Bratislava 27. júna 2023 – Slovensko bolo v roku 2022 vystavené mimoriadnym udalostiam, ktoré sa premietli do každodenných výdavkov štátu. Pri príprave štátneho rozpočtu sa počítalo s výrazne vyššími nákladmi na znižovanie dopadov pandémie spôsobenej ochorením COVID-19. Vláda však musela aktívne reagovať na vypuknutie vojnového konfliktu na Ukrajine, ako aj na dopady energetickej krízy a inflácie nielen na podnikateľské prostredie, ale i na samotných obyvateľov. Za rok 2022 dosiahol deficit verejnej správy hodnotu 2,23 mld. eur, čo predstavuje 2,04 % HDP. Dlh verejnej správy bol 63,38 mld., t.j.  57,8% HDP, uvádza sa v stanoviska k Štátnemu záverečnému účtu za rok 2022, ktorý predloží dnes v pléne poslancom predseda Najvyššieho kontrolné úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy. Napriek objektívnym ťažkostiam pri tvorbe rozpočtu 2022 a potrebe jeho úpravy, plánovanie rozpočtu a jeho riadenie považuje NKÚ za nedostatočne kvalitné.

Národná autorita pre externú kontrolu chce upriamiť pozornosť poslancov aj na to, že na rôzne kompenzačné opatrenia pre domácnosti, podnikateľov, ale aj samosprávy sa použila bezmála jedna miliarda eur. Zároveň dodáva, že len na energetickú krízu sa plánuje vynaložiť 9,3 % HDP, čo je jedna z najvyšších hodnôt v EÚ. „Kontroly použitia kompenzačných prostriedkov pritom ukazujú na problémy so včasnosťou poskytovaných zdrojov, ale aj na problém nedostatočnej diferenciácie pomoci pre rôzne subjekty. Najmä pri energetických kompenzáciách sa ako významné riziko javí nedostatočná pružnosť národného regulátora, ktorého činnosť by mala viesť k zmenám výšky kompenzácií v závislosti od podstatných zmien vo vývoji cien energetických komodít na trhu,“ zdôrazňuje predseda NKÚ.

Vystúpenie Ľ. Andrassyho v NR SR 270623 (.PDF / 60 kB)

Najvyšší kontrolný úrad už vo svojom stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2022 upozornil na vysoké riziko, ktoré bolo spojené s nedočerpaním prostriedkov európskych fondov určených pre udržateľný rozvoj spoločnosti na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa šéfa národných kontrolórov nedokážeme dlhodobo aktívne využívať európske zdroje. Napriek niekoľkoročnej existencii štrukturálnych fondov, kde sa zásadným spôsobom nemenia podmienky získavania zdrojov z jednotlivých operačných programov, čerpanie je nedostatočné, nezrovnalosti tvoria stovky miliónov, o ktoré prichádza štátny rozpočet a dekomitmenty hrozia už aj pri súčasnom programe Slovensko. Smutný obraz poskytujú aj informácie o využívaní zdrojov Plánu obnovy a odolnosti. Minulý rok bola výška rozpočtovanej pomoci 1,3 mld. Minuloročné čerpanie bolo na úrovni necelých 50 mil. eur, z ktorých ale rozhodujúca časť sú bežné výdavky. „Takmer denné informácie, že ten či onen zámer na využitie týchto zdrojov sa nebude realizovať a hľadá sa náhradný, sú  signálom pre to, aby sa problematike manažmentu Plánu venovala pozornosť na všetkých úrovniach verejnej správy. V opačnom prípade sa výrazne znižuje šanca obnoviť konkurencieschopnosť krajiny a jej odolnosť, čeliť dôležitým spoločensko-ekonomickým výzvam neustále rýchlejšie sa meniaceho sveta,“ podčiarkuje Ľ. Andrassy.

NKÚ vo svojom stanovisku k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2022 upozorňuje poslancov parlamentu na pokračujúce zadlžovanie zdravotníckych zariadení, ktoré sa výrazne premieta nielen do zvyšovania dlhu nemocníc voči Sociálnej poisťovni, ale aj do nedodržiavania záväznej európskej smernice o oneskorených platbách.

Graf: Vývoj štruktúry záväzkov vo fakultných a univerzitných nemocniciach v období 2013 – 2022 (v mil. eur)