Zdroj: Trend
Autor: Eva Mihočková

https://www.trend.sk/trend-archiv/sef-nku-myte-dnes-zaraba-sukromnik-nie-stat

Karol Mitrík je predsedom Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorý vo svojej správe oficiálne označil mýtny systém prevádzkovaný firmou SkyToll za nevýhodný pre štát. V rozhovore vysvetľuje, kde presne unikajú peniaze a kde sa aj štát správa nehospodárne.

Video nájdete na stránke: https://www.etrend.sk/ekonomika/sef-nku-zisky-z-myta-takmer-urcite-koncia-inde-ako-u-oficialnych-majitelov.html 

Zverejnili ste kritickú správu o mýtnom systéme a Ľubomír Vážny ako bývalý minister dopravy za Smer to zobral osobne. Hovorí, že ide o krivé obvinenie a ohováranie, a podal trestné oznámenie.

Podávať trestné oznámenie je legitímne právo každého občana, ktorý má pocit, že sa nekonalo v súlade so zákonom. Je to z jeho strany prirodzená obrana.

Nevnímate to ako neprimeraný politický zásah do vašej nezávislosti?

Vôbec nie. Takýchto podaní na NKÚ aj na predsedu už bolo viac, napríklad pre poškodzovanie dobrého mena. Máme však súdne rozhodnutia, ktoré potvrdzujú, že NKÚ nikomu nič neprikazuje. My len odporúčame opatrenia na zlepšenie stavu, oni prijímajú nejaké kroky a potom ideme spätne na kontrolu.

Riešili ste viac takýchto trestných oznámení, kde vás niekto obvinil z ohovárania?

Neviem, ako presne znie to trestné oznámenie, preto sa k tomu nemôžem vyjadriť. Pokorne čakám, kým za mnou prídu policajní vyšetrovatelia s otázkami. Nemám však žiadne obavy, pretože sme ako inštitúcia konali maximálne transparentne, a to ma vnútorne upokojuje. Všetky údaje sme zisťovali priamo na Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). Jej vedenie sa mohlo k zisteniam kontroly vyjadriť a výsledný protokol z kontroly podpísal generálny riaditeľ NDS, čím verifikoval naše zistenia.

NKÚ vydal veľa podobne kritických správ. Adresujú vám politici a ich nominanti nejaké výčitky alebo vyhrážky v súvislosti s vašou prácou?

Na mňa ako na osobu ani na úrad nebol vyvíjaný žiadny politický tlak. Napokon, moji dvaja podpredsedovia sú nominanti Smeru, takže ja som pod takou kontrolou, že ak by som konal nečestne a proti niekomu, určite by sa to ukázalo. Vždy stojím za našimi zisteniami, ktoré vypracovávame v nespochybniteľnej forme.

Keď teraz vidíme, že Ľubomír Vážny zo Smeru podal trestné oznámenie, bolo by prirodzené, keby vám adresovali nejaké výčitky aj osobne. Stáva sa to?

Možno občas nejaké drobné narážky, či sme to museli vypustiť práve teraz pred voľbami. Ale ja hovorím, že to išlo presne podľa plánu kontrolnej činnosti, ktorý pripravujeme s ročným predstihom a neberieme ohľad na politický cyklus. Systém je nastavený tak prísne, že kontrolóri nemôžu vo svojej práci nijako uletieť.

Do funkcie ste sa dostali po tom, ako Robert Fico spomenul vaše meno a prešli ste s hlasmi Smeru. Vyčítali vám niekedy smeráci, že nie ste dosť lojálny?

Predpokladám, že kritické správy NKÚ za môjho vedenia dokazujú, že som dobrý nominant.

Ale smeráci z vás zjavne nie sú nadšení…

Nemôžem byť lojálny. Reprezentujem úrad, ktorý je zo svojej podstaty nezávislý. Ak mám naplniť literu zákona, musím konať tak, ako konám.

Žiadne neformálne debaty na túto tému teda neboli?

Štát nemôže fungovať bez kontroly. Kontrola musí byť súčasťou riadenia štátu. Hovorím to už päť rokov a nikto ma nechcel počúvať. Teraz je tu výsledok. Keby kontrola a audítori fungovali aj na nižších stupňoch tak ako v NKÚ, takéto veci, ako vidíme na mýtnom systéme, by sa nemohli stávať.

Podstata vašej kritiky mýtneho systému smeruje k tomu, že štát dostáva z mýta príliš malý podiel a neprimerane veľkú časť odčerpá súkromník?

