1. Slabé miesta v reformovanom daňovom informačnom systéme IS RDS identifikované jeho testovaním v Daňovom úrade Bratislava, ako napr.: 1.1 V oblasti správy daní – rola registra • vystavenie potvrdenia o postavení daňového subjektu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty nebolo automaticky vykonané v daňovom systéme informačného systému IS RDS, • informačný systém IS RDS nebol schopný spracovať údaje z jednotného kontaktného miesta pri zrušení živnostenského oprávnenia u právnických osôb, ktoré boli zároveň registrované aj v obchodnom registri, • funkcionality, ktoré súviseli s novelami daňových zákonov (napr. zábezpeka na daň v zmysle zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) boli aplikované v informačnom systéme IS RDS s časovým oneskorením. V týchto prípadoch si registrátor viedol rôzne ručné evidencie, čo zvyšovalo jeho administratívnu náročnosť, • nie všetky údaje z pozastaveného informačného systému IS KONS boli prenesené do informačného systému IS RDS, • pre informačný systém IS RDS – rola register nebola vypracovaná používateľská príručka, nakoľko existuje len pôvodná príručka k aplikačnému programovému vybaveniu daňového informačného systému z roku 2002, • školenia k zapracovaným zmenám vo funkcionalitách informačného systému IS RDS – rola register boli uskutočňované s časovým oneskorením, prípadne boli zasielané iba príručky k týmto zmenám vo forme prezentácií. 1.2 V oblasti správy daní – rola správca • niektoré bezchybné daňové priznania podané na typizovanom tlačive napriek opakovanému skenovaniu neprešli automaticky do informačného systému, a správca dane bol povinný údaje z daňového priznania zaevidovať do systému manuálne, • správca dane I mal v informačnom systéme IS RDS prístup iba na čítanie, čo v prípade získavania podrobnejších informácií napr. pre účely odpovedí na dožiadanie polície alebo súdov znamenalo žiadať o tieto informácie buď správcu dane II alebo ich fyzické zisťovania priamo v spise daňového subjektu, • v prípade žiadosti daňového subjektu o vydanie potvrdenia, že nemá daňové nedoplatky bol správca dane I povinný elektronicky požiadať správcu dane II o vyjadrenie, a až po jeho vyjadrení mohol vydať požadované potvrdenie, nakoľko v informačnom systéme IS RDS nebol k dispozícii vzor dokumentu predmetného potvrdenia. Správca dane I mohol v administratívnom systéme cez evidenciu pošty iba získať číslo tohto potvrdenia, • v prípade elektronicky podaných daňových priznaní, ktoré automaticky prešli do stavu S – spracované, správcovi dane chýba upozornenie zo strany informačného systému IS RDS, že k podaniu došlo, systém poskytuje iba zoznam rozpracovaných pridelených daňových priznaní cez administratívny systém, • vo väčšine testovaných prípadov nebolo funkčné automatické párovanie, t. j. priradenie príslušnej platby k predpisu dane, v dôsledku čoho bol správca dane nútený príslušnú platbu k predpisu priradiť, resp. párovať manuálne, • po ukončení kontroly oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty s jeho čiastočným krátením sa vyskytovali problémy pri vrátení zostatku nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty, nakoľko kontrolór v informačnom systéme IS RDS vytvoril predpis až po vyrubovacom konaní, t. j. až po lehote na vrátenie nekrátenej časti nadmerného odpočtu, pričom správca dane bol povinný vrátiť oprávnený zostatok nadmerného odpočtu do 10 dní od ukončenia kontroly a v informačnom systéme IS RDS bol povinný manuálne opraviť výšku nadmerného odpočtu a dátum splatnosti jeho vrátenia, čo mohlo viesť k riziku chybovosti, • v informačnom systému IS RDS chýbala aplikácia, ktorá by umožňovala zlúčenie predpisov a platieb daní a nahratých dokumentov v prípade zlúčenia dvoch a viacerých subjektov s jedným právnym nástupcom, nakoľko správca dane bol povinný na zaniknutých subjektoch spätným zavedením predpisov daní vynulovať všetky nedoplatky a následne u právneho nástupcu spätne zaviesť predpis daní, čo mohlo viesť

Absencia podrobnejšej metodiky hodnotenia dane z pridanej hodnoty – ukazovateľov merania efektívnosti jednotlivých činností súvisiacich s výberom tejto dane v oblasti daňovej správy, daňovej kontroly a daňovej exekúcie s negatívnym vplyvom na účinnosť riadenia rizík.

Z hľadiska hodnotenia podľa ukazovateľa jednoduchosti platenia daní a povinných odvodov podľa štúdie spoločnosti PriceWaterhouseCoopers a Svetovej banky „Paying Taxes 2012“ a Paying Taxes 2013“: 1.1. Nezabezpečenie elektronického spôsobu komunikácie na báze jednorazovej písomnej autorizácie oprávnených osôb daňovým subjektom, t. j. využitím tzv. elektronického zaručeného podpisu 1.2. Nevenovanie dostatočnej pozornosti zmenám v štruktúre daňového systému z hľadiska kritéria jednoduchosti so zameraním na dane s významnejším vplyvom na ekonomický rast a tým aj príjmy štátneho rozpočtu. 1.3. Nevenovanie dostatočnej pozornosti dani z majetku z hľadiska jej nízkej úrovne v medzinárodnej komparácii a nezrovnalostí pri daniach pozemkov, stavieb a bytov.