Aktuality

Pri základných školách chýbajú telocvične, aj preto deti na Slovensku málo športujú

Bratislava  23. septembra 2022 - Najmenej času z vyučovania spomedzi krajín V4 trávia na telesnej výchove práve žiaci základných škôl na Slovensku. Na druhom stupni sa v rámci povinných predmetov venujú telesnej výchove iba 6,8 % času, ich rovesníci v Maďarsku strávia pohybom 16,9 % času z povinného vyučovania. V tomto ukazovateli zaostávame aj za priemerom krajín OECD. Dôvodom je výrazný investičný dlh do športovej infraštruktúry škôl, celkové neprehľadné a roztrieštené financovanie športu, ale aj nedostatok kvalifikovaných pedagógov. „Pre zdravie detí je absolútne nevyhnutné prijatie opatrení, ktoré zlepšia ich prístup k športu. V 21. storočí je zahanbujúce, že stále existujú na Slovensku školy bez telocvične. Školská chodba určite nie je miesto, kde sa dá plnohodnotne športovať,“ zdôraznil predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy. „Treba si tiež uvedomiť, že ak majú deti obmedzené podmienky na šport, nemajú si ako vybudovať pozitívny postoj k aktívnemu pohybu, a to sa odrazí v ich životnom štýle a na zdraví v dospelosti. Nevyhnutné zmeny je však možné vykonať len v úzkej spolupráci štátu a miestnych samospráv,“ dodal Ľ. Andrassy.

Infografika Deti málo športujú, pri základných školách nie sú telocvične

Telocvične pri základných školách chýbajú najviac v Košickom a Prešovskom kraji. Naopak, najlepšie je na tom Bratislavský kraj. Vyplýva to z dotazníkového prieskumu, ktorý bol súčasťou kontroly. NKÚ SR oslovil 2 195 základných škôl z príslušného registra, odpovede zaslalo 1010. Zo škôl, ktoré odpovedali, bolo bez telocvične takmer 35 percent, čo  je 340 škôl. V Košickom kraji chýba podľa odpovedí telocvičňa minimálne 82 školám, v Prešovskom kraji 78 školám, ktoré reagovali na dotazník. V Bratislavskom kraji odpovedalo 11 škôl bez telocvične. Najviac chýbajú v menších školách s počtom detí do 50. Z dotazníkového prieskumu tiež vyplynulo, že zo zapojených škôl len 27 % využilo možnosť rozšíriť počty hodín telesnej výchovy. „Tento stav jednoznačne ukazuje na fakt, že mnohé detí sú ochudobnené o športové vyžitie v rámci výučby a výchovy. Zároveň v týchto prípadoch môžeme hovoriť o diskriminácii a zlyhaní štátu pri vytváraní prostredia pre zdravý vývoj mladej generácie,“ približuje pohľad kontrolórov ich predseda.                                         

NKÚ sa pri kontrole športovej infraštruktúry v základných školách zameral na roky 2018 – 2021 a súvisiace obdobia. Išlo o celoslovenskú kontrolu, pri ktorej sa kontrolovalo 53 subjektov. Aj napriek rekonštrukciám telocviční z dotácií a vlastných prostriedkov obcí, bol v kontrolovaných subjektoch vyčíslený investičný dlh vo výške spolu cez 4 mil. eur. Ak chceme tento dlh odstrániť, kontrolóri odporúčajú ministerstvu školstva vytvoriť register športovej infraštruktúry základných škôl. Na základe takýchto dát by sa dali transparentne a efektívne určiť priority pri dofinancovaní športovej infraštruktúry. Zároveň kontrolóri odporúčajú rezortu školstva v spolupráci s ostatnými verejnými partnermi vytvoriť finančnú schému na dobudovanie telocviční predovšetkým pre plnoorganizované školy. Národná autorita pre oblasť externej kontroly v tejto súvislosti tiež odporúča iniciovať úpravu systému financovania základných škôl. „Základné školy sú financované cez normatívy. Z týchto prostriedkov je hradený predovšetkým výchovno-vzdelávací proces, teda mzdy, prevádzka a modernizácia učebných pomôcok. Školy v súčasnosti z neho nedokážu naakumulovať dostatok financií na väčšie kapitálové výdavky,“ zdôraznil šéf slovenských kontrolórov. Preto podľa neho mnohé kapitálové výdavky škôl financujú obce ako zriaďovatelia z vlastných alebo externých zdrojov, pričom povinnosti v tejto oblasti realizujú v mene štátu.  

