Územná samospráva má v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách samosprávy povinnosť zostavovať programové rozpočty z dôvodu zvýšenia transparentnosti a informačnej hodnoty rozpočtov. Cieľom programového rozpočtovania je dlhodobo dosahovať účinnosť a výkonnosť pri použití verejných zdrojov, zvyšovať kvalitu poskytovaných verejných služieb a zabezpečiť transparentný a zodpovedný prístup pri rozdeľovaní a čerpaní verejných prostriedkov. Tvorbu cieľov a merateľných ukazovateľov v programovom rozpočte metodicky upravuje manuál pre tvorbu programových štruktúr. Napriek tomu, že tento materiál pripúšťa aj výstupovo orientované ciele a merateľné ukazovatele, pre schopnosť vyhodnocovať účinnosť je nevyhnutné zameriavať sa na výsledky, ktoré sú podľa uvedeného manuálu v programovom rozpočte definované výsledkovo orientovanými cieľmi a ukazovateľmi výsledku. V rámci šiestich prvkov boli definované ciele, ktoré boli väčšinou stanovené ako výstupovo orientované. Na tieto výstupovo orientované ciele sa logicky viazali aj výstupovo orientované merateľné ukazovatele. Výsledkovo orientované ciele boli stanovené len v prípade nasledovných dvoch prvkov: V prípade prvku 0020303 Dotácie na tábory v zmysle VZN č. 36/2019, resp. VZN č. 53/2024 bolo cieľom zvýšiť počet detí a mládeže v BBSK v denných a pobytových táboroch. Merateľným ukazovateľom v rokoch 2020 – 2022 bol počet doručených žiadostí a počet podporených žiadostí a v rokoch 2023 – 2025 k nim pribudol merateľný ukazovateľ % úspešnosti doručených žiadostí. V prípade prvku 0090201 Zlepšenie prístrojového vybavenia zdravotníckych zariadení na území BBSK bolo cieľom zlepšiť prístrojové vybavenie zdravotníckych zariadení. Merateľným ukazovateľom v rokoch 2020 – 2021 bol počet podaných projektov a v rokoch 2022 – 2025 počet zazmluvnených projektov. Ciele v rámci uvedených dvoch prvkov boli správne orientované na výsledok, kým merateľné ukazovatele k nim boli stanovené ako výstupové. K uvedeným výsledkovým cieľom neboli stanovené vhodné a dostatočné merateľné ukazovatele, čo neumožnilo ich meranie a relevantné posúdenie ich dosahovania. Podľa vyjadrenia kontrolovaného subjektu zo 06.05.2026, merateľný ukazovateľ bol v priamej súvislosti s cieľom prvku. Z vyjadrenia kontrolovaného subjektu z 27.05.2026 vyplynulo, že stanovené merateľné ukazovatele považoval za dostatočné. Poskytovanie verejných služieb pre občanov obce sa v programovom rozpočtovaní nehodnotí len prostredníctvom čerpania finančných prostriedkov, ale najmä prostredníctvom ukazovateľov hospodárneho, efektívneho, účelného a účinného vynakladania verejných finančných zdrojov na verejné služby. Takto formulované merateľné ukazovatele nevytvárali predpoklady na hodnotenie účinnosti vynakladania verejných prostriedkov, keďže nebolo možné preukázateľne posúdiť dosiahnuté výsledky ani ich prínos vo vzťahu k stanoveným cieľom.

V zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám a zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy je samosprávny kraj povinný zabezpečiť transparentné, prehľadné a nediskriminačné poskytovanie informácií o nakladaní s verejnými prostriedkami, vrátane zverejňovania informácií o poskytovaní dotácií. Kontrolou bolo zistené, že zoznamy podporených dotácií v rámci výziev v oblastiach cestovného ruchu za roky 2020 – 2025 a športu v zmysle za roky 2022 a 2023 zverejnené na webovom sídle neobsahovali bodové hodnotenia dotácií udelené odbornou hodnotiacou komisiou. Okrem uvedeného neboli zverejnené ani zoznamy neúspešných žiadateľov. Toto zistenie predstavuje nedostatok v oblasti transparentnosti, keďže nezverejnenie bodového hodnotenia a nezverejnenie nepodporených žiadostí neumožňuje verejnú kontrolu objektívnosti, rovnakého zaobchádzania a dodržiavania stanovených kritérií pri rozhodovaní o pridelení dotácií. Týmto konaním došlo k obmedzeniu úplnosti poskytovaných informácií o hospodárení s verejnými prostriedkami. Podľa vyjadrenia kontrolovaného subjektu z 26.05.2026, proces hodnotenia žiadostí o poskytnutie dotácie v zmysle VZN č. 38/2019 a VZN č. 44/2021 bol zabezpečovaný prostredníctvom odbornej hodnotiacej komisie, ktorej zasadnutia boli verejné, čím bol naplnený princíp transparentnosti procesu prideľovania dotácií. Zároveň, hodnotiaca komisia nebola tvorená výlučne poslancami ZBBSK, ale jej členmi boli aj zástupcovia odbornej verejnosti s príslušnou expertízou k jednotlivým oblastiam podpory. Takéto zloženie komisie prispievalo k odbornej objektivite hodnotiaceho procesu a k zabezpečeniu kvalifikovaného posudzovania jednotlivých žiadostí. Právne predpisy ani VZN explicitne neukladajú povinnosť zverejňovať bodové hodnotenia všetkých žiadostí. V praxi verejnej správy na Slovensku nie je jednotný štandard v tejto oblasti – napr. pri niektorých dotačných schémach sú výsledné bodové hodnotenia dostupné iba v interných systémoch alebo individuálne pre žiadateľov a nie vždy verejne publikované. Rovnako centrálne riešenia štátu (napr. modul dotačných schém) síce podporujú zverejňovanie údajov o dotáciách, avšak rozsah zverejňovaných údajov závisí od konkrétnej dotačnej schémy a rozhodnutia poskytovateľa, čo poukazuje na absenciu jednotnej povinnosti zverejňovať detailné bodové hodnotenia.

