NKÚ SR v médiách

Späť

Rozhovor s Ľ. Andrassym: Minuli sa stámilióny a kontrola priniesla odhalenie - príprava Jaguara a BMW bol chaos (+ video)

29. mája 2021, finweb.hnonline.sk

Preverili ste MH Invest a MH Invest II. Prečo práve tieto štátne firmy?

Pred troma rokmi sme zmenili základnú filozofiu prístupu ku kontrole. Už nepreverujeme len štandardné veci súvisiace s hospodárením, ale reagujeme na novú výzvu – výkonnostné kontroly, keď posudzujeme aj efektívnosť a účelnosť použitia prostriedkov. Ide aj o myšlienku, o ktorej hovoril v rezorte financií už zosnulý Martin Filko. Nespochybňujeme, že vláda rozhodne o vlakoch zadarmo či podporí investíciu v Košiciach. Rešpektujeme to.

Keďže však ide o verejné prostriedky, pozreli sme sa, či boli investície podporené číslami a aké sú očakávané benefity. A vystavíme vysvedčenie. To sa mnohým politikom nepáči, pretože už to je o hodnotení vrcholových manažérov štátnych podnikov, ministerstiev či samosprávy. Preto sme zisťovali, ako si štát plní svoje povinnosti pri svojich spoločnostiach. Napríklad ako zakladateľ MH Investu a MH Investu II, ministerstvo hospodárstva, nastavil pravidlá a či prostriedky, ktoré tam naliali zo štátneho rozpočtu, splnili svoj účel.

Na čo ste prišli?

Zakladatelia si neplnia svoju povinnosť a prostredníctvom svojich zástupcov strategicky nemanažujú a nekontrolujú tieto spoločnosti. Nebol tam vykonaný žiaden audit, cielená vnútorná kontrola, a preto zakladateľ nemôže vedieť, či prostriedky boli vynaložené účelne. Obchodný zákonník síce hovorí, že si „môžete robiť, čo zákon nezakazuje“, ale to má platiť v privátnej sfére, nie pri štátnych podnikoch. Ak náš úrad chce odpredať auto, prechádza to rôznym schvaľovaním a odobrovaním aj na ministerstve financií, ale keď sa tak deje v štátnom podniku, tak sa rozhodnú a je to. Identifikovali sme tieto problémy aj pri MH Invest alebo pri štátnom podniku Hydromeliorácie, kde predali budovu a potom platili veľké nájomné, aby v nej mohli opäť sídliť. Ak štátna organizácia nakladá s verejnými prostriedkami, musí sa zariadiť podľa transparentných pravidiel.

Kde ste našli najväčšie pochybenia?

Aktuálne sme boli v rezorte hospodárstva a jeho spoločnostiach MH Invest a MH Invest II, v uplynulých rokoch v rezorte pôdohospodárstva v Hydromelioráciách, Agrokomplexe alebo štátnych Lesoch. Teraz sme vo Vojenských lesoch. Teda máme vytvorenú sériu kontrolných akcií zameraných na obchodné spoločnosti rezortov a štátne podniky. Naše odporúčania pre parlament, napríklad ako zmeniť zákon o štátnom podniku, musíme oprieť o viac kontrol, nielen o jednu. Štátny podnik musí fungovať s cieľom ziskového hospodárskeho výsledku alebo naplnenia jasného verejnoprospešného cieľa. Výstižným príkladom je petržalské štátne Závodisko, ktoré by podľa nás malo byť radšej príspevkovou alebo rozpočtovou organizáciou. Pri oboch MH Investoch sa potvrdilo to, čo pri ostatných štátnych spoločnostiach, že ministerstvo hospodárstva ako zakladateľ si neplnilo svoje povinnosti. Zasadnutia valného zhromaždenia bralo formálne, chýbal tam biznis plán, personálne sa tam točili tie isté osoby, pričom bolo otázne, či vedeli, čo majú robiť. Dozorné rady tam fungovali len „naoko“ a spravidla sa nevedeli vyrovnať s takými dôležitými otázkami, ako je strata minulých rokov. Dnes sme pri MH Investe na strate bezmála 300 miliónov eur. Kompetentné inštitúcie to vôbec neriešili a nehovorili, čo má konateľ urobiť, aby sa vedel vyrovnať s takou stratou, ktorú v konečnom dôsledku budú znášať daňovníci.

