Monitoring kvality podzemných zdrojov pitnej vody je nedostatočný. NKÚ monitoroval, ako Slovensko dodržiava národnú aj európsku legislatívu v oblasti ochrany obyvateľov pred znečistením vodných zdrojov. Výsledky preukázali, že štátne orgány v pôsobnosti rezortu životného prostredia, zodpovedné za monitoring kvality vodných zdrojov, nemajú dostatočné a presné informácie a nefunguje systém včasného varovania. Je to aj dôsledok nedostatkov projektov informatizácie verejnej správy, do ktorej sa investovalo už viac ako miliardu, avšak databázy nie sú prepojené a dostupné.

Celý rozhovor si pozrite v zázname RTVS zo 7. 6. 2021:
kliknutím na odkaz alebo obrázok otvoríte video na stránke RTVS: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14026/275159#732 

Textový prepis rozhovoru:

Miroslav Frindt, moderátor:

„Kvalita podzemnej vody, teda zdrojov pitnej vody je nedostatočne kontrolovaná. Štát nemá dostatočné a

presné informácie o kvalite vody. To je záver Najvyššieho kontrolného úradu. No a o tých zisteniach budeme teraz podrobnejšie hovoriť s podpredsedom úradu Ľubomír Andrassym. Dobré ráno, vitajte.“

Ľubomír Andrassy, podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu:

„Príjemné dobré ráno aj začiatok týždňa, želám.“

Miroslav Frindt:

„Najskôr vysvetlime, akým spôsobom dokáže vlastne NKÚ zisťovať kvalitu vody.“

Ľubomír Andrassy:

„Veľmi dobre postavená otázka, pretože divák by si mohol myslieť, že moji kolegovia kontrolóri boli pri zdrojoch pitnej vody, že odobrali vodu a cez chemický rozbor určovali, či tá voda je kvalitná, že či tam nie sú nejaké nebezpečné látky. Tak takúto kontrolu my nevykonávame. My sme vykonávali výkonnostnú kontrolu, tzv. performance audit, ktorým sme sa pozreli, ako má Slovensko nastavený systém kontroly. Ako tí, ktorí práve takúto kontrolu, ako som povedal na začiatku, ako ju vykonávajú, že či tie informácie, ktoré majú k dispozícii, preklopia do dobrých analýz, či na základe týchto dobrých analýz sú zodpovedné osoby, ktoré prijímajú opatrenia. A práve preto, že sme celý tento proces kontrolovali, tak na základe našich zistení sme konštatovali, že ochrana obyvateľov a najmä zabezpečenie kvalitnej pitnej vody pre obyvateľov nie je z hľadiska jej kontroly dostatočne monitorovaná a celý tento systém nie je celkom účinný.“

Miroslav Frindt:

„A prepáčte, predsa len ešte sa chcem pri tomto trošku pristaviť. Vy ste spolupracovali s niekým, alebo aká je metodika a ako sa to vlastne overuje?“

Ľubomír Andrassy:

„Ideme podľa medzinárodných štandardov, máte presne stanovené kritériá, ako takéto závery môžete urobiť. Treba povedať, že pri tejto kontrole sme spolupracovali aj s európskymi expertmi, mali sme k dispozícii švédskych analytikov, ale aj švédskych expertov, ktorí vykonávajú takéto výkonnostné kontroly v rámci Škandinávie a zároveň konzultujete s tými, ktorých kontrolujete, pretože aj názory musíte akceptovať. Nemôžete vy si cez pozície národnej autority povedať, tu je chyba, tam je chyba. Ak chceme systém zlepšiť, tak to musí byť vzájomný dialóg.“

Miroslav Frindt:

„Čiže vlastne podobným spôsobom kontrolujú vodu aj v iných štátoch...“

Ľubomír Andrassy:

„Samozrejme, legislatíva, ktorá hovorí o kvalite vody a ako sa má monitorovať, nie je národná, vychádza z európskej smernice a tie princípy, ktoré uplatňujeme my, na Slovensku, sme preklopili z európskej smernice o vodách, a teda tie postupy, ktoré máme nastavené na

Slovensku, sú uplatňované vo všetkých členských krajinách Európskej únie.“

Miroslav Frindt:

„Spomínal som, že kvalita vody nie je dostatočne kontrolovaná. Kto to má robiť, koho je to úloha, kto má rezervy?“

Ľubomír Andrassy:

„Asi aj pri tejto otázke začíname s problémom, ktorý sme identifikovali, pretože na tom trhu, kde hovoríme o inštitúciách, ktoré majú kontrolovať kvalitu podzemnej pitnej vody, tak je veľmi veľa hráčov. My sme kontrolovali až štyri subjekty, ale tie kľúčové spadajú pod ministerstvo životného prostredia a tú rozhodujúcu kompetenciu v tejto oblasti aj na základe kompetenčného zákona, ale aj zákona o vodách, má rezort životného prostredia.“

Miroslav Frindt:

„Hovoríte o rezorte životného prostredia, asi ste upozornili písomne na výsledky vašej kontroly.“

Ľubomír Andrassy:

„Určite, musím veľmi otvorene v tejto relácii priznať, že komunikácia s rezortom životného prostredia je veľmi aktívna. Súčasné vedenie rešpektuje zistenia Najvyššieho kontrolného úradu, motivuje sa aj tými odporúčaniami, ktoré dávame nielen z hľadiska našich skúseností, ale aj skúseností partnerov z iných kontrolných inštitúcií Európskej únie. A treba povedať, že je to vec, ktorá tu bola zanedbávaná viac ako 20 rokov. A to nie je len problém, ktorý sme zistili pri pitnej vode a kontrole kvality pitnej vody, ale aj tu, v tejto relácii sme mali možnosť diskutovať o plastovom odpade, o skládkach komunálneho odpadu a stále identifikujeme tie isté problémy. Chýba informačný systém, chýbajú dáta, chýbajú ľudia.“

