Tlačové správy 2018

Späť

Študentov vysokých škôl ubúda, financovanie obnovy internátov je výrazne poddimenzované

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (NKÚ SR) uskutočnil kontrolu zameranú na financovanie a hospodárenie verejných vysokých škôl (VVŠ), zároveň zhodnocoval stav a nakladanie s nehnuteľným majetkom, s osobitným zreteľom na ubytovacie zariadenia v období rokov 2012 až 2016. Kontrolóri spomedzi dvadsiatky VVŠ, ktoré sú financované najmä z prostriedkov štátneho rozpočtu, vybrali 11 z nich. Tento počet predstavuje 55 % zo všetkých VVŠ, ktoré v roku 2016 poskytovali vysokoškolské vzdelávanie. Vybraná vzorka patrí medzi najvýznamnejšie verejné školy na Slovensku (počtom študentov, zamestnancov a hodnotou majetku).

Odliv študentov

Kontrolóri NKÚ SR na základe zistení z kontroly poukazujú na neustály pokles študentov študujúcich na verejných vysokých školách na Slovensku. V roku 2016 sa ich počet na kontrolovaných subjektoch znížil v porovnaní s rokom 2012 o takmer 21 % (24 633 študentov). Tento pokles však nezapríčiňuje len demografický vývoj, do veľkej miery je zaň zodpovedný veľký odchod študentov do zahraničia, predovšetkým do Českej republiky. V školskom roku 2015/2016 študovalo u našich západných susedov až 22 251 Slovákov, čo je takmer 14 % z celkového počtu študujúcich na slovenských VŠ. Najčastejšie navštevujú odbory ako medicína, technika či informatika. Negatívnym dôsledkom tohto trendu je však to, že slovenskí absolventi zahraničných vysokých škôl sa podľa prieskumov späť na Slovensko nevracajú. Bez adekvátnych opatrení sa tento problém bude prehlbovať a bude mať dosah nielen na vysoké školy, ale aj na hospodársky a sociálny vývoj Slovenska. NKÚ SR preto tvorcom verejných politík, najmä rezortu školstva a rezortu práce odporúča, aby aktívnym využitím zákonných možností a realizáciou adekvátnych opatrení tento trend, spojený s rastúcim počtom odchádzajúcich študentov, postupne zmierňovali.

Kvalita škôl

Najvýznamnejšie zdroje príjmov VVŠ, ktoré predstavovali asi polovicu všetkých zdrojov, boli príjmy zo štátneho rozpočtu, poskytnuté formou dotácie. Počas kontrolovaného obdobia vzrástla táto suma u väčšiny škôl (s výnimkou Ekonomickej univerzity v Bratislave, Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka a Slovenskej technickej univerzity v Bratislave) v roku 2016 v porovnaní s rokom 2012 o viac ako 23 mil. eur (o 12,84 %). Keďže počet študentov klesal, nárast dotácie by sa mal prejaviť najmä na kvalite poskytovaného štúdia. Umiestňovanie slovenských vzdelávacích inštitúcií v rebríčkoch kvality však túto skutočnosť nepotvrdzuje. V porovnaní s ostatnými krajinami V4 má Slovensko najmenej škôl umiestnených v medzinárodných rebríčkoch. V niektorých z nich sa zlepšuje iba pozícia STU či UK v Bratislave. Kontrolóri na základe uvedeného odporúčajú zmeniť systém financovania škôl, čo by umožnilo výraznejšie zohľadniť rozdiely v ich kvalite. NKÚ SR opätovne ako pri kontrole v roku 2013 navrhuje komplexne prehodnotiť metodiku rozpisu dotácií a zvážiť zvýhodnenie škôl, ktorých absolventi preukazne nachádzajú uplatnenie na trhu práce. 

Osobné výdavky (mzdy a odvody) predstavovali najvyšší podiel z bežných výdavkov. V kontrolovanom období sa pohybovali v rozpätí od 52,67 % do 57,68 %. Pri klesajúcom počte zamestnancov z 15 505 v roku 2012 na 15 064 v roku 2016 je zrejmý rast miezd vysokoškolských zamestnancov. Pozitívne je potrebné hodnotiť hospodárenie VVŠ, keď v rámci celého sledovaného obdobia takmer všetky preverované školy ukončili jednotlivé roky s kladným hospodárskym výsledkom. Tento výsledok hospodárenia je dobrým predpokladom na zníženie straty z minulých rokov, keďže VVŠ vykazujú ako nevysporiadaný výsledok hospodárenia minulých rokov sumu takmer 22,3 mil. eur.