Áno, presne tak.

Šéf SkyTollu Matej Okáli pre Denník N uviedol, že štát platí za mýtny systém v prepočte na spoplatnený kilometer podobne ako okolité krajiny. Je to tak?

Áno, to sedí.

V tom prípade nie je problém v tom, že štát nevie nastaviť systém tak, aby z neho mal dostatočne vysoké výnosy?

Súhlasím s pánom Okálim, že SkyToll vyrokoval veľmi dobrú zmluvu vo svoj prospech. Je však otázne, či štátni zástupcovia vyrokovali dobrú zmluvu pre štát. Pretože nejde o výšku poplatkov, ale o rozdelenie výnosov z mýta. Sme hlboko presvedčení o tom, že to rozdelenie je nastavené nespravodlivo v neprospech štátu. Musím uznať, že SkyToll svoju úlohu plní na sto percent, pretože efektívnosť výberu mýta je na úrovni 99 percent. To znamená, že peniaze od dopravcov pritekajú, ale problémom je následné rozdelenie. Ceny, ktoré NDS platí SkyTollu, sú neprimerane vysoké, a to nad pomery, ktoré sa v takýchto prípadoch bežne na Slovensku účtujú.

Ale pred chvíľou ste uznali, že štát platí za mýtny systém porovnateľne ako okolité krajiny.

Nie, mal som na mysli samotné poplatky od dopravcov, teda mýto. Tie sú porovnateľné s okolitými krajinami. Ale celkové náklady štátu na mýtny systém sme neporovnávali s okolitými krajinami, takže k týmto slovám pána Okáliho sa neviem vyjadriť. Benchmark okolitých krajín sme skutočne nerobili, ale budeme to robiť. Pretože také zistenia majú potom lepšiu výpovednú hodnotu, keď sa porovnáme s Rakúskom, Českom, Poľskom a Maďarskom. V tomto prípade sa však kontrola zamerala na efektívnosť výberu mýta.

Nemôže byť problém v tom, že štát si nevie nastaviť výnosy z mýta tak, aby boli vyššie, a potom by náklady aj odmena pre SkyToll netvorili percentuálne taký vysoký podiel?

V základnej zmluve bolo uvedené, že cena za mýtny systém na konci obdobia pre SkyToll bude zhruba 716 miliónov eur. Pri tom do konca roku 2018 NDS zaplatila SkyTollu už 760 miliónov eur a nechcem vidieť, čo bude v roku 2022. Môže to byť výsledok dodatkov, ktorých bolo okolo 38 a teraz sme ich ešte neskúmali. Vo väčšine prípadov takto robili zmeny počtu spoplatnených kilometrov alebo menili výšku sadzby za mýto. Každá takáto zmena stála nemalé peniaze. Boli to neobvykle vysoké sumy v porovnaní so štandardnými cenami v oblasti informatiky. Pretože pri zmenách v mýtnom systéme išlo vlastne o zmeny v informačných systémoch, aby pracovali s inými údajmi.

Takže podľa vás sú platby pre SkyToll neprimerane vysoké aj v absolútnych číslach?

Určite áno. Môžem uviesť príklady. Za realizáciu jednej zmeny sadzby mýta spoločnosť SkyToll fakturovala NDS náklady priemerne vo výške 814 500 eur bez DPH. Išli sme po tejto stope, aby sme zistili, čo sa za touto sumou skrýva. A zistili sme, že cena práce v tomto prípade predstavovala 824 eur bez DPH za osobu a deň a odpracovalo sa priemerne 981 človekodní. Vieme to veľmi dobre porovnať s inými podobnými oblasťami, pretože sme pracovali na systéme e-Zdravie alebo na službách katastra a sme v úzkom kontakte s úradom podpredsedu vlády, ktorý rieši oblasť informatiky. Dobre vieme, aké sú obvyklé cenové relácie a vykázané množstvo práce. Preto môžeme povedať, že faktúry od SkyTollu sú neprimerane vysoké.

Aké ceny sú obvyklé?

Hodinové sadzby sa pohybujú od 40 do 120 eur. V prípade SkyTollu to vychádza priemerne na 104 eur, takže to je ešte v norme. Ale problémom je vykázaný objem práce. Počet 981 človekodní na vykonanie jednej zmeny v systéme je neprimerane veľa a potvrdili mi to viacerí odborníci, s ktorými som to konzultoval. Predstavte si, koľko takýchto zmien muselo byť, keď uzavreli 38 dodatkov k základnej zmluve. Z toho potom vyplýva aj narastajúci podiel SkyTollu na celkových výnosoch. Otázka je, či je chyba na strane ministerstva, ktoré si objednávalo aj služby, ktoré neboli potrebné, alebo konal nečestne SkyToll.