Ako zvýšiť efektívnosť?

Mali by sme ísť cestou akciových spoločností. Napríklad v zdravotníctve sa ukazuje, že práve tieto dosahujú vyrovnanejšie výsledky. Vážne sa treba zamyslieť nad tým, či vôbec štátne podniky, ako určitá daň spred roka 1989, majú ešte vôbec zmysel alebo či ich netransformovať na akciové spoločnosti, či nezadefinovať jasnejšie povinnosti valného zhromaždenia a dozornej rady. Všetci, ktorí nakladajú s verejnými prostriedkami, by mali znášať všetky princípy transparentného nakladania s majetkom a aj s financiami. Ak sú akciovky v zozname subjektov verejnej správy, prislúcha im robiť verejné obstarávania. Na druhej strane im Obchodný zákonník vôbec nehovorí, že to robiť musia. Majú dilemu, čo dodržať. Musí teda byť jednoznačné, že ak nakladajú s tým, čo je štátne alebo európske, platia jasné pravidlá. V momente, keď ústredný orgán vloží 50 či 100 miliónov do základného imania, stráca na ne vplyv, a preto je to veľmi dôležité.

V čom spočívala neúčelnosť v MH Investe?

Štát si zriadil eseročky s cieľom podnikania alebo realizácie konkrétneho verejného záujmu. Problémom však bolo, že nevykonávali reálnu podnikateľskú činnosť a fungovali skôr ako realitná kancelária, ktorá riešila otázku pozemkov, infraštruktúry pre významnú zahraničnú investíciu. Považujeme za správne, že vieme podporiť príchod zahraničných investorov, ale problém je, že firma nevykonávala aktivity na generovanie príjmu, mimo toho, čo dostala zo štátneho rozpočtu. Napokon tam dostali cez základné imanie celkovo okolo 3 605 miliónov eur a malo tam byť ešte o 120 miliónov eur viac. S týmito verejnými prostriedkami podnikali. Výsledok však je, že MH Invest vykazuje za tie roky stratu okolo 300 miliónov eur. Beží tam aj desiatka súdnych sporov, ktoré sa môžu skončiť v neprospech tejto spoločnosti a na účet štátu. A naplnili sme cieľ, pre ktorý sme spoločnosť vytvorili? A ešte pod ňu ukryjeme jeden, druhý, tretí projekt a všetko sa to zlieva. Každá investícia, ktorá má podporiť vstup kapitálu, by mala mať samostatný projekt, na začiatku jasné čísla a na záver po splnení misie má byť všetko podčiarknuté a zúčtované. Napríklad v prípade Jaguar Land Rover všetko vyčísliť a potom zhodnotiť, čo sme za to dostali, napríklad v podobe pracovných miest, investícií a predpoklad rozvoja regiónu.

Jaguar sa však takto chystal, že to malo priniesť zamestnanosť, rozvoj, vyššie dane, v čom je teda problém?

