Zákon č. 355/2007 Z. z. vo verzii platnej do 15.10.2020 neupravoval formu, ani spôsob vydávania opatrení a tiež sa jednoznačne nezaoberal situáciou po vyhlásení mimoriadnej situácie a núdzového stavu vo vzťahu k prípadným obmedzeniam pri vydávaní opatrení UVZ SR. Tento stav bol upravený novelou zákona č. 355/2007 Z. z. účinnou od 15.10.2020. V zmysle § 59b opatrenia sú nariaďované všeobecne záväzným právnym predpisom - v prípade UVZ SR a regionálnych UVZ formou vyhlášky, ktorá nadobúda platnosť dňom vyhlásenia vo Vestníku vlády SR.

Národná protiepidemická komisia opatrenia navrhuje, UVZ SR ich nariaďuje. Zákon neupravuje, či komisia musí navrhnúť opatrenia a neupravuje situáciu, ktorá nastane, ak komisia opatrenia nenavrhne v nadväznosti na skutočnosť, že UVZ SR opatrenia nariadi. Ich nariadenie bez návrhu komisie zákon nezakazuje.

V zmysle rokovacieho poriadku riadne rokovanie národnej protiepidemickej komisie zvoláva predseda komisie najmenej jedenkrát ročne; mimoriadne rokovanie zvoláva na riešenie naliehavých a neodkladných problémov. Štatút, resp. rokovací poriadok neupravuje situáciu, ak v priebehu roka nenastane plošný problém v celej SR a teda komisia nemá potrebu zasadať.

Vyhláška MZ SR č. 585/2008 Z. z. neupravuje časové intervaly, v ktorých by mal byť imunologický prehľad vykonávaný. Súčasťou Národného plánu kontroly infekčných ochorení (akčný plán 5 Národný imunizačný program SR) je Stratégia 5.6 - Realizovanie pravidelných sérologických prehľadov zameraných na ochorenia preventabilné očkovaním a monitorovanie imunitného stavu populácie aj vzhľadom na ďalšie závažné infekčné ochorenia. Cieľom národného plánu je realizovať tieto prehľady každých 5 rokov.

Národný imunizačný program nemá v oblasti podpory zaočkovanosti stanovené merateľné ukazovatele, na základe ktorých by sa dalo vyhodnotiť, ktoré aktivity a ako veľmi dokázali pomôcť pri zvyšovaní zaočkovanosti detí a dospelých, prípadne aj pri doočkovaní nezaočkovaných detí. V súčasnej situácii nie je možné posúdiť, či zvýšenie zaočkovanosti v danom momente bolo ovplyvnené aktivitami imunizačného programu alebo napr. výskytom epidémie (ako to bolo v rokoch 2018 a 2019, keď dianie okolo epidémia osýpok pomohlo zvýšiť dôveru rodičov v očkovanie proti nim a následkom toho bol zaznamenaný zvýšený záujem o očkovanie). Nemerajú sa ani výsledky aktivít Európskeho imunizačného týždňa.

Akčný plán (polio) si okrem iného stanovil: ? Udržať vysokú zaočkovanosť detí proti poliomyelitíde a tým predchádzať šíreniu poliovírusov v prípade ich zánosu. Predchádzať cirkulácii poliovírusov derivovaných z vakcíny. - kompletná zaočkovanosť proti poliomyelitíde musí byť celoslovensky viac ako 98%. Na všetkých ostatných úrovniach vrátane obvodov nesmie byť nižšia ako 95% - pri zistení nižšej ako 95% zaočkovanosti musia byť všetky neočkované alebo nedostatočne očkované deti okamžite zaočkované. Z predložených podkladov bolo zistené, že za kontrolované obdobie ani raz nedosahovala celoslovenská zaočkovanosť viac ako 98 % (nikdy neklesla pod 95 %). Podľa písomného vyjadrenia kontrolovaného subjektu z 23.11.2020 sa pri udržiavaní, resp. zvyšovaní úrovne zaočkovanosti postupuje rovnako ako pri ostatných prenosných ochoreniach, proti ktorým sa detská populácia očkuje - najmä edukačné aktivity. T. j. pri plnení akčného plánu neboli realizované aktivity nad rámec bežnej činnosti UVZ SR. ? Realizovať imunizačné prehľady. Posledný imunizačný prehľad bol vykonaný v roku 1997 (ukázal dobrú úroveň imunity populácie Slovenska voči všetkým trom typom poliovírusov). Napriek deklarovaniu tejto úlohy v akčnom pláne, naplnenie tejto úlohy nebolo za posledných 23 rokov uskutočnené. V zmysle písomného vyjadrenia kontrolovaného subjektu zo 17.12.2020 imunologické prehľady nie je možné vykonať. Vzhľadom na stav programu Globálnej eradikácie poliomyelitídy nie je v SR potrebný antigén proti PV2 (k dispozícii je len na kontrolovaných pracoviská PEF, ktoré schválila SZO. SR takéto zariadenie nemá.). Realizovať imunologický prehľad len na dva antigény by nebolo korektné a diagnosticky významné. Akčný plán bol naposledy aktualizovaný v r. 2016.

Regionálne UVZ sú v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. rozpočtové organizácie štátu zapojené finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva zdravotníctva. Spolu ich je 36. Regionálny UVZ riadi a za jeho činnosť zodpovedá regionálny hygienik, ktorý je zároveň vedúcim služobného úradu. Regionálneho hygienika vymenúva a odvoláva na návrh ministra zdravotníctva hlavný hygienik. V zmysle § 5 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. UVZ SR je nadriadeným služobným úradom regionálnym UVZ. Ustanovenie sa v tejto súvislosti odvoláva na § 7 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V tomto ustanovení bolo v pôvodnom zákone o štátnej službe uvedené, že nadriadený služobný úrad je služobný úrad, ktorý riadi, kontroluje a koordinuje činnosť podriadeného služobného úradu. Zákon o štátnej službe prechádzal mnohými zmenami, v kontrolovanom období rokov 2015 – 2020 platila verzia č. 400/2009 Z. z. a verzia č. 55/2017 Z. z. platná od 10.03.2017. Ani jedna z týchto verzií však už vykonávanie riadiacej, kontrolnej a koordinačnej úlohy nadriadeného služobného úradu neobsahovala. Keďže odmietanie očkovania je v kompetencii regionálnych UVZ, ich postup nie je z pozície UVZ SR regulovaný, resp. zjednocovaný. Jednotlivé regionálne úrady majú pri tejto téme rôzne výsledky úspešnosti, pri riešení odmietania nie sú vyhodnocované príklady dobrej praxe.

Kontrolné zistenie č. 16: Nedostatok očkovacích látok ohrozuje plnenie Imunizačného programu SR, ktorý je garantovaný štátom (prostredníctvom MZ SR) a je riadený, organizovaný a kontrolovaný UVZ SR. UVZ SR ale reálne nemá žiadne možnosti pri plánovaní, zabezpečovaní, obstarávaní a distribúcii očkovacích látok pre potreby imunizačného programu. Opakované výpadky v zásobovaní vakcínami narušujú plynulý chod povinného očkovania a zabraňujú v dodržiavaní termínov určených očkovacím kalendárom, čo zvyšuje riziko importovaných nákaz. Zákonným zástupcom dieťaťa je ukladaná legislatívna povinnosť nechať deti zaočkovať, pri jej nesplnení môže byť voči nim vyvodzovaná zodpovednosť v správnom konaní. Na druhej strane štát nezaručuje dostupnosť očkovacích látok na povinné očkovanie.