O záveroch kontroly zameranej na digitalizáciu procesov v SP, ktorá sa zamerala na roky 2022 až 1. polrok 2026 informoval predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy troch najvyšších ústavných činiteľov – prezidenta Petra Pellegriniho, predsedu parlamentu Richarda Rašiho a premiéra Roberta Fica. Zároveň im zaslal sumárnu informáciu so zverejnenými závermi kontrol z 2. a 3. štvrťroku 2026. Úrad v tomto období zverejnil závery 13 kontrolných akcií, pri ktorých preveril vyše 50 subjektov.

Na výpočet dôchodkov slúži na Slovensku od 90. rokov program od spoločnosti IBM v programovacom jazyku COBOL, ktorý je síce stabilný a bezpečný, no jeho údržba bude čoraz náročnejšia. Ide o starý programovací jazyk, ktorý dnes ovláda čoraz menej odborníkov, čo je z pohľadu NKÚ významné riziko bezpečnej udržateľnosti a rozvoja celého systému. Ako ukázala kontrola, informačné systémy dôchodkového poistenia sú dnes rozdrobené a nedostatočne prepojené. Okrem hlavného systému sa používa ďalších 13 subsystémov. Na ich prevádzku a rozvoj sa od roku 2020 minulo viac ako 8 miliónov eur. „Vedenia poisťovne si uvedomovali a uvedomujú potrebu ucelenej a plošnej digitalizácie procesov a národní kontrolóri vnímajú tento cieľ pozitívne. Problém však vidíme v tom, že podľa zákona o sociálnom poistení, s každým novým vedením poisťovne prichádzajú nové stratégie, často protichodné s cieľmi tých predchádzajúcich. Preto sme toho názoru, že digitalizácia procesov v rámci poisťovne sa má stať prioritou nielen pre  vedenie inštitúcie, ale aj samotná vláda by mala mať záujem spolupodieľať sa na rozhodovaní o strategickom smerovaní poisťovne, pretože jej činnosť sa dotýka životných situácií každého obyvateľa Slovenska,“ približuje pohľad národných kontrolórov ich predseda Ľubomír Andrassy.

Dva projekty zamerané na digitalizáciu, ktoré mali byť financované z eurofondov a mali priniesť výraznú časovú, personálnu a finančnú úsporu, sa pre nesplnenie termínov nepodarilo v nedávnej minulosti realizovať. V súčasnosti poisťovňa pracuje na príprave ďalšej digitálnej transformácie s názvom Jednotný systém dávkovej agendy. Tento systém by mal zastrešiť digitalizáciu nielen v dôchodkovej agende, ale aj v ostatných agendách SP, čo je z pohľadu národnej autority pre oblasť externej kontroly vnímané pozitívne. Celkové náklady na projekt by mali byť 30 miliónov eur a dokončený by mal byť v roku 2032.

Sociálna poisťovňa musí často reagovať na nepredvídateľné zmeny zákonov a legislatívne úpravy bez jasného vyčíslenia ich dopadov. Zákon o sociálnom poistení bol od roku 2020 novelizovaný až 57-krát. V niektorých prípadoch boli potrebné rozsiahle zmeny informačných systémov. Príkladom môže byť prepočet predčasných starobných dôchodkov po získaní 40 odpracovaných rokov. Hoci zmena platila od januára 2023, prvé hromadné prepočty boli spustené až po vyše roku, v apríli 2024. Tento problém sa prejavil aj pri pripravovanom prepočte dôchodkov za obdobia starostlivosti o dieťa (účinnosť od januára 2026). Posúdiť bude potrebné približne 800-tisíc až milión poberateľov dôchodkov. Zvýšenie dôchodku sa môže týkať asi 400-tisíc z nich. Ani k 30. júnu 2026 poisťovňa nemala ešte hotové podrobné pracovné usmernenie, pretože najskôr je potrebné upraviť IT systémy. NKÚ poukazuje aj na situácie, keď implementácia legislatívnych zmien a ich následné zrušenie zaťažili rozpočet a kapacity poisťovne bez dlhodobého efektu pre systém. Príkladom môže byť podľa Ľ. Andrassyho zavedenie rodičovského dôchodku v roku 2023. „Pre špecifickosť tejto dávky, predovšetkým zisťovanie informácií o deťoch dôchodcov a prepočítanie dávky aj pre výsluhových dôchodcov, musela poisťovňa vytvoriť nový informačný systém v hodnote 2,6 milióna eur. Po dvoch rokoch bol tento dôchodok v pôvodnej forme zrušený a nahradený inou formou výpočtu, tzv. asignáciou z dane. Z kontrolórskeho hľadiska ide o príklad neefektívneho nakladania s verejnými prostriedkami,“ zdôraznil šéf kontrolného úradu.

