BARMO rozhodlo zmeniť charakter predmetného bytu zo služobného na neslužobný, t. j. byt na byt vo všeobecnom nájomnom režime.

BARMO uzatváralo s nájomcami pred odpredajom bytov účelovo nové nájomné zmluvy na dobu neurčitú alebo dodatkom k pôvodnej zmluve menilo dobu nájmu z doby určitej na dobu neurčitú.

Predaj bytov sa temer vo všetkých prípadoch uskutočňoval z titulu zabezpečenia bytovej náhrady, pričom bytovou náhradou bol práve užívaný služobný byt. Podľa ustanovenia § 4 zákona č. 189/1992 Zb. pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú náhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať. BARMO túto zákonnú možnosť nevyužívalo.

Prevodom vlastníctva bytov podľa zákona č. 182/1993 Z. z. bola z účtovníctva odúčtovaná obstarávacia hodnota bytov, ktorá v každom prípade tvorila oveľa vyššiu finančnú hodnotu ako bol samotný výnos z predaja týchto bytov. Nakoľko odpisy majetku sú nákladmi organizácie správcu tohto majetku štátu a sú zahrnuté do hospodárenia organizácie, predajom bytov podľa zákona č. 182/1993 Z. z. bola spôsobovaná v rámci hospodárenia finančná strata na majetku štátu. Tým išlo o neefektívne a nehospodárne naloženie s majetkom štátu, čo bolo v rozpore s ustanoveniami § 3 ods. 2 a 3 zákona o správe majetku štátu.

Metodický pokyn MO SR o ustanovení postupu pri prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov z roku 2008 bol vypracovaný v rozpore s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z. a v rozpore s ustanoveniami zákona č. 189/1992 Zb.

Nehospodárnym a neefektívnym používaním finančných prostriedkov pri platení úhrad za udržiavacie poplatky 5-izbového bytu konalo MO SR v rozpore s ustanovením § 19 ods. 6 zákona o rozpočtových pravidlách.

Zmluva o nájme služobného bytu bola uzatvorená s nájomcom na dobu neurčitú, ale zároveň na obdobie výkonu funkcie, čo bola doba určitá.

V súvislosti s nevyužívanými štyrmi bytmi uhrádzalo MO SR správcovskej spoločnosti výdavky spojené s mesačnými zálohovými udržiavacími predpismi, čo za kontrolované obdobie boli výdavky vo výške 24 535,40 eur.

Nájomné zmluvy boli uzatvárané dvoma spôsobmi. Na dobu určitú, buď na konkrétne obdobie alebo viazané na trvanie služobného pomeru nájomníka a na dobu neurčitú. Doba určitá bola z titulu predaja bytu nájomníkovi zmenená na dobu neurčitú. V ostatných ustanoveniach boli nájomné zmluvy vyvážené a obsahovali štandardné zákonné ustanovenia a podmienky pre prenájom bytu vrátane sankcií. Ustanovenia zmlúv uzatvárajúcich zmluvy na dobu neurčitú neboli v súlade s povinnosťou prenajímateľa definovanou v ustanovení § 1 ods. 4 zákona č. 189/1992 Z. z., to znamená, že mohli byť uzatvorené iba na dobu určitú. Všetky služobné byty nemohli byť prevedené na nájomcov, pretože vymedzenie služobných bytov a podmienky, za akých možno uzavrieť nájomnú zmluvu na služobný byt boli a sú definované v ustanovení § 1 ods. 1 a 4 zákona č. 189/1992 Zb. Podľa ods. 1 služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný. Podľa ods. 4 nájomcom služobného bytu môže byť iba ten, kto vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný. Z toho vyplýva, že nájom v služobných bytoch môže a mohol byť uzavretý len na dobu určitú. Tieto ustanovenia zákona 189/1992 Zb. vylučovali splnenie podmienok doby nájmu na dobu neurčitú pre možnosť prevodu vlastníctva služobného bytu uvedených v nariadení MV SR č. 62/2014 a v zákone 182/1993 Z. z. Podľa uvedených ustanovení zákona č. 189/1992 Zb. prevod vlastníctva služobných bytov na nájomníkov nebol možný.