Narazili ste na viac takýchto príkladov?

Ešte sme zistili, že za jednu zmenu spoplatnenia úseku ciest bola priemerná cena 487 300 eur bez DPH. Takže si vykázali, že na tom pracujú šesťsto dní. Predstavte si to tak, že ak štát povedal, že chce spoplatniť jeden kilometer cesty navyše, stálo ho to zhruba pol milióna eur.

Mali ste možnosť konzultovať tieto zistenia so SkyTollom?

Nie, pretože pre nás bol zmluvný partner NDS. Nemáme zákonný mandát ísť na kontrolu do súkromnej spoločnosti.

 

NDS platí prehnane vysoké faktúry bez akýchkoľvek príloh

Chápem, ale na to, aby ste mohli urobiť záver, by ste mali počuť aj argumenty druhej strany, nie?

Určite máte pravdu, ale tieto čísla som konzultoval s renomovanými firmami, ktoré sa zaoberajú službami v oblasti IT. Potvrdili mi, že objem prác na takéto úlohy je nadsadený.

Zdôvodnila to aspoň NDS?

Nie, pretože oni len platia faktúry, ktoré nemajú žiadne prílohy. SkyToll im vyúčtuje počet človekodní krát príslušná sadzba a NDS to bez ďalších detailov uhradí. Ako to majú vzájomne nastavené, nevieme, lebo sme nešli do zmluvných vzťahov. Zaujímala nás len efektívnosť výberu mýta.

Šéf SkyTollu hovorí, že chyba je na strane štátu, pretože nevie zabezpečiť dostatočne vysoké výnosy, aby sa to celé oplatilo. Ako príklad uvádza ústupky autodopravcom v podobe zliav z mýta, ktoré podľa neho dosiahli hodnotu 700 miliónov eur. Beriete tento argument?

Neberiem. Pán Okáli asi zabudol na to, že podľa európskych smerníc môže štát poskytnúť úľavy na mýte maximálne 13 percent z celkového výberu. Inak by to bolo označené za nedovolenú štátnu pomoc. Preto to určite nemôže byť 700 miliónov eur.

Ak by to bolo aj menej, tie ústupky sú značné a je to politika štátu. Potom je tu aj spoplatnenie ciest druhej a tretej triedy nulovou sadzbou. Tam vznikajú náklady, keďže SkyToll tam prevádzkuje systém, ale nie sú žiadne výnosy. Je toto zo strany štátu hospodárne?

Aj ja to považujem za divné, ale nekontrolovali sme to, pretože to sa riešilo v dodatku k zmluve niekedy okolo roku 2013. Z hľadiska získania dát a štatistiky bolo dobré, že štát zadal takúto úlohu. Ale prečo tieto dáta zbierame zbytočne už šesť rokov a platíme za ne, to neviem.

Toto by mohol byť príklad neefektívnosti zo strany štátu.

Presne tak. Ale opakujem, neriešili sme to, pretože sme nešli do dodatkov, takže neviem, ako a prečo riešili spoplatnenie ciest nulovou sadzbou. Zistil som to len z televíznej debaty s pánom Igorom Chomom [bývalý šéf NDS – pozn. TREND], ktorý tam prezentoval, ako v roku 2013 narástli náklady. Je jasné, že SkyToll nie je charita a dal si za túto službu zaplatiť. Preto sa treba pýtať NDS, prečo to tak dlho funguje a ako tieto dáta využíva.

Narazili ste na viac podobne sporných služieb, ktoré si štát objednal od SkyTollu?

Nie, pretože dodatky sme neskúmali. Aj zahraniční experti zo Švédska, ktorí nám pri kontrole pomáhali, nám odporúčali, aby sme záber kontroly nerozširovali. Je lepšie poskladať celú mozaiku systému z viacerých samostatných kontrol. Preto môžem povedať, že sa do NDS určite ešte vrátime.

Na čo sa zameria ďalšia kontrola?

To určí kolégium a analytický útvar podľa toho, ktorý segment bude najdôležitejší. Treba preskúmať, ako prebehol celý proces, ale najprv chcem počkať na závery policajného vyšetrovania a potom sa rozhodneme.