Kontrolóri v uplynulom polroku zverejnili sumárnu správu ku kontrolám vo vodárenstve od roku 2019. Materiál národná autorita pre externú kontrolu zaslala nielen na prerokovanie do parlamentu, ale aj na vládu. Tá sa ňou ale doposiaľ nezaoberala, aj keď deklaruje, že téma vody patrí k jej prioritám. Najnovšia kontrola sa zamerala na stav vodárenskej infraštruktúry v obciach, ktoré nezverili jej prevádzku vodárenským spoločnostiam a zabezpečujú ju samy. Ide o bezmála 700 miestnych samospráv, ktoré vlastnia a aj vo vlastnej réžii spravujú vodovody či kanalizáciu. Aj v ich prípade obnova infraštruktúry výrazne zaostáva. 

Závažné zistenia priniesla kontrola slovenskej účasti na EXPO Osaka. Chyby, ktoré sprevádzali prípravu a účasť Slovenska na svetovej výstave EXPO Dubaj, sa pri minuloročnej účasti na výstave v japonskej Osake nielenže zopakovali, ale v niektorých oblastiach bola situácia výrazne horšia. Kontrolný úrad sa pozrel aj na fungovanie Kancelárie Ústavného súdu SR. V kontrolovaných rokoch 2023 a 2024 jej rozpočty nezohľadňovali reálne potreby a museli sa meniť dodatkami. Na túto nevhodnú prax upozornil NKÚ už pred viac ako dvoma rokmi pri kontrole hospodárenia Kancelárie prezidenta SR. Kontrolóri priniesli pohľad aj na fungovanie rekvalifikačných kurzov na Slovensku, kde však chýbajú dáta na komplexné vyhodnotenie ich prínosu. Pri ďalšom audite o majetku v dočasnej správe okresných úradov v sídle kraja, kontrolóri našli porušenie predpisov takmer v každom druhom prípade.

Pohľad na čerpanie európskych zdrojov opäť ukázal, v čom Slovensko zaostáva. Čerpanie európskych finančných prostriedkov z programu LIFE na obdobie rokov 2021 až 2027, ktoré sú určené na ochranu životného prostredia či boj s klimatickými zmenami, je ohrozené. Ministerstvo životného prostredia zmenilo v porovnaní s predchádzajúcim obdobím prístup a do skončenia kontroly v máji nebola uzavretá ani jedna zmluva o spolufinancovaní, hoci niektoré projekty už získali podporu Európskej komisie. Ďalšia kontrola ukázala, že čerpanie zdrojov na podporu vedy a výskumu je pomalé. Do konca februára bola vyčerpaná ani nie desatina z takmer 390 miliónov eur určených na priamu podporu vedy, výskumu a inovácií.

NKÚ prezentoval aj kontroly dvoch štátnych podnikov a kúpeľov. Mincovňa Kremnica a Rudné bane sú podniky, ktorých fungovanie a hospodárske výsledky sa za ostatné roky výrazne líšia, a to aj pre diametrálne odlišný prístup ich zakladateľov. Národná autorita pre externú kontrolu opakovane upozorňuje na potrebu novelizácie zákona o štátnom podniku. Ďalšie audity ukázali, že štátne kúpeľno-liečebné zariadenia poskytujú služby klientom na vysokej odbornej úrovni a základnú prevádzku dokážu financovať bez podpory zo štátneho rozpočtu. Kúpele Slovthermae Diamant Dudince a taktiež Špecializovaný liečebný ústav Marína v Kováčovej však čelia v ostatných rokoch výraznému modernizačnému dlhu na nehnuteľnostiach, ktorý nedokážu riešiť z vlastných finančných zdrojov. Pri samosprávach sa NKÚ pozrel na prerozdeľovanie dotácií samosprávnych krajov a na fungovanie regionálnej autobusovej dopravy.