Územná samospráva má v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy povinnosť zostavovať programové rozpočty s cieľom zvýšiť transparentnosť, efektívnosť a informačnú hodnotu hospodárenia s verejnými prostriedkami. Metodika MF SR pre programové rozpočtovanie stanovuje, že ciele majú byť formulované vecne, jasne a merateľne a merateľné ukazovatele majú umožňovať sledovanie výsledkov a prínosov v nadväznosti na strategické dokumenty kraja. Kontrolou bolo zistené, že v rámci programu 14 – Strategická podpora verejného života a rozvoja regiónu bol cieľ aj merateľný ukazovateľ v kontrolovanom období nastavený jednotne ako „poskytnutá podpora v EUR na obyvateľa BSK“. Takto formulovaný cieľ nepredstavuje vecnú konkretizáciu zámeru programu, ale vyjadruje len objem poskytovaných finančných prostriedkov. Merateľný ukazovateľ stanovený ako objem podpory v EUR na obyvateľa nie je adekvátny takto definovanému cieľu, keďže neumožňuje vyhodnotiť rozsah, zameranie ani výsledky podporených aktivít, ale sleduje výlučne mieru čerpania finančných prostriedkov. Zároveň bolo preukázané, že vecné ukazovatele vyplývajúce zo strategických a koncepčných dokumentov kraja nie sú v dostatočnej miere premietnuté do programového rozpočtu. Programový rozpočet tak poskytuje najmä informácie o objeme vynaložených finančných prostriedkov, nie však o dosiahnutých výsledkoch a prínosoch vo vzťahu k stanoveným cieľom. Programové rozpočtovanie pritom sleduje nielen úroveň čerpania finančných prostriedkov, ale najmä hospodárnosť, efektívnosť, účelnosť a účinnosť ich využitia. Takto nastavená väzba medzi zámerom, cieľom a merateľným ukazovateľom nevytvára dostatočné predpoklady na hodnotenie účinnosti vynakladania verejných prostriedkov, keďže neumožňuje preukázateľne posúdiť dosiahnuté vecné výsledky ani ich prínos pre rozvoj kraja.

Zo zákona o finančnej kontrole a audite vyplýva VÚC ako orgánu verejnej správy povinnosť hospodáriť s verejnými prostriedkami tak, aby boli dodržané zásady hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti. Poskytovanie dotácií je podľa § 8 ods. 5 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravené VZN. V nadväznosti na uvedené je potrebné, aby proces poskytovania dotácií bol nastavený prostredníctvom jasných, objektívnych a zrozumiteľných podmienok a hodnotiacich kritérií a umožňoval preukázateľné a preskúmateľné rozhodovanie o ich pridelení. Kontrolou bolo zistené, že pri posudzovaní žiadostí o individuálne dotácie je v praxi využívaná poradná skupina predsedu BSK, ktorá projekty hodnotí a poskytuje odporúčania k výške dotácie ako podklad pre jeho rozhodovanie. Existencia tejto poradnej skupiny však nie je formálne upravená v žiadnom riadiacom dokumente, najmä vo VZN ani v podmienkach výziev, pričom nie sú definované jej úlohy, postavenie, spôsob fungovania ani zodpovednosť jej členov. Zároveň nie je jednoznačne upravené, akým spôsobom sú kritériá uvedené vo výzvach uplatňované pri posudzovaní jednotlivých žiadostí a ako sa premietajú do výsledného rozhodnutia o poskytnutí dotácie a jej výške. Uvedené nastavenie znižuje mieru transparentnosti a preskúmateľnosti rozhodovacieho procesu, keďže nie je zrejmé, akým spôsobom boli jednotlivé žiadosti vyhodnotené a na základe akých úvah bolo rozhodnuté o pridelení dotácie konkrétnym žiadateľom.

