Aktuality

Späť

So šéfom NKÚ aj o detailnom fungovaní úradu a kontrol, či osobnostných predpokladoch osôb na úrade, Právne noviny

V priebehu augusta sa nám naskytla príležitosť nazrieť do fungovania nezávislej slovenskej inštitúcie, Najvyššieho kontrolného úradu SR. Počas príjemného rozhovoru s jeho predsedom Karolom Mitríkom sme pre vás zistili viacero informácií o procesoch, vnútornej štruktúre aj zmenách, ktoré sa na úrade za posledné roky vykonali. Rovnako nás zaujímala kariéra predsedu úradu, ktorý nám prezradil aj niečo zo súkromia.

Právne noviny 23. 09. 2020

 

celý rozhovor nájdete na webstránke: https://www.pravnenoviny.sk/so-sefom-nku-aj-o-detailnom-fungovani-uradu-a-kontrol-ci-osobnostnych-predpokladov-osob-na-urade-2 

 

V prvej otázke rozhovoru sme predsedu Karola Mitríka požiadali, aby nám popísal, ako vyzerá bežný deň v pozícii predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

Právne noviny - rozhovor s K. Mitríkom

 

Ani tu na úrade nie je deň dni bratom. Povinností má šéf NKÚ množstvo, keďže plní dve úlohy - jednak šéfa úradu a zároveň personálneho šéfa. Od rána do poobedia sa nenudím, chodím do práce na siedmu, som ranné vtáča. Rád využívam rannú chvíľu kľudu, kedy sa môžem pripraviť, doštudujem materiály, urobím monitoring tlače, prečítam, čo o nás píšu vo svete a potom sa venujem bežnej agende. Následne sledujem prácu a pohyb na úrade vďaka kompletnej elektronizácii úradu. Ako predseda mám prístup do kontrolórskeho informačného systému. Vďaka tomu získavam úžasný prehľad o úrade, o práci, o postupe pri kontrolách – viem skontrolovať podľa založených pracovných listov, či agenda pribúda a či je pracovníkmi úradu vybavená. A samozrejme porady, inštruktáže, stretnutia, prijímanie stránok, personálna agenda. Externých ľudí zvonku na stretnutia prijímame málo, pretože sme konzervatívna inštitúcia a aj sťažnosti zväčša prijímame, ak je to možné, v písomnej forme.

Niekedy mám pocit, že sme tak trošku bútľavou vŕbou - keď ľudia nevedia, kam sa obrátiť so svojím problémom, tak sa obracajú na násAk ide o vec, v ktorej je potrebné kontrolu zahájiť, ani na minútu nezaváham. Ale na druhej strane, dnes som mal napríklad v pošte jeden z listov, ktoré nám permanentne píše jeden väzeň, ktorý je názoru, že ho odsúdili neprávom - ťažko sa na toto odpovedá, keďže nám neprislúcha právomoc hodnotiť rozhodnutia nezávislých súdov.

Ako vyzerá cesta k postu predsedu NKÚ?

Na jednej strane je potrebné povedať, že ide o menej príjemný proces, keďže sa jedná o určitú formu politickej nominácie, ale ak je človek pripravený a odhodlaný, žiadna prekážka mu nemôže stáť v ceste. V prvom rade je nutné nájsť určité politické krytie a potom sa musíte postaviť ľuďom v parlamente - výboru, ktorý vás vypočúva, kladie rôzne otázky a tu môžete očakávať, že sa na vás z nejakej strany navalí aj to, čo nemusí byť pravda. V procese v parlamente je predsa len isté politikum, s ktorým som ja osobne problém nemal, keďže som predtým v parlamente sedel a poznám, ako spôsob vypočúvania prebieha.

Nie je však možné povedať, aké vzdelanie k postu predsedu NKÚ kandidát potrebuje. Musí byť právnik i technik, kybernetik, i informatik, poľnohospodár i zdravotník, je to široká sféra, keďže naše portfólio verejnej politiky je vlastne celá činnosť štátu. Myslím si však, že človek ktorý sa uchádza o post predsedu NKÚ, by mal byť už v zrelšom veku, to znamená už s istými skúsenosťami a s istým rozhľadom.

V čom vnímate najväčší rozdiel Vašich predošlých povolaní v porovnaní s aktuálnou funkciou?

