnimiek – zhoršuje. Mierny pokles zaznamenali dokonca aj krajiny považované za najstabilnejšie a najpríkladnejšie. Spomedzi dvadsiatich najlepšie hodnotených krajín vykázali od roku 2014 do súčasnosti zlepšenie iba štyri štáty: Estónsko, Írsko, Bhután a Seychely. „Toto by malo byť jasným výkričníkom pre najvyššie kontrolné inštitúcie, aby ešte intenzívnejšie zamerali svoju pozornosť na boj proti národnej aj nadnárodnej korupcii. A nesmieme pritom zabúdať, že viac ako tri štvrtiny úspešného boja s podvodmi stojí a padá na silnej nezávislej kontrole a ochrane oznamovateľov. V tomto smere Slovensko výrazné zaostáva, pretože kontrolný úrad niekoľko rokov zaznamenáva deštrukciu kontrolných mechanizmov i oslabovanie ochrany zamestnancov, ktorí sa neboja nahlásiť korupciu a spolupracovať s políciou či prokuratúrou,“ uzatvára Ľ Andrassy, predseda slovenských kontrolórov.