Polícii ste odstúpili všetky zistenia s podozrením na porušenie povinností pri správe cudzieho majetku zo strany vtedajšieho vedenia NDS. Z čoho by mali vyplývať tie porušenia? Z uzavretia zmluvy alebo z neskoršieho fungovania systému?

Máme podozrenie, že zmluva je uzavretá v neprospech štátu na základe rozdelenia výnosov z mýta. Kde presne vznikol problém, už prenechávame na vyšetrovateľov.

Navrhli ste, aby sa aj pre NDS určil správny fond, aby bolo jasné, koľko z mýta môže použiť na vlastnú prevádzku a koľko na výstavbu nových diaľnic. Znamená to, že NDS nehospodárne míňala ešte aj to málo, čo z mýta dostala?

Keď sa pozriete na Sociálnu poisťovňu, tá má výšku správneho fondu určenú priamo v zákone. Takisto má nastavené len určité percento z výberu poistného, ktoré môže použiť na svoju réžiu.

Mňa zaujíma, či ste videli, že by NDS používala peniaze z výberu mýta nehospodárne na vlastnú réžiu.

Neposudzovali sme hospodárenie NDS, ale k tomu sa určite ešte vrátime. Je to vážne riziko, ktoré sme zaznamenali v našich analýzach. Už dnes poukazujeme, že dohľad nad NDS má ministerstvo dopravy a žiadne takéto záväzné limity na jej réžiu cez svojich nominantov nenavrhlo. Máme v tomto smere určité indície, ale bez dôkazov by som nerád niečo hovoril.

Povedali by ste, že niekto mal úmysel predražiť mýtny systém a obohatiť sa?

Viacerí ľudia potvrdili, že už pri výbere dodávateľa boli určité problémy, ktoré sa napokon aj medializovali. Najdôležitejšia je však zmluva, a hoci som ju nevidel, máme vážne podozrenia, že jej ustanovenia nie sú pre štát výhodné.

Oficiálne je konečným užívateľom výhod SkyTollu majiteľ Petr Syrovátko. Naznačili ste, že tomu nedôverujete a v skutočnosti benefity tečú niekomu inému. Je to tak?

Určite áno. Múdrejší hovoria, že je to pravda, ale neskúmal som to. Údajne má tá firma pokračovanie na iné ostrovy, ktoré sú v tejto krajine dobre známe. Konečným užívateľom výhod tak môže byť aj niekto iný, a to s pravdepodobnosťou, ktorá hraničí s istotou.

Štát sa teraz rozhoduje, ako bude s mýtnym systémom pokračovať ďalej. Aký variant by sa mal podľa vás zvoliť?

Netrúfam si to celkom hodnotiť. Ale aj minister dopravy hovorí, že treba vypísať novú súťaž, a to aj vzhľadom na fyzické opotrebovanie systému za pätnásť rokov. Osobne by som vypísal nový transparentný systém, do ktorého sa môže prihlásiť aj SkyToll.

V tejto chvíli je úplne hraničný čas na vypísanie toho tendra a vôbec sa to nemusí stihnúť. Cítite tam nejaký úmysel, aby sa predĺžila zmluva so SkyTollom, alebo je to len komplikovanosť procesu?

Odpoviem protiotázkou. Myslíte si, že by sa začalo niečo diať, keby sme nevyrukovali so svojou správou? Až po skončení a medializácii našej kontroly predsa vyplávalo na povrch, že treba niečo robiť s mýtnym systémom a že je tam opcia na jeho odkúpenie. Budík tiká, termín je šibeničný a vieme, ako dlho sa to môže naťahovať pri takýchto veľkých tendroch. Sú tu veľké riziká, ale treba sa o to pokúsiť.

Vidíte vo svojej kontrolórskej praxi veľa zmlúv s podobne závažnými zisteniami ako pri mýte?

Toto je skutočne osobitný prípad, pretože tu ide naozaj o veľký objem peňazí. Zmluvu v takom rozsahu a s takým dosahom na verejné zdroje sme ešte neriešili.

----

Karol Mitrík (73)

Absolvent Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre sa začal angažovať vo verejnom živote ako poslanec a neskôr primátor Spišskej Novej Vsi. V rokoch 2002 až 2006 bol poslancom Národnej rady SR za SDKÚ. Počas vlády Ivety Radičovej šéfoval Slovenskej informačnej službe. Jeho pôsobenie v SIS ocenil aj Robert Fico a označil ho za vhodného kandidáta na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR. Parlament ho do tejto funkcie zvolil aj vďaka hlasom Smeru v roku 2015 na sedemročné funkčné obdobie.