Toto je jeden z najvyšších levelov v mojej profesijnej kariére, predsa len je to ústavná pozícia. Nakoniec aj poslanec Národnej rady je ústavná pozícia, ale mandát poslanca Národnej rady, ktorý rozhoduje v zbore, je úplne iný, ako mandát predsedu NKÚ. Každá životná etapa mi čosi priniesla a dnes môžem kvalifikovane s nadhľadom rozhodovať. Mám 22 rokov poľnohospodárskej praxe, 12 rokov pôsobenia na radnici, ktoré nazývam školou života. V Národnej rade som sa už orientoval ľahšie, špecializoval som sa na verejnú správu, ktorá ma oslovila a dodnes som profesijne zaťažený hlavne na verejnú správu v oblasti komunálnej politiky. Zaujímala ma aj práca v tajných službách, vždy som tam cítil čosi tajomné. Tak ma cesty zaviedli do Slovenskej informačnej služby. Je to veľmi ťažká a zodpovedná práca na 24 hodín denne - tam nikdy neviete, kedy musíte byť k dispozícii, pretože ochrana štátu v rôznych sférach, ktoré má SIS v portfóliu, dá zabrať. Vnútorne ma to však obohatilo, získal som rozhľad.

Zaujala nás informácia, že jednotliví kontrolóri do systému zadávajú svoje výstupy. Znamená to teda, že máte priamo prehľad o jednotlivcoch, čo robia?

Áno, mám informácie aj o jednotlivcoch aj o jednotlivých kontrolách. Počas roku urobíme 30-35 kontrol medzi 350-400 subjektmi, čo je pomerne veľký záber. Počas môjho pôsobenia sa však zmenilo nastavenie úradu, od bežných rutinných kontrol účtovníctva, rozpočtovníctva, súladu so zákonnosťou, sme prešli na vyšší level kontroly a to sú aj výkonnostné kontroly a analýzy, nie len tej bežnej úradníckej agendy, ale verejných politík. Nejde o jednoduchú prácu, tento proces je oveľa náročnejší, to znamená jednak plánovanie, ale aj samotný výkon kontroly. Musím si byť istý, že konkrétni kontrolóri sú určite zdatnejší ako úradníci, ktorí robia priamy výkon tej činnosti, ktorú ideme my kontrolovať. A toto vyžaduje potrebu vysoko sofistikovaného vnútorného kontrolného systému kvality našej činnosti.

Kontrolóri musia byť zdatní v rôznych oblastiach. Mohli by ste čitateľom predstaviť, kto sú, aké majú vzdelanie. Sú z rôznych oblastí, rôznych sfér?

Nejaká zvláštna špecializácia tu na NKÚ nemôže byť. To jednoducho nejde. Sme národnou autoritou, tým najvyšším stupňom kontroly, to znamená, že my máme povinnosť ísť do všetkého.

Sám som si kládol otázku, keď som sem nastupoval, čo je portfólio našej kontrolnej činnosti, koľko subjektov a ukazuje sa, že ich je plus mínus 18 000. S ohľadom na počet kontrol vykonaných ročne zisťujeme, v akej perióde sa kontroly opakujú a vychádza to približne na 10 až 15 rokov, čo znamená, že s našimi kapacitami nemôžeme hazardovať a keď už ideme na kontrolu, tak ľudovo povedané ten kontrolovaný subjekt prevetráme. Na kontrolu preto najskôr pripravíme analýzu rizík, kolektívne to rozoberieme a až máme uistenie vo vedení, že sú kontrolóri skutočne dostatočne pripravení, dovzdelaní, tak potom podpisujem elektronicky poverenie na kontrolu a ľudia štartujú do terénu.

V čom spočíva príprava na kontrolu a aká môže byť jej dĺžka?

Tu je potrebné hovoriť o období od plánovacej činnosti až po ukončenie kontroly. Ak je dnes kontrolór na kontrole domova dôchodcov a zajtra má ísť na kybernetickú bezpečnosť, tak sa musí pripraviť. Čiže ten proces je oveľa náročnejší, to znamená jednak plánovanie, ale aj samotný výkon kontroly.