Je to prvý krok. Pred rozhodnutím si stanoviť alternatívy, vziať plusy a mínusy. Na základe toho vláda, politici rozhodnú o objeme prostriedkov. Na zrealizovanie zámeru založíme eseročku a tá to bude robiť buď priamo sama, alebo pomocou objednaných externých úkonov. Ukazuje sa, že spoločnosť to v prípade Jaguara nevedela robiť sama pri 17 až 20 zamestnancoch a takmer všetko sa zazmluvňovalo externe. Už dnes vieme, že mnohé investície najmä v oblasti infraštruktúry boli spochybnené Úradom pre verejné obstarávanie a tam hrozia ďalšie sankcie. Išlo to zase pre tých „našich“ a nešlo to vo verejnom záujme. Nemôže kontrolu robiť len ten, kto investíciu chystal. Predstava pána Filka práve bola, aby poslednú kontrolu z hľadiska hodnoty za peniaze robil Najvyšší kontrolný úrad. A my sme sa nepriamo pozreli na to, či peniaze, ktoré do projektu tiekli, padli na úrodnú pôdu a či sa ciele naplnili. To je presne to, čo sme skritizovali pri projekte vnútra ESO, kde neboli urobené žiadne dôsledné počiatočné analýzy, a preto neviete následne hodnotiť jeho prínosy. Na to je programové rozpočtovanie, ale aj hodnota za peniaze.

Spravili ste teda záver, aká bola v prípade Jaguara účelnosť samotnej podpory zo strany štátu?

Kontrolovali sme roky 2017 až 2019 a v tomto časovom úseku to nebolo možné vyhodnotiť. Považujeme to však za veľmi dôležité. Preto dávame odporúčania poslancom parlamentu, ktorí môžu vo výbore prijať uznesenie, aby požiadali ministra hospodárstva, aby predložil komplexnú analýzu. A to nielen tohto projektu Jaguar Land Rover, ale aj kľúčových investícií, ako napríklad Kia a tiež Samsung. Aké boli očakávania a aké prínosy, či sa naplnili ciele. Naše zistenia ukazujú, že proces je chaotický a zle pripravený. Kontrola v MH Investe nám potvrdila, že sa nesprávali ako dobrí hospodári. A bolo to aj dôsledkom toho, že vždy keď mali nejaké požiadavky, tak ministerstvo zvýšilo základné imanie a problém bol vyriešený. Ako súkromná firma by dávno skrachovali.

Napríklad?

V roku 2017 mali majetok 15 miliónov a v roku 2018 už 70 miliónov. A výnosy, keďže tieto aktíva boli predané, boli mínus 10 miliónov a 30 miliónov. Teda nakupovali za vyššie ceny, ako ich potom predávali. Všetko sa dialo cez zásoby. Napríklad išlo o pozemky, ktoré držali ako nehnuteľnosť na predaj, a potom ich predávali. Prejavilo sa aj prelievanie nehnuteľností medzi jednotlivými štátnymi spoločnosťami, ktoré mali pripraviť investíciu. Čo je neštandardné, je aj to, že MH Invest je nástupníckou firmou napríklad aj pre MH Development. Najväčšia záhada je tá, že od roku 2016 sa vlastníkom spoločnosti MH Invest na základe dohody dvoch ministrov stalo ministerstvo dopravy. Nositeľ kľúčovej agendy k podpore investícií, teda ministerstvo hospodárstva, za zvláštnych okolností a možno aj kvôli určitým personálnym väzbám, odovzdalo túto spoločnosť so základným imaním 108 miliónov. Druhá spoločnosť MH Invest II zostala na hospodárstve aj s návratnou finančnou výpomocou z rezortu financií vo výške 2,7 milióna eur, ktorú prevzala od odídenej MH Invest. A dnes nikto nevie, čo s tým urobiť a ako to zaplatiť.

Došlo následne na doprave k otáznym prevodom financií pri príprave investície Jaguar?

MH Invest sa dostal pod dopravu, rezort zvýšil imanie spoločnosti o 365 miliónov, zaplatil časť a ďalších 120 miliónov mal pripísať do konca roku 2017, no tieto peniaze nikdy nepripísal. Po dvoch rokoch, keď sa zrealizoval výkup pozemkov a príprava infraštruktúry, to zrazu ministerstvo dopravy zbalilo a odovzdalo firmu späť ministerstvu hospodárstva. Dnes je späť a nemá žiadne aktivity, len súdne spory a s otáznou konečnou výškou straty. Tieto ťahy a prieťahy vzbudzujú veľa otáznikov o tom, že proces nebol transparentný. V konečnom dôsledku to opäť raz bude musieť zaplatiť každý z nás prostredníctvom daní.