V záujme zabezpečenia nestranného, transparentného a dôveryhodného rozhodovania pri nakladaní s verejnými prostriedkami je potrebné, aby konflikt záujmov bol jednoznačne vymedzený, jednotne uplatňovaný a aby boli jasne stanovené pravidlá pre vylúčenie zainteresovaných osôb z hodnotiaceho procesu. Kontrolou bolo zistené, že vymedzenie konfliktu záujmov v rámci dotačnej schémy BRDS nie je jednotné ani dostatočne komplexné, je upravené vo viacerých interných dokumentoch napr. rokovacích poriadkoch hodnotiacich komisií, príručkách pre hodnotiteľov, ako aj v pravidlách zverejnených na webovom sídle BSK, avšak tieto dokumenty nie sú jednotné a nepredstavujú ucelený metodický rámec. Jednotlivé dokumenty sa v definovaní konfliktu záujmov čiastkovo odlišujú a nepokrývajú všetky relevantné situácie. Za nedostatočné možno považovať najmä nejednoznačné vymedzenie tzv. zainteresovanej osoby, t. j. osoby, ktorá má alebo môže mať k hodnotenému projektu alebo žiadateľovi osobný, citový, pracovný, majetkový, finančný alebo iný prospechový vzťah. Nie sú jednoznačne upravené ani všetky situácie možného konfliktu záujmov, napríklad pri osobnom alebo profesijnom prepojení hodnotiteľa so žiadateľom, jeho pôsobení v hodnotenej organizácii, účasti na príprave projektu alebo inej predchádzajúcej spolupráci. Uvedený stav vytvára priestor pre nejednotnú aplikačnú prax pri posudzovaní konfliktu záujmov a znižuje mieru istoty o zabezpečení nestrannosti, transparentnosti a dôveryhodnosti hodnotiaceho procesu.

Nestanovenie cieľa a merateľných ukazovateľov neumožňovalo hodnotenie účinnosti vynakladania verejných prostriedkov, keďže nebolo možné preukázateľne posúdiť dosiahnuté výsledky ani ich prínos vo vzťahu k stanoveným zámerom.

Poskytovanie dotácií z vlastných príjmov kontrolovaného subjektu bolo v jednotlivých rokoch kontrolovaného obdobia formálne upravené všeobecne záväznými nariadeniami, ďalšími internými predpismi a príslušnými výzvami na predkladanie žiadostí o dotáciu. Tieto dokumenty stanovovali aj podmienky hodnotenia a schvaľovania žiadostí. Predpokladom nastavenia transparentného systému bolo hodnotenie žiadostí na základe hodnotiacich kritérií. Plnenie požadovaných kritérií vyhodnocovali odborní hodnotitelia, príp. aj poslanci formou bodového hodnotenia, avšak bodové hodnotenie malo iba odporúčací charakter a nebolo pre rozhodovanie záväzné

Pri hodnotení záverečných účtov NSK za roky 2020 až 2024 bolo zistené, že tieto obsahovali najmä kvantitatívne údaje o čerpaní dotačných prostriedkov (napr. počet poskytnutých dotácií alebo podporených projektov), avšak neobsahovali systematické vecné hodnotenie ich účinnosti a prínosu. V rámci programového rozpočtu – dotačných schém neboli vopred stanovené výsledkovo orientované ciele ani vytvorený systém kvalitatívnych merateľných ukazovateľov zameraných na hodnotenie dosiahnutých výsledkov. Používané ukazovatele neumožňovali posúdiť kvalitu podpory, jej dopady ani reálny prínos pre rozvoj územia. Z dôvodu absencie prepojenia medzi stanovenými cieľmi a ich vyhodnotením nebolo možné v záverečných účtoch posúdiť mieru ich naplnenia ani vyhodnotiť účinnosť dotačných výdavkov a ich dopady. Záverečné účty tak plnili najmä evidenčnú funkciu vo vzťahu k čerpaniu finančných prostriedkov bez komplexného hodnotenia ich hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. Uvedený stav neumožňoval dostatočne vyhodnotiť hospodárnosť, efektívnosť ani účinnosť využívania verejných zdrojov a zároveň znižoval význam záverečných účtov ako nástroja hodnotenia a strategického riadenia. Zároveň vytváral riziko, že stanovené ciele budú plnené len formálne, bez preukázateľného skutočného prínosu pre rozvoj územia.

NSK na svojom webovom sídle nezverejňoval vyhodnotenie kritérií pre jednotlivé dotačné programy v procese prideľovania dotácií. Uvedené zistenie predstavovalo nedostatok v oblasti transparentnosti, keďže nezverejnenie hodnotiacich kritérií pre pridelenie dotácií v rámci jednotlivých dotačných programov neumožňovalo verejnú kontrolu objektívnosti, rovnakého zaobchádzania a dodržiavania stanovených kritérií pri rozhodovaní o pridelení dotácií. Týmto konaním došlo k obmedzeniu úplnosti poskytovaných informácií o hospodárení s verejnými prostriedkami.

V prípade, že zastupiteľstvo PSK v procese schvaľovania rozpočtu na príslušný rozpočtový rok neschválilo finančné prostriedky určené na poskytovanie dotácií, bol PSK povinný v súlade s čl. V bodom 7 platného VZN o poskytovaní dotácií z vlastných príjmov túto skutočnosť spolu s informáciou o neposkytovaní dotácií zverejniť na úradnej tabuli a webovom sídle, a to do 15 dní od schválenia rozpočtu. Kontrolovaný subjekt nepostupoval v súlade s podmienkami stanovenými vo VZN PSK č. 78/2019 o poskytovaní dotácií z vlastných príjmov PSK, keď pri schvaľovaní rozpočtu na nasledujúci rok neboli schválené účelové prostriedky určené pre dotačnú schému na rok 2023 a táto skutočnosť nebola zverejnená spolu s informáciou o neposkytovaní dotácií na úradnej tabuli ani na webovom sídle v zmysle čl. V bodu 7 uvedeného VZN. Dôvodom neschválenia finančných prostriedkov na dotácie na rok 2023 bola podľa vyjadrenia kontrolovaného subjektu z 30.03.2026 skutočnosť, že v decembri 2022 PSK nevedel v akej výške budú príjmy roka 2023, preto konzervatívny prístup viedol k tomu, že zastupiteľstvo PSK na dotácie neschválilo žiadne finančné prostriedky. Účelové prostriedky pre dotačnú schému 2023 schválilo zastupiteľstvo úpravou rozpočtu až následne počas roka 2023, a to vo februári navýšilo rozpočet o 2 mil. eur určené pre dotačnú schému (uznesením zastupiteľstva PSK č. 25/2023 z 13.2.2023) a v máji opäť na základe vývoja príjmov pristúpilo k navýšeniu rozpočtu o ďalší 1 mil. eur na dotácie (uznesením ZPSK č. 131/2023 z 15.5.2023). Kontrolovaný subjekt nepostupoval podľa platného VZN, čo malo vplyv na úroveň transparentnosti procesu poskytovania dotácií, najmä z dôvodu nezverejňovania informácií pre verejnosť.

Zo zákona o finančnej kontrole a audite vyplýva VÚC ako orgánu verejnej správy povinnosť hospodáriť s verejnými prostriedkami tak, aby boli dodržané zásady hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti. Jedným zo základných predpokladov ich dodržiavania pri poskytovaní dotácií je nastavenie transparentného systému, ktorý je VÚC povinná nastaviť v súlade s § 8 ods. 5 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Transparentnosťou sa rozumie zabezpečenie rovnakého zaobchádzania so žiadateľmi o poskytnutie dotácie ešte pred tým, ako poskytovateľ dotácie prijme svoje konečné a riadne zdokumentované rozhodnutie t. j. od zverejnenia výzvy, cez podanie žiadosti až po jej vyhodnotenie s prihliadnutím na predtým špecifikované kritériá pre výber a vyhodnotenie žiadostí. Poskytovanie dotácií z vlastných príjmov kontrolovaného subjektu bolo v jednotlivých rokoch kontrolovaného obdobia formálne upravené VZN a príslušnými výzvami na predkladanie žiadostí o dotáciu. Kontrolou boli zistené oblasti, ktoré mali vplyv na transparentnosť systému poskytovania dotácií z vlastných príjmov: • Neboli zadefinované jasné kritériá pre rozhodovanie o pridelení dotácií. V prípade Výzvy predsedu, Výzvy mikroprogram a Výzvy poslancov neboli vo VZN PSK č. 78/2019 a jeho novelách (VZN PSK č. 85/2020, č. 92/2021, č. 95/2022), ani vo VZN PSK č. 98/2023 a jeho novele č. 104/2023, ako ani vo VZN PSK č. 107/2024 a v príslušných výzvach jednotlivých rokov stanovené jasné kritériá, na základe ktorých predseda alebo zastupiteľstvo rozhodovalo o pridelení dotácií. • Podľa VZN PSK č. 78/2019 a jeho novelách (VZN PSK č. 85/2020, č. 92/2021, č. 95/2022), ani vo VZN PSK č. 98/2023 a jeho novele č. 104/2023 v prípade Výzvy pre región boli stanovené kritériá na hodnotenie žiadostí o dotáciu, pričom ich splnenie vyhodnocovala odborná komisia formou bodového hodnotenia. Toto hodnotenie malo iba odporúčací charakter a nebolo záväzné pre rozhodovanie. Kontrolou boli identifikované prípady, v ktorých bola dotácia pridelená žiadateľom s nižším počtom bodov, ako dosiahli žiadatelia, ktorým dotácia pridelená nebola, pričom toto rozhodnutie nebolo písomne zdôvodnené. Podľa vyjadrenia kontrolovaného subjektu zo dňa 28.04.2026 a 11.05.2026 po ukončení formálnej kontroly predložených žiadostí o poskytnutie dotácie rozhodoval predseda PSK, na základe odporúčania poradnej komisie zloženej z vedúcich zamestnancov úradu PSK, ktorá postupovala podľa kritérií - výška požadovanej dotácie, prínos projektu pre rozvoj regiónu, početnosť žiadostí v rámci jednotlivých okresov PSK a iné. V prípade Výzvy Mikroprogram PSK a Výzvy poslancov PSK pri prideľovaní dotácií komisie pre prideľovanie dotácií prihliadali na kritériá napr. výška požadovanej dotácie, alokácia na danú výzvu, prínos projektu pre rozvoj regiónu, početnosť žiadostí v rámci jednotlivých okresov PSK, požadovaná výška alokácie v rámci jednotlivých okresov PSK a iné. Rozhodovanie o pridelení dotácií, spadá do výlučnej kompetencie komisií pre prideľovanie dotácii za jednotlivé okresy, ktoré sú zložené z poslancov zastupiteľstva PSK za dané okresy. Následne sa rozdelenie dotácií pre jednotlivé okresy predkladá na schválenie zastupiteľstvu PSK. K Výzve pre región kontrolovaný subjekt uviedol, že návrh odbornej hodnotiacej komisie má odporúčací charakter. Komisie pre prideľovanie dotácií prihliadali na kritériá napr. výška požadovanej dotácie, alokácia na danú výzvu, prínos projektu pre rozvoj regiónu, početnosť žiadostí v rámci jednotlivých okresov PSK, požadovaná výška alokácie v rámci jednotlivých okresov PSK a iné. Rozhodovanie o pridelení dotácií spadá do výlučnej kompetencie komisií pre prideľovanie dotácii za jednotlivé okresy, ktoré sú zložené z poslancov zastupiteľstva PSK za dané okresy. Následne sa rozdelenie dotácií pre jednotlivé okresy predkladá na schválenie zastupiteľstvu PSK. Takto nastavené podmienky prideľovania dotácií nevytvárali dostatočné predpoklady na transparentné a preukázateľné rozhodovanie o pridelení dotácií.

V zmysle čl. VIII bodu 2 písm. d) VZN PSK č. 78/2019 o poskytovaní dotácií z vlastných príjmov PSK a bodu 10 čl. III Výzvy pre región pre rok 2020, mal žiadateľ dotácie predložiť stavebné povolenie do 2 mesiacov od prijatia uznesenia zastupiteľstva PSK č. 534/2020 zo dňa 24.08.2020, t. j. do 25.10.2020. Kontrolou spisu č. 01880/2023/OPR bolo zistené, že nebolo predložené stavebné povolenie v termíne určenom vo Výzve pre región (do 25.10.2020). Akceptovaním dokladu predloženého po uplynutí lehoty nepostupoval kontrolovaný subjekt podľa platného VZN. Uvedené nemalo vplyv na naplnenie účelu dotácie. Podľa vyjadrenia kontrolovaného subjektu zo dňa 28.04.2026 žiadateľ listom zo dňa 13.10.2020 písomne informoval poskytovateľa o predlžení lehoty na vydanie stavebného povolenia. K uvedenému predĺženiu došlo predovšetkým v dôsledku mimoriadnej situácie spôsobenej pandémiou ochorenia Covid-19, ktorá predstavovala okolnosť vyššej moci a mala zásadný vplyv na fungovanie orgánov verejnej správy, vrátane výrazného predlžovania lehôt pri vydávaní správnych rozhodnutí. Následkom pandemických obmedzení dochádzalo k oneskoreniam pri vydávaní stanovísk dotknutých orgánov, ako aj k vráteniu projektovej dokumentácie na prepracovanie. Tieto skutočnosti mali priamu súvislosť s mimoriadnymi opatreniami prijatými v období pandémie a nebolo ich možné zo strany žiadateľa objektívne ovplyvniť. Poskytovateľ dotácie vyhodnotil pandémiu ochorenia Covid-19 ako relevantnú okolnosť vyššej moci a predĺženie lehoty akceptoval. Dotácia bola poskytnutá až po predložení právoplatného stavebného povolenia, čím bola splnená podmienka stanovená vo výzve.

V zmysle čl. IX bodu 1 písm. f) VZN č. 98/2023 o poskytovaní dotácií, čl. III bodu 1.6 písm. a) Výzvy predsedu pre rok 2024 a čl. II bodu 9.1 písm. a) Zmluvy č. 980/2024/OPR o poskytnutí dotácie sa za oprávnené výdavky podporenej činnosti považujú výdavky súvisiace s realizáciou podporovanej činnosti na obstaranie služieb, tovarov a stavebných prác súvisiacich s cieľom daného projektu v rámci daného programu a jeho oprávnených aktivít. Kontrolou bolo zistené, že kontrolovaný subjekt schválil žiadosť na projekt (vydanie knihy "Svätí mučeníci s menom Kvirín"), ktorý nesúvisel s cieľom podprogramu 2.2. Výzvy predsedu PSK pre rok 2024 (Oprava a údržba kultúrnych pamiatok a pamätihodností obce/mesta, sakrálnych objektov, kultúrnych domov, priestranstiev na konanie kultúrnych podujatí, komunitných centier a ich vybavenie hnuteľným majetkom neinvestičného charakteru). Následne, kontrolovaný subjekt akceptoval vyúčtovanie dotácie a vyplatil schválenú dotáciu v plnej výške. Uvedeným konaním kontrolovaný subjekt nepostupoval v súlade s VZN č. 98/2023 o poskytovaní dotácií, podmienkami Výzvy pre predsedu PSK pre rok 2024 a Zmluvou o poskytovaní dotácie. Podľa vyjadrenia kontrolovaného subjektu zo dňa 11.05.2026 v danom prípade ide o formálnu nezrovnalosť, ktorá vznikla v počiatočnej fáze spracovania, avšak nemala žiadny vplyv na samotný proces schvaľovania žiadosti, na zákonnosť poskytnutia dotácie ani na vecnú oprávnenosť vynaložených výdavkov. Projekt bol od počiatku posudzovaný podľa svojho reálneho obsahu (edičná činnosť), o čom svedčí aj jeho správna identifikácia v informačnom systéme Crystal Office. Z hľadiska rozpočtových pravidiel je kľúčové, že predmetné výdavky boli v konečnom dôsledku správne klasifikované ako bežné výdavky v rámci programu Kultúra. Keďže podprogramy 2.2. aj 2.3. spadajú pod rovnakú kategóriu ekonomickej klasifikácie (bežné výdavky), nedošlo k porušeniu rozpočtovej disciplíny ani k nesprávnemu použitiu verejných prostriedkov. Účel dotácie (vydanie knihy) bol naplnený v súlade so zmluvou a schváleným projektom. Rozdelenie bežných výdavkov na podprogramy 2.2. a 2.3. výlučne slúžia na analytické účely príslušných odborov Úradu PSK. V dôsledku akceptovania vyššie uvedených dokladov došlo k porušeniu podmienok výzvy a zmluvy o poskytnutí dotácie. Uvedené nemalo vplyv na oprávnenosť výdavkov.

Podľa predloženej dokumentácie bol v súvislosti s výkonom finančnej kontroly na mieste od augusta 2025 vypracovaný záväzný Manuál pre výkon finančnej kontroly na mieste, ktorý predstavoval návod, ako postupovať pred a počas výkonu finančnej kontroly na mieste, ktorá bola realizovaná poverenými zamestnancami Odboru projektového riadenia, oddelenia dotácií. Podľa čl. VI manuálu na základe zoznamu projektov, jednotlivých vyúčtovaní predložených prijímateľmi a pred uskutočnením finančnej kontroly na mieste sa vypracuje Analýza rizík, z ktorej vyplynie možnosť resp. povinnosť naplánovať finančnú kontrolu na mieste. Na základe zoznamu projektov zaradených podľa rizikovosti Analýzy rizík a interných a externých podnetov sa mal zostaviť v elektronickej forme plán finančných kontrol na mieste. Preverením vybranej vzorky desiatich spisov bolo zistené, že ani v jednom prípade nebola vypracovaná analýza rizík v zmysle požiadavky stanovenej manuálom pre výkon finančnej kontroly na mieste. Podľa písomného vyjadrenia kontrolovaného subjektu zo dňa 28.04.2026 boli riziká priebežne vyhodnocované v rámci každej žiadosti o poskytnutie dotácie od momentu podania žiadosti, až do ukončenia udržateľnosti projektu. Hlavným kritériom pre zaradenie projektu pre výkon FKnM bola výška poskytnutej dotácie nad 10 000 eur. V roku 2024 a 2025 boli vykonané FKnM vo všetkých projektoch v rámci Výzvy pre región, ktoré podali vyúčtovanie a nemali ukončenú finančnú kontrolu. V roku 2025 boli vykonané FKnM vo všetkých projektoch v rámci Výzvy Participatívny rozpočet. V súlade s aplikačnou praxou sa FKnM vykonávali aj v prípadoch, keď výška poskytnutej dotácie nedosahovala 10 000 eur, ale FKnM bola nevyhnutná na overenie informácií uvedených žiadateľom, na odstránenie zistených nezrovnalostí alebo nejasností v podkladoch predložených žiadateľom v priebehu administratívnej finančnej kontroly, prípadne na základe iných relevantných podnetov. V uvedených prípadoch boli po vyhodnotení rizík dotknuté projekty operatívne zaradené na výkon FKnM. Do roku 2025 bola pre oblasť finančnej kontroly platná Smernica o finančnej kontrole, ktorá je záväzná pre všetkých zamestnancov úradu PSK. V roku 2024 bol výkon FKnM realizovaný vo Výzve pre región, t. j. projekty s výškou poskytnutej dotácie nad 10 000 eur. FKnM sa vykonávali priebežne, a to podľa postupného predkladania vyúčtovaní jednotlivých projektov. Absencia formálne zdokumentovanej analýzy rizík mohla obmedziť systematický prístup k plánovaniu finančných kontrol na mieste a tým aj znižovať mieru istoty pri včasnom identifikovaní potenciálnych nedostatkov pri nakladaní s verejnými prostriedkami.

Ciele a merateľné ukazovatele pri všetkých troch prvkoch programového rozpočtu, ktoré súviseli s poskytovaním dotácií boli len výstupovo orientované, logicky prepojené, avšak neboli zamerané na výsledok, teda na sledovanie prínosu v podobe pridanej hodnoty alebo dosiahnutej zmeny, ktorá by nastala podporením aktivít a projektov z finančných zdrojov TSK. Absentovali výsledkovo orientované ciele a k nim merateľné ukazovatele, ktoré by vytvárali predpoklady na hodnotenie účinnosti vynakladania verejných prostriedkov.

Kontrolou bolo zistené, že dotačné výdavky boli vo významnej miere rozpočtované centralizovaným spôsobom, najmä v rámci Programu 1 – Plánovanie, manažment a rozvojové projekty, konkrétne v prvkoch 1.1.2 – Grantový program predsedu TTSK a 1.1.3 – Participatívny rozpočet. V prípade prvku 1.1.2 bol rozpočet schvaľovaný ako súhrnný objem finančných prostriedkov bez ich vecného rozlíšenia podľa jednotlivých oblastí podpory (napr. kultúra, šport, sociálna oblasť a pod.), čím nebolo možné identifikovať účel ich použitia už v čase schvaľovania rozpočtu. Hoci TTSK v komentároch programového rozpočtu deklaroval rozdeľovanie finančných prostriedkov do vecne príslušných oblastí prostredníctvom rozpočtových opatrení, k takémuto postupu v praxi nedochádzalo. Súčasne bolo zistené, že aj v ďalších programoch dochádzalo k nedostatočne prehľadnému a vecne nejednoznačnému rozpočtovaniu dotačných výdavkov. V Programe 10 – Kultúra (podprogram 10.08) boli dotačné prostriedky rozpočtované spolu s výdavkami na projekty financované z fondov EŠIF, štátneho rozpočtu a ďalšími výdavkami v oblasti kultúry, bez ich jasného oddelenia. V Programe 13 – Zdravotníctvo boli v rámci jedného prvku 13.02.03 kumulované rôzne typy výdavkov, vrátane bežných dotačných schém, motivačných programov, ako aj kapitálových výdavkov na budovanie a vybavenie ambulancií, čím došlo k významnému zníženiu prehľadnosti ich účelového určenia. Následne bolo zistené, že v niektorých programoch (napr. šport, sociálne služby, prostredie pre život) boli grantové aktivity zahrnuté v programovej štruktúre, avšak bez vyčlenených finančných prostriedkov na ich realizáciu, čo znemožňovalo posúdiť ich reálny rozsah a význam v rámci rozpočtu. V oblasti hodnotenia cieľov a merateľných ukazovateľov bolo zistené, že grantové programy mali stanovené ciele prevažne na úrovni kvantitatívnych výstupov (napr. počet podporených projektov alebo subjektov), pričom absentovali ukazovatele zamerané na hodnotenie výsledkov a dopadov podpory. Takto formulovaný cieľ a merateľné ukazovatele nevytvárali predpoklady na hodnotenie účinnosti vynakladania verejných prostriedkov.