Miroslav Frindt:

„Ak nás ľudia pozerajú, určite si kladú otázku teraz, že teda a čo je na tej vode zlé?“

Ľubomír Andrassy:

„Treba povedať, že tá voda, ktorú pijete z kohútika, tá by mala byť nezávadná, by mala byť zdraviu nie škodlivá a na to, aby ste mali istotu, že pijete zdravú nezávadnú pitnú vodu z vodovodného kohútika doma, tak celý ten systém sa musí kontroly začať niekde úplne inde, musí sa začať práve pri tých podzemných vodách. Musia sa monitorovať prípadné znečistenia, zdroje znečistenia ako sú napríklad veľké fabriky, ale aj veľké polia, kde sa častokrát hnojí nebezpečnými hnojivami, pesticídmi, ktoré ohrozujú potom vaše zdravie, alebo tieto nebezpečné látky sa dostávajú do pitnej vody, alebo do vody, ktorú vy potom pijete. Teda toto je celá tá podstata. Zistiť problém, že voda obsahuje nejaké nebezpečné látky tam, kde tie nebezpečné látky sa do vody dostávajú. Nie až doma pri vodovodnom kohútiku tak, ako to bolo pred niekoľkými rokmi aj tu, v samotnej Bratislave.“

Miroslav Frindt:

„Vy ste v tej správe písali, že jedným z problémov je nedostatočné zdieľanie informácií medzi jednotlivými úradmi. Ako je toto možné v roku 2021, že jednoducho úrady medzi sebou majú problém komunikovať?“

Ľubomír Andrassy:

„Za ostatných desať rokov sme na Slovensku vyčlenili viac ako 1 miliardu eur na budovanie informačných systémov verejnej správy a najčastejšia kritika Najvyššieho kontrolného úradu smeruje do toho, že naše informačné systémy neposkytujú dostatočné informácie. A to aj preto, že do tých informačných systémov ich dávate nie v dobrej kvalite. Zároveň že do týchto informačných systémov nemajú prístup aj iní, ktorí by ich mohli zdieľať a častokrát tieto informácie, ktoré sú a informačné systémy, ktoré sú vybudované z verejných zdrojov, slúžia len úzkej skupine či už inštitúcií, alebo odborníkov, zamestnancov štátnej správy a z nášho pohľadu by takéto informácie o kvalite vody, o tom, aký je stav pitnej vody v tej a v tej lokalite, takéto informácie by mali mať bezplatne a kedykoľvek k dispozícii aj samotní občania.“

Miroslav Frindt:

„A čia je to chyba, kto by to mohol dokázať vyriešiť?“

Ľubomír Andrassy:

„Samozrejme, že je to zodpovednosť toho kompetentného ministerstva. V tejto veci ministerstvo životného prostredia prijíma opatrenia, snaží sa lepšie nastaviť nielen tú analýzu, lebo vy najprv musíte mať dobre nastavenú analytiku kvality spodných vôd, potom je tam dôležitý monitoring a monitoring najmä, ktorý je zameraný na tie najnebezpečnejšie možné znečistenia, ohniská znečistenia, a potom sú aj tie opatrenia. Teda ak hovoríme o konkrétnom ministerstve, tak to je ministerstvo životného prostredia, ale ruka v ruke s tým monitoringom, kontrolou, ide aj naša každého zodpovednosť. Poľnohospodári by si mali uvedomovať, že hnojením môžu znečistiť zdroje pitnej vody. To isté platí pri železničiaroch. To ale platí napríklad aj pri fabrikách, alebo pri čističkách odpadových vôd. Teda zodpovednosť za kvalitu pitnej vody je na nás všetkých.“

Miroslav Frindt:

„Rozumiem, ale pokiaľ ide o tú komunikáciu, o ktorej sme hovorili tak tam tá zmena je jednoduchšia, alebo je to vec legislatívy, že treba prijať nejaký zákon, aby sa to zmenilo, že je to skôr administratívna vec dlhodobejšia?“

Ľubomír Andrassy:

„Na Slovensku sme si skomplikovali asi život aj tým, že máme legislatívu, ktorá vychádza z európskeho práva, a to je zákon o vodách. A na druhej strane od roku 2007 máme aj geologickú legislatívu, ktorá je v kontraste s týmto zákonom. Teda častokrát majú ľudia zviazané ruky tí, ktorí takúto monitorovaciu aktivitu robia preto, lebo jedna legislatíva hovorí A a druhá legislatíva hovorí B.“

Miroslav Frindt:

„A ešte posledná vec, ak by sme vedeli pomenovať, kde je v celom tom kontrolnom reťazci taká najvážnejšia chyba?“

Ľubomír Andrassy:

„Určite najvážnejšia výzva, ani nie chyba, je medzi tými, ktorí vytvárajú informácie, ktoré spracovávajú informačné systémy a väčšia koordinovanosť. Ak nebudeme sa vedieť koordinovať, tak nevieme využívať tie dáta, ktoré máme k dispozícii, tak potom zisťujeme aj také nedostatky, ako sme zistili pri kontrole kvality pitnej vody.“

Miroslav Frindt:

„Vďaka. O kvalite pitnej vody a o výsledkoch kontroly kvality pitnej vody sme hovorili s podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym. Vďaka za návštevu.“

Ľubomír Andrassy:

„Príjemný deň aj týždeň, dovidenia.“