Základné imanie sa má zvyšovať, bude to teraz problém z hľadiska toho, čo zaplatíme?

Štát spoločnosť založil, aby pôsobila na trhu a súťažila s inými. Je zvýhodnená tým, že dostáva prostriedky zo štátneho rozpočtu, cez takzvané finančné operácie. Aj keď bude doplatené základné imanie o 120 miliónov, nevykryje sa tým strata z minulých rokov MH Invest. Chaos pritom nastal aj pri podpore investície BMW na východnom Slovensku, ktorá napokon neskončila u nás. MH Invest II a tretia spoločnosť rezortu hospodárstva Invest East tam pôsobili tak, že sa u nich zlievali finančné prostriedky a jeden zaplatil za aktivity druhého. Následne po našej kontrole logicky ministerstvo hospodárstva zrušilo Invest East, presnejšie zlúčilo s MH Invest II. Je na strategickom rozhodnutí ministerstva, či chce mať na každý projekt jednu firmu, či je to lepšie čitateľné, ako keby viac projektov robila jedna firma. V rámci nej by museli byť jasne napísané pravidlá, ale nemôžu sa tieto aktivity zlievať. Pri BMW došlo aj k tomu pochybeniu, že sa vynechal Košický samosprávny kraj, ktorý mohol byť pri danej téme nápomocný.

Aké poučenie z toho vyplýva napríklad v prípade výkupu pozemkov a došlo v Nitre pri obchodoch s pozemkami pod Jaguarom aj k spáchaniu trestných činov?

V Škandinávii platí jedno pravidlo, a to také, že tam sa pôda nepredáva. My tu vykúpime pozemky, zaplatíme veľké peniaze, následne to niekomu odovzdáme. Štát stráca akýkoľvek dosah na budúci rozvoj dôležitého územia. Keby to išlo formou dlhodobého symbolického prenájmu, tak aj po neskoršom odchode investora, keď tam môže vzniknúť sivá zóna, štát by mal vo svojich rukách nástroje na riešenie problému. Každý rozumný hospodár si najviac stráži pozemky. Nastavme teda zmluvy tak, aby štát o 20 až 30 rokov mal kontrolu nad územím, inak bude v budúcnosti opäť platiť z verejnej pokladnice za pozemky. Čo sa týka trestnoprávnej stránky, niekedy správanie zlého hospodára ešte neznamená, že niekto spáchal trestný čin. Navyše dokazuje sa to veľmi ťažko.

Boli pôvodní vlastníci pozemkov pod Jaguarom oklamaní?

Nie sme tou inštitúciu, ktorá by mala hovoriť, kto je v práve. Na to sú súdy. To, že neboli dodržané všetky pravidlá, nám ukazuje aj fakt, že tam je viac ako 90 sporov na súdoch, kde sa súdia so štátnou spoločnosťou. Na základné imanie, z ktorého bola väčšina týchto aktivít financovaná, dal štát takmer 360 miliónov eur, dnes, ak sa pozrieme na stratu MH Investu, tak sme na 300 miliónoch. Teda už dnes hovoríme o výdavkoch na úrovni viac ako 650 miliónov a ešte stále nevieme, ako dopadnú spomínané súdne spory.

Akú ďalšiu neúčelnosť ste našli?