Transparentnosť zabezpečuje, že všetky informácie o procese poskytovania dotácie sú vopred zverejnené, jasné a kontrolovateľné, zatiaľ čo princíp rovnakého zaobchádzania zabezpečuje, že všetci žiadatelia sú posudzovaní podľa rovnakých pravidiel a kritérií bez diskriminácie. Hoci boli hodnotiace kritériá vo výzvach formálne ustanovené, preverenie spisovej dokumentácie preukázalo, že ich praktické uplatnenie nebolo dostatočne zdokumentované. Z celkového počtu 52 preverených spisov v 42 nebolo možné preukázať spôsob aplikácie kritérií na jednotlivé projekty ani dôvody určujúce výšku poskytnutej dotácie. Hodnotenie projektov nebolo systematicky evidované a absentovalo aj preukázateľné vzájomné porovnanie projektov na základe jednotných kritérií. V dôsledku absencie jednotnej metodiky, porovnávacieho mechanizmu a systematického dokumentovania nebolo možné zabezpečiť spätné overenie procesu hodnotenia.

Dotácie poskytované z vlastných príjmov ŽSK v rámci vyhlásených výziev boli zahrnuté v rokoch 2020 a 2021 v Programe 10: Administratíva. Jeho zámerom bol maximálne funkčný úrad samosprávneho kraja. Tento program neobsahoval žiadne ciele ani merateľné ukazovatele a bol veľmi všeobecný. Dotácie poskytnuté z vlastných príjmov ŽSK v ňom boli zahrnuté spolu s výdavkami v oblasti interných služieb, dopravy, vzdelávania, kultúry, sociálnych služieb aj zdravotníctva. Neurčením cieľa v tomto programe ŽSK nekonal v súlade s § 4 ods. 5 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, podľa ktorého rozpočet VÚC obsahuje aj zámery a ciele, ktoré bude VÚC realizovať z výdavkov rozpočtu VÚC. V dôsledku toho ŽSK nevedel zhodnotiť účinnosť vynaložených finančných prostriedkov na dotácie v týchto rokoch kontrolovaného obdobia.

Vyhodnotenie plnenia programového rozpočtu ŽSK v oblasti poskytovania dotácií bolo v monitorovacích a hodnotiacich správach vzhľadom na ich obsah bez vyššej informačnej hodnoty. Tú nemali z dôvodu neuvádzania zhodnotenia naplnenia plánovaných cieľových hodnôt merateľných ukazovateľov, ale aj nevyhodnotenia skutočného napĺňania programov rozpočtu, ich cieľov a zámerov, čo poukazuje na formalizmus pri monitorovaní a hodnotení programového rozpočtu. Komentár k plneniu programov, podprogramov a prvkov bol vyjadrený iba z pohľadu finančného zhodnotenia. Takto sformulované nedostatočné hodnotenia nezodpovedali metodike a podstate programového rozpočtovania, z čoho vyplýva riziko neprijatia nápravných/adekvátnych opatrení na zvrátenie možného negatívneho plnenia zámerov a cieľov.

Tak ako v prípade dotácií z programu predsedu ŽSK mala výzva alebo VZN obsahovať aj kritériá na prideľovanie dotácií z programu regionálnych dotácií. Z predložených dokladov nebolo zrejmé, na základe akých kritérií jednotlivé komisie rozdeľovali regionálne dotácie. VZN a ani výzva takéto kritériá neurčovali. Neboli uvedené ani v zápisniciach z rokovaní komisií, ktoré obsahovali prezenčnú listinu, výsledok hlasovania jednotlivých členov komisie a uznesenie, zoznam podporených projektov s uvedením pridelenej výšky dotácie a zoznam žiadostí, ktoré podmienky splnili, ale neboli podporené. Postup komisie pri rozhodovaní, jej diskusiu a zdôvodnenie výberu projektov, zápisnica neobsahovala. Chýbajúce dopredu určené kritériá na prideľovanie regionálnych dotácií a forma zápisnice znižovali objektívnosť a transparentnosť ich rozdeľovania. Pritom objem finančných prostriedkov vyčlenený na regionálne dotácie predstavoval podstatnú časť (takmer 80 %) z celkového rozpočtovaného objemu na dotácie. Dôsledkom neusmernenia postupu pri výbere projektov sa zvýšilo riziko subjektívneho rozhodovania, žiadatelia nemali istotu rovnakého zaobchádzania a bola obmedzená rovnosť príležitostí žiadateľov.

Pri piatich schválených dotáciách v roku 2024 nebolo preukázané podpísanie správy o výsledku kontroly oprávnenými zamestnancami ani odoslanie a doručenie týchto správ vrátane sprievodného listu povinnej osobe. Nedoručením správy o výsledku AFK nebola zabezpečená právna istota prijímateľa dotácie, že bola voči nemu AFK vykonaná, v akom rozsahu, ani že pri nej neboli zistené nedostatky. Uvedený postup predstavoval procesnú chybu pri výkone AFK, ktorá mala vplyv na transparentnosť kontrolnej činnosti ŽSK.