Modernizácia vysokých škôl a internátov

Jedným z dôvodov odlivu študentov do zahraničia je aj finančné poddimenzovanie obnovy a modernizácie vysokých škôl, vrátane ubytovacích zariadení. Na rekonštrukciu internátov bolo z celkových kapitálových výdavkov čerpaných iba 2,54 %, čo dáva slabý predpoklad na realizáciu ich obnovy a modernizácie.

Verejné vysoké školy, ktoré preverovali kontrolóri NKÚ SR, vlastnia 702 budov a stavieb. Viac ako polovica z nich je však staršia ako 30 rokov (graf), pričom takmer polovica budov UK v Bratislave má viac ako 50 rokov a vzhľadom na opotrebovaný až havarijný stav si vyžadujú značné investície. Školy sa snažia postupne tento nehnuteľný majetok obnovovať a modernizovať. Ambíciou NKÚ SR bolo vyčísliť celkový investičný/modernizačný dlh škôl, avšak nie všetky kontrolované VVŠ majú vypracované investičné plány, na základe ktorých by sa dal tento dlh hodnoverne vyčísliť.

V rámci sledovaného obdobia požadovali školy na investície bez ubytovacích zariadení 94,3 mil. eur, pričom zo štátneho rozpočtu bolo poskytnutých len 20,9 mil. eur (niečo vyše 22 % z požadovanej sumy). Pre porovnanie, český rezort školstva vyčlenil len na dobudovanie kampusu Albertov v Prahe približne 135 mil. eur. Možno tak potvrdiť výrazné finančné poddimenzovanie v tejto oblasti, najmä zdrojov štátneho rozpočtu. Národná autorita v oblasti externej kontroly preto upozorňuje na riziko, že nedostatočným financovaním investičnej oblasti môže z dlhodobého hľadiska významne utrpieť rastový potenciál VVŠ a z toho vyplynúť ďalší nezáujem študentov získavať vzdelanie na slovenských školách.

Finančné poddimenzovanie je alarmujúce aj v oblasti obnovy a rekonštrukcie ubytovacích zariadení. Podľa zistených údajov bolo na investície internátov z kapitoly MŠVVŠ SR požadovaných takmer 85,5 mil. eur. Poskytnutých na tento účel bolo len cca 8 % a skutočne čerpaných ešte menej, len 6 %. Z fondov EÚ bolo na túto oblasť poskytnutých 6,8 mil. eur, ktoré boli takmer vyčerpané. Pri využívaní finančných prostriedkov z fondov EÚ je potrebné upozorniť na fakt, že bratislavský región je vylúčený z uchádzania sa o financovanie investícií a obnovy ubytovacích zariadení VVŠ z fondov EÚ. V týchto zariadeniach sú pritom ubytovaní výlučne študenti z iných regiónov Slovenska, prípadne zo zahraničia. Aj preto je nutné hľadať zdroje financovania na revitalizáciu študentských domovov, atraktívnejšie ubytovanie a priestory pre štúdium a voľný čas študentov, s cieľom zmiernenia, resp. zastavenia odchodu mladých ľudí z krajiny.

Kompetencie rektora

Najvyššia kontrolná inštitúcia upozorňuje aj na komplikovaný legislatívny stav, v rámci ktorého sa univerzity organizačne členia na fakulty a iné univerzitné pracoviská. V rámci VVŠ so štatutárnym zástupcom – rektorom, existuje akoby ďalšia právnická osoba – fakulta riadená dekanom, ktorý je bez súhlasu Akademického senátu fakulty zo svojej funkcie prakticky neodvolateľný. Takýto stav nedáva úplné kompetencie rektorovi ako jedinému štatutárnemu zástupcovi plnohodnotne riadiť hospodárenie a chod VVŠ ako celku. Rektor tak plní skôr reprezentatívnu funkciu.

 

Čítať ďalej