Slovensko čelí čoraz častejším suchám a prívalovým dažďom, no závlahové a odvodňovacie systémy na to nie sú pripravené. „Väčšina z nich vznikla ešte v 60. až 80. rokoch minulého storočia a mnohé sú dnes v havarijnom stave alebo úplne nefunkčné. Vyžadujú si generálnu opravu, pričom štátny podnik Hydromeliorácie nemá vypracované ani projektové dokumentácie. Ide o veľmi podstatnú infraštruktúru, ktorá má pomáhať poľnohospodárom, ale tiež chrániť krajinu pred extrémami počasia,“ uviedla podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová. Ako zistili národní kontrolóri, závlahy, ktoré sú hlavným aktívom štátneho podniku, sa prenajímali na ploche menšej než 18 % (necelých 55-tisíc hektárov) z celkovej výmery 315-tisíc ha, pričom prenájom pri väčšine zmlúv nepresahoval 6 eur za hektár ročne. To je na fungovanie štátneho podniku nepostačujúce a dostáva ho do červených čísel. Závlahová sieť dlhá 9 400 km bola tiež využitá len na necelých 15 %.  Podnik nemá vypracovaný plán investícií, ani kvantifikovaný investičný dlh. V praxi to znamená, že nevie, koľko peňazí by potreboval na obnovu zariadení. Čerpanie eurofondov bolo veľmi slabé, z viacerých plánovaných projektov sa uskutočnil len projekt, a to Manažment údajov v oblasti hydromeliorácií v hodnote 347-tisíc eur a v tomto roku prebiehal projekt Mechanizácia pre údržbu závlahových kanálov a areálov vodných stavieb za bezmála 7,1 milióna. Ostatné dva projekty za desiatky mil. eur štátny podnik nezrealizoval vôbec.

Štátny podnik Hydromeliorácie dlhodobo hospodári so stratou, ktorá bola spôsobená vysokými odpismi a negatívny výsledok vyrovnáva znižovaním kmeňového imania. Od svojho vzniku v roku 2003 prišiel o viac ako 93 % jeho hodnoty – konkrétne o 202 miliónov eur, keď koncom roka 2024 vykazoval len 14,12 milióna eur. Ak sa situácia nezmení, v krátkom čase môže podnik skončiť v záporných číslach.

Závodisko, š. p., je jediná dostihová autorita na Slovensku. Zabezpečuje organizáciu dostihov či evidenciu koní a koordinuje chov koní. Napriek tomu v kontrolovaných rokoch 2022 a 2024 hospodáril s minimálnym ziskom rádovo v jednotkách tisíc eur a to len vďaka financiám od ministerstva. V roku 2023 skončilo Závodisko v mínuse 119-tisíc eur. Podnik má obmedzené vlastné zdroje a je odkázaný primárne na financie od rezortu. Bez jasného modelu financovania hrozí, že podnik nebude schopný plniť svoju úlohu v oblasti chovu špecifických plemien koní a organizovania dostihov. Štátny podnik mal v investičnom pláne najrozsiahlejší a finančne najnákladnejší projekt – výstavbu novej tribúny Závodiska, ktorá sa začala ešte v roku 2010 a dva roky potom, v roku 2012 bola pozastavená. Preinvestovaných bolo viac než milión eur a zvyšné prostriedky (2,3 mil. eur) boli vrátené do štátneho rozpočtu. Tribúna zostala dodnes nedokončená a chátra, pričom na jej dostavbu by bolo v súčasnosti potrebných viac ako 6 mil. eur. Napriek žiadostiam o dotáciu podnik od ministerstva nedostal žiadne prostriedky v roku 2023 ani 2024 a bez štátnej podpory nie je schopný projekt dokončiť.

Národní kontrolóri tiež zistili, že dozorné rady oboch podnikov boli významnú časť kontrolovaného obdobia kvôli nečinnosti rezortu pôdohospodárstva dlhodobo nefunkčné a uznášania neschopné. V prípade Závodiska časť roka 2023 a celý rok 2024, v Hydromelioráciách bola nefunkčná od polovice mája 2020 takmer dva roky a ďalších viac ako 10 mesiacov od novembra 2023. To spôsobilo oneskorené alebo absentujúce prerokovanie kľúčových dokumentov, vrátane finančných plánov. „Prístup ministerstva k riadeniu štátnych podnikov vzbudzuje otázky. Je potrebné nastaviť jasnú zodpovednosť a postupy pri ich riadení, aby sa predišlo ďalším stratám a zabezpečila sa zodpovedná správa verejných investícií,“ konštatuje podpredsedníčka NKÚ H. Crkoňová. Štátne podniky by mali podľa zákona hospodáriť samostatne a svoje náklady kryť prevažne z vlastnej podnikateľskej činnosti. Kontrola však ukázala, že nedokážu generovať dostatočné príjmy a sú dlhodobo odkázané na finančnú pomoc od štátu. Ministerstvo namiesto systémovej podpory presúvalo peniaze podnikom prostredníctvom dotácií bez jasnej stratégie, čím vytváralo riziko neefektívneho využívania verejných zdrojov. Slabé riadenie a metodické usmerňovanie tak prispievali k ekonomickej stagnácii štátnych podnikov. Výberové konania na vedúce pozície v štátnych podnikoch sprevádzali nedostatky. Zároveň časté personálne zmeny na riadiacich gestorských postoch na ministerstve oslabovali stabilitu podnikov.

Oba štátne podniky majú strategický význam, no ich súčasný model fungovania je neudržateľný. Do budúcna bude potrebné buď zmeniť ich postavenie, napríklad transformáciou Závodiska, š. p. na verejnoprospešný podnik, alebo prehodnotením ich ekonomického modelu tak, aby spĺňal zákonné požiadavky podnikania. V prípade Hydromeliorácií, š. p. prichádzajú do úvahy ďalšie možnosti, jednou z nich by mohlo byť zlúčenie so Slovenským vodohospodárskym podnikom, š. p., prípadne by š. p. Hydromeliorácie fungoval len ako správca hydromelioračného majetku. Realizáciu investičných projektov by pritom mohol zabezpečovať štátny podnik Vodohospodárska výstavba.