Dotácie do športovej infraštruktúry

Národní kontrolóri sa pozreli aj na projekty podporené z dotácie ministerstva školstva v roku 2018, ktorých cieľom bolo zvýšiť kvalitu a funkčnosť telocviční, resp. zvýšiť počet školských telocviční. Oprávnenými žiadateľmi v kontrolovanej výzve boli základné školy so všetkými ročníkmi a maximálna výška dotácie poskytnutej ministerstvom školstva pre jeden projekt bola 150-tisíc eur. Minimálnu spoluúčasť obcí stanovili na 10 %. Z 23 preverovaných dotácií v celkovej hodnote 3,11 mil. eur, bolo 21 dotácií využitých na rekonštrukciu telocviční, v jednom prípade išlo o dostavbu telocvične. Iba jedna obec požiadala o financovanie výstavby novej telocvične a to obec Dechtice (okres Trnava). Napriek dotácii 145-tisíc eur a vysokej spoluúčasti obce vo výške 122 938 eur, telocvičňa nebola v stanovenom termíne dostavaná pre nedostatok finančných prostriedkov. Obec si musela zobrať úver na jej ďalšie financovanie a skolaudovaná by mala byť túto jeseň.

Kontrolný úrad zistil v súvislosti s týmito dotáciami porušenie viacerých záväzných právnych predpisov, ako aj nedodržanie zmluvných podmienok. Len pri dvoch samosprávach, mesto Michalovce a obec Lehnice, neboli zistené nedostatky. Najviac pochybení súviselo s verejným obstarávaním. Až 57 % samospráv ako príjemcov dotácie nedodržalo pravidlá a podmienky zmlúv o poskytnutí dotácie. Rezort školstva robil kontrolu čerpania dotácií v rámci zúčtovania až po ukončení projektov. Mestskí alebo obecní kontrolóri nekontrolovali až v 87 % výdavky v týchto projektoch. „Množstvo zistených nedostatkov svedčí o nedostatočne nastavených kontrolných mechanizmoch zo strany samosprávnych kontrolórov, ale aj útvarov vnútornej kontroly mestského či obecného úradu, za fungovanie ktorých zodpovedá štatutár verejnej inštitúcie,“ uzatvára Ľ. Andrassy.

Kontrolóri sa pozreli aj na to, ako majú obce spracované koncepcie rozvoja športu. Z kontrolovaných obcí 65 % nepostupovalo podľa zákona o športe a takúto koncepciu nemalo. Obce ale s investíciami do športovej infraštruktúry počítali v programových rozpočtoch. Kontrolóri tiež zistili, že obce v minimálnej miere spracovali komplexnú pasportizáciu športovej infraštruktúry, teda technickú evidenciu majetku, ktorá by umožnila jeho efektívnu správu. Ako príklad dobrej praxe je možné uviesť obce, ktoré vypracovali koncepciu rozvoja športu na podmienky obce, pričom vychádzali z pasportizácie športovej infraštruktúry ako napr. mestá Michalovce, Vrútky a obce Lehnice či Huncovce.

Graf: Telesná výchova na II. stupni ZŠ – porovnanie krajín V4 a priemeru OECD

 Správa o výsledku kontroly "Športová infraštruktúra na základných školách"

Zdielať: