Bratislava 5. mája 2023 – Pravidlá výkonu poľovníctva v štátnych revíroch je potrebné upraviť a spresniť. Súčasná legislatíva je totiž nejednoznačná a existuje priestor na jej obchádzanie a netransparentné konanie, čo v minulosti umožnilo vybraným ľuďom ľahšie a bez verejných súťaží dostať sa do poľovných revírov, vyplynulo to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zameranej na systém prenájmu poľovných revírov v rokoch 2018 až 2021. „Kontrola potvrdila nedostatky v správe štátnych pozemkov pri výkone poľovníctva ako aj zneužívanie odpredaja odstrelu zveri v štátnych revíroch na obchádzanie transparentného procesu výberu užívateľa poľovného revíru, pričom samotný odpredaj mal v konečnom dôsledku charakter dlhodobého prenájmu, resp. využívania revíru,“ zdôraznil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. „Odpredaj odstrelu v štátnych revíroch na dobu aj viac ako 10 rokov a neskoršie dodatky k zmluvám potvrdzovali, že cieľom bolo vlastne užívanie revíru. Odpredaj odstrelu a poľovný hosť sa tak stával hosťom dlhodobým,“ vysvetlil ďalej podpredseda kontrolórov.

Kontrola ďalej ukázala, že Lesy SR nemali zdokumentovaný proces výberu poľovných revírov a odpredaj odstrelu zveri.  Hodnotiace kritéria revírov a výšky náhrady za ich užívanie alebo odstrel zveri neboli primerané, členovia výberových komisií pridelené body nezdôvodňovali. NKÚ kontroloval vzorku 20-tich revírov, v ktorých bol zadaný odpredaj odstrelu zveri. Nedostatky celého systému dokumentuje aj to, že v jednom z revírov bola zmluva o predaji práva na odstrel zveri podpísaná až na viac ako 30 rokov, v dvoch prípadoch bol odstrel predaný aj bez rozhodnutia hodnotiacej komisie. Odpredaj odstrelu zveri ako formy poľovníctva sa začal vo väčšej miere na Slovensku uplatňovať po schválení Koncepcie rozvoja poľovníctva z novembra 2017, argumentom bola jeho ekonomická výhodnosť. Od marca 2020 bol odpredaj odstrelu zveri práve pre jeho netransparentnosť pozastavený samotným správcom štátnych pozemkov.

V súlade so zisteniami kontrolný úrad odporúča novelizovať zákon o poľovníctve a detailnejšie upraviť otázky týkajúce sa zhromaždení vlastníkov poľovných revírov a zastupovanie záujmov štátu. Ak je záujem využívať inštitút odpredaja odstrelu, je potrebné legislatívne alebo interne nastaviť podmienky tak, aby bolo zabezpečené transparentné prostredie zohľadňujúce na jednej strane ekonomické parametre, na druhej strane treba brať do úvahy aj zmysel tohto inštitútu vo vzťahu k starostlivosti o poľovný revír. „Jasné pravidlá a kritériá pri nakladaní s poľovnými revírmi a štátnymi poľovnými pozemkami a ich dôsledná kontrola, znížia riziko možného netransparentného konania,“ podčiarkol podpredseda J. Ivančo. V legislatíve je ďalej potrebné upraviť aj povinné pozývanie zástupcov štátu na zhromaždenie vlastníkov, podmienky preukazovania podielov vlastníkov, ich aktuálnosť a kontrolu správnosti údajov na zhromaždeniach vlastníkov či evidovanie zmlúv okresnými úradmi.

Na Slovensku bolo ku koncu roka 2021 evidovaných 1 884 poľovných revírov s výmerou bezmála 4,5 milióna hektárov. Pre porovnanie v Čechách ich bolo 5 745 s výmerou takmer 6,6 milióna hektárov. Priemerná výmera jedného poľovného revíru na Slovenku je dvakrát väčšia ako u našich západných susedov. Štátny podnik Lesy SR a Slovenský pozemkový fond (SPF) patria k dominantným správcom poľovných revírov na Slovensku. Obe inštitúcie postupovali podľa zistení NKÚ na zhromaždeniach vlastníkov v zhode, no neexistuje oficiálny písomný dokument upravujúci ich spoluprácu pre dosiahnutie hospodárnosti a transparentnosti pri nakladaní so štátnym majetkom. Národná autorita pre oblasť externej kontroly preto odporúča iniciovať zavedenie pravidiel ich spoločného postupu pri presadzovaní záujmov štátu pri prenájmoch štátnych poľovných pozemkov.

Kontrola zároveň ukázala, že chýba národný register poľovných revírov s aktuálnou vlastníckou štruktúrou poľovných pozemkov a hlavne ich výmerou. Podľa kontrolórov v spolupráci s Národným lesníckym centrom (NLC) a okresnými úradmi by mala vzniknúť presná, priebežne aktualizovaná elektronická evidencia poľovných revírov, vrátane aktuálnych vlastníckych podielov poľovných pozemkov. „Práve takáto evidencia je dôležitá ako podklad pre rozhodovanie na zhromaždeniach vlastníkov pozemkov. Veď práve výška vlastníckych podielov určuje rozhodovacie právomoci vlastníkov, resp. správcov. Len relevantné údaje umožnia skutočne objektívny prenájom poľovných údajov, pričom dôležité je určiť aj minimálnu výšku sumy za užívanie poľovných revírov a vysvetliť, na základe akých kritérií bola stanovená,“ zdôraznil podpredseda slovenských kontrolórov J. Ivančo.

NKÚ SR pri kontrole porovnal štatistické údaje z NLC o počte poľovných revírov s vlastníckym podielom poľovných pozemkov Lesov SR s evidenciou tohto štátneho podniku. Porovnanie preukázalo, že až v 133 revíroch nemali Lesy SR zaznamenané podiely na poľovných pozemkoch vo svojej evidencii. Neaktuálne boli aj výmery revírov. Dôvodom je najmä používanie starých údajov. Nedostatky zaznamenal úrad aj pri interných predpisoch Lesov SR a SPF. V prípade Lesov SR dokonca došlo k tomu, že od mája 2020 do septembra 2022 sa lesy riadili neúčinným poľovným poriadkom. Dôsledkom zlých interných predpisov bolo napríklad, že ten istý revír bol v rovnakom čase prenajatý rôznym subjektom. Negatívom, ktoré významným spôsobom vplýva na fungovanie štátneho podniku, je tiež personálna nestabilita v Lesoch SR, keď počas štyroch rokov došlo až k ôsmim zmenám na pozícii generálneho riaditeľa.

Správa o výsledku kontroly "Systém prenájmu poľovných pozemkov"