Ak si pozriete našu internetovú stránku, všetky kontroly, ktoré plánujeme vykonať v danom roku, máme v januári už zverejnené. Už v januári tohto roku sme začali prípravu plánu pre budúci rok, v júni odsúhlasíme zoznam kontrol, ktoré budú následne rozpracované do detailov. K týmto kontrolám budú ešte dovzdelaní ľudia, potom zasadnú tzv. senáty. Senáty sú tiež jedna z noviniek – ide o systém vnútornej kontroly kvality našej činnosti. To znamená, že my kontrolórom nedáme pokoj a do istej miery ich drilujeme a to aj v procese samotnej kontroly. Keď uzavriete kontrolu, už môžete len plakať nad rozliatym mliekom, čo sme mohli, čo sme nemohli alebo čo sme urobili zle. V procese máme stanovené presne kontrolné body, tzv. míľniky, kedy musia osoby v powerpointovej prezentácii pripraviť a prezentovať aj samotný proces schvaľovania plánov kontrol. Toto všetko prebieha na širokej porade, kde sú všetci riaditelia expozitúr, všetci budúci vedúci kontrolnej akcie, čo je asi 40 členný zbor. Mnohí však majú predstavu o určitej zásahovej jednotke NKÚ, ktorú samozrejme nemáme.

Sú do plánu kontrol prijímané jednotlivé kontrolované subjekty aj na základe mediálneho tlaku?

My máme povinnosť monitorovať všetky zdroje potenciálnej kontroly, to znamená že aj médiá. Čiže ak sa niečo objaví v médiách, hneď to ide do katalógu rizík a už uvažujeme, čo za tým stojí. Aj novinári nám pomáhajú a my musíme skutočne všetko profesionálne vyhodnocovať.

Vraveli ste aj o nejakých zmenách v úrade a fungovaní, čo ďalšie sa na úrade zmenilo?

Keď som nastúpil, tak som si povedal, že nebudem nič robiť, nechám všetky kontroly bežať tak, ako boli nastavené a ja budem „šéf pozorovateľ“. Všetko čo bolo pripravené som podpisoval, poveroval na kontrolu a povedal som si, že ak urobím nejakú zmenu, tak až ku prelomu roka. Prvá zmena nastala až k 1.1. 2016 a postupne som zmeny naplánoval do troch etáp na tri roky. Ťažké bolo presviedčať kontrolórov, že predseda má právo vstúpiť do kontrolnej činnosti, má právo pýtať sa, má právo usmerňovať a má právo korigovať. Toto bol jeden z ťažkých orieškov.

Na našich poradách sa zúčastňujú audítori - pretože vnútorný audítor nemôže chýbať. Mojou zavedenou praxou počas celej kariéry bolo, že kontrola musí byť súčasťou porady, pre prípad ak niektoré veci vyhodnocujeme zle, aby nás hneď dopredu informovali a aby sme urobili veľmi rýchle korekčné opatrenia.

Jeden ekonóm rakúskeho pôvodu hovoril veľmi praktickú frázu: „Kontrola musí byť súčasťou riadenia“. Kontrola nie je strašiak, ale je nápomocná riadeniu, pretože ak manažér dostáva spätnú väzbu z kontroly, tak môže rýchlo urobiť korekčné opatrenia a neurobí toľko chýb. Čiže za kontrolu by nám mali kontrolované subjekty ďakovať.

Zároveň, všetko čo zistíme, čo máme na papieri, musí ísť v zrozumiteľnej forme von. Pred mojim príchodom sa na našu stránku vešali protokoly - protokol je vo väčšine prípadov vysoko odborný dokument, ktorému by mnohokrát a vo väčšine prípadov čitateľ nerozumel a je tiež obsažný, keďže máme aj protokoly, ktoré majú až 254 strán. My z tohto protokolu vypracovávame záverečnú správu - výťah z protokolu v zrozumiteľnej forme, tie najzávažnejšie veci, ktoré sa týkajú občana, o ktorých treba hovoriť, ktoré sme my zistili. Toto je výrazná zmena. Cez médiá, cez webovú stránku, na všetky strany rozpúšťame tieto informácie tak, aby boli občania informovaní.

Vedeli by ste vybrať nejaké konanie alebo kauzu, za ktoré odhalenie ste najviac hrdý, alebo ktoré boli najznámejšie?

Otázka by mala byť postavená opačne, keďže nekalé alebo netransparentné konanie je na škodu všetkých. Tých káuz bolo veľa, ale jedna, ktorú sme my načali už v roku 2016 je teraz aktuálna a je ňou Poľnohospodárska platobná agentúra - „kauza dobytkár“ a všetko čo s tým súvisí. Ja som informoval aj vedenie ministerstva v r. 2016 o tom, že procesy v Poľnohospodárskej platobnej agentúre sú netransparentne nastavené, že je tam vysoko korupčné prostredie, pretože bolo všetko zahmlené. Druhá kauza, ktorá riadne otriasala aj krajinou, bol SkyToll – výber mýta. Toto bol tiež príklad zlej praxe, ako cielene nastaviť zmluvné vzťahy v neprospech štátu a v prospech prevádzkovateľa.

Je nejaká právna úprava, ktorá Vám vyslovene chýba?

Áno je. Ukazuje sa, že vedenie na základe zákona o štátnej službe nemá dostatočne silné páky na to, aby do istej miery donútila kontrolórov vzdelávať sa. Zákon o štátnej službe im dáva dosť veľkú autonómiu v tejto oblasti, keďže vlastne nemôžete preverovať vedomostnú úroveň. Čiže kontrolór je kontrolórom a kontroluje, síce dostane svoju platovú triedu a osobný príplatok, ale je stále kontrolórom. A keď je 25 rokov kontrolór, akú má motiváciu ďalej sa vzdelávať, kde by ďalej postupoval? Mojim snom je, že budú tri kategórie kontrolórov: bude kontrolór junior, senior a master. Čiže ak bude chcieť niekto byť kontrolór junior, bude musieť odpracovať aspoň 5 rokov, aby sa vžil s prostredím, aby nasal tu kontrolórsku atmosféru, budú stanovené isté kritériá, čo by mal vedieť, aké zručnosti a vedomosti by mal mať. Následne prebehne záverečná skúška, kde ak bude úspešný, tak dostane titul kontrolór junior, dostane ku platu 500 alebo možno 600 eur, aby to bolo silne motivačné a táto kvalifikácia mu bude platiť 5 rokov. Po piatich rokoch sa bude môcť buď uchádzať o vyšší level alebo bude musieť minimálne obhájiť tento level, v ktorom sa pohybuje. Čiže takto to chcem rozkategorizovať, aby aj pre kontrolórov bola motivácia nie len profesná, ale aj finančná.

Už sme tu spomenuli, že stojíte na vrchu orgánu, ktorý nie je podriadený žiadnej inštitúcii. Ako potom vyzerá kontrola vašich prijatých záverov?

Od prvého dňa, keď som na úrad nastúpil som povedal, že ani NKÚ nemôže nepodliehať kontrole. Na NKÚ máme dvoch audítorov - tak ako aj na ministerstvách, aj všetkých štátnych inštitúciách majú audítorov. To znamená, že spolu odhaľujeme slabé miesta tohto úradu, a tam kde cítim, že nám veci nefungujú, tam púšťam audítora. Audítor nosí informácie mne, nie médiám. Toto je podstatné. Takto isto by to malo fungovať aj na druhých inštitúciách. Robíme aj tzv. medzinárodný audit - na čele stojí americký NKÚ, Fíni, Poliaci a Maďari. To je kontrolný tím, ktorý nás audituje. Vo februári audítori navštívili náš úrad. Pripravili témy, otázky a naši kontrolóri tam odpovede museli ľudovo povedané sypať.

Každé funkčné obdobie má svoj koniec, funkčné obdobie predsedu NKÚ je sedem rokov. Aké sú Vaše plány po jeho uplynutí?

Moje momentálne plány sú najmä so cťou dokončiť tento mandát. Dovolím si dodať, že sedem ročný mandát má naozaj svoj význam, najmä keďže som si počas svojej praxe skúsil aj volebné periódy, ktoré sú štvorročné. Ak by bol mandát predsedu na NKÚ tiež štyri roky, ťažko by som vykonané zmeny modeloval. Počas siedmich rokov sa zmeny dajú namodelovať sofistikovane, nie skokom. Po skončení funkčného obdobia sa budem tešiť zo zdravia, budem aktívny, nebudem sedieť doma, avšak už po žiadnom mandáte netúžim.

Keďže som typ, ktorý nevie oddychovať, ak mi bude slúžiť hlava a trošku aj telo, určite budem aktívny, mám mnoho hobby. Keďže som manuálne zručný – zváram, hobľujem, práca s drevom, so železom mi nerobí problém, rád sa budem venovať týmto aktivitám a prácam okolo chalupy. Zároveň by som rád odovzdal moje prvotné hobby - jazdu na koni, mojim vnúčatám aj širšiemu okoliu vo forme letných škôl, na ktoré by som rád dohliadal.