Treba zmeniť existujúci systém, lebo štát teraz nefunguje ako dobrý hospodár. Analyzovali sme externé zmluvy, ktoré mali spoločnosti uzatvorené, a vidíme tam riziká v právnych službách. Právne kancelárie sa súťažia mimo klasického verejného obstarávania a spravidla sa vyberajú len cez jednoduchý prieskum trhu. Vtedy neviete vyhodnotiť, či sa dosiahla najprijateľnejšia cena. Napríklad kolegovia kontrolóri opísali situáciu, keď sa robil právny posudok externou spoločnosťou na predaj pozemkov za 35 miliónov eur a neskôr MH Invest čelil súdnemu sporu, ktorý znamenal, že nemali právo konať k určitým parcelám a museli ich vyňať z celkovej rozlohy. Finančné dôsledky chyby, ktorú spravila právna kancelária, tak napokon musí znášať štát. Okrem našej kontroly preveroval v nedávnej minulosti činnosť tejto spoločnosti aj Úrad pre verejné obstarávanie a ten identifikoval riziká, ktoré súviseli s realizáciou verejného obstarávania. Išlo aj o firmu Bonul, ktorá získala zákazky takmer za dve stovky miliónov eur. MH Invest tak s veľkou pravdepodobnosťou bude musieť znášať sankciu za porušovanie princípov realizácie transparentnej hospodárskej súťaže.

Nabalil sa Bonul neprimerane na investícii Jaguara?

Toto riešil Úrad pre verejné obstarávanie. Konštatoval, že boli porušené princípy a pravidlá hospodárskej súťaže a cena mohla byť iná. Ak by sa mal niekto na tom „nabaliť“, mali by už určite v tomto smere konať orgány činné v trestnom konaní. Bez auditov a vnútornej kontroly, a keď sa tvária, že „ja som eseročka, ja môžem robiť čokoľvek“, to vyvoláva otázniky o transparentnosti. Najvyšší kontrolný úrad nie je proti investíciám a proti tomu, aby sa zakladali obchodné spoločnosti, ale ich konanie musí byť pod väčšou verejnou kontrolou, lebo nakladajú často s oveľa väčším objemom štátnych peňazí ako samotné ministerstvá, ktoré sú ich zriaďovateľmi.

Naposledy ministerstvo hospodárstva oznámilo zámer vybudovania nového strategického parku v Rimavskej Sobote. Sú tu lepšie nastavené pravidlá, ako to bolo v minulosti?

Vidíme zmenu v prístupe aj súčasného vedenia MH Invest II. Chcú každý takýto projekt robiť ako samostatný a chcú mať pod jasnou kontrolou verejné prostriedky. Je tu záujem transparentne obstarávať dodávateľov. Reflektuje to aj na naše zistenia. To, či to tak aj naozaj bude, ukáže až čas. Aktuálne pravidlá sa nastavujú tak, že by sa veci mohli zlepšiť k lepšiemu.

Pod možnú kontrolu vášho úradu spadá aj štátna Zvolenská teplárenská, kde sa vlani pred voľbami minulo na možnú obnovu 30 miliónov eur a padlo trestné oznámenie, máte o tom informácie?

Priamo v teplárenskej sme neboli, identifikovali sme však problémy v rámci celej spoločnosti MH Manažment, pod ktorú spadajú podniky v pôsobnosti rezortu hospodárstva. Súčasné vedenie bolo šokované tým, ako fungoval systém riadenia v týchto spoločnostiach, keď išlo o podporu straníckych funkcionárov a kamarátske väzby na lokálnej úrovni. Fungovania týchto firiem vôbec neboli v záujme spotrebiteľov, a preto sa tam nastavujú nové pravidlá a systém hospodárenia. Počkáme na to, ako sa princípy zmenia. Máme teplárenské firmy v našom katalógu rizík. Zatiaľ tam v najbližšom období nechceme ísť, chceme si počkať, ako nové vedenie zmení systém hospodárenia, nastaví nové pravidlá, a potom ich plošne skontrolujeme.

Kto je Ľubomír Andrassy

Od vlaňajšieho septembra je podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu. Predtým od roku 2015 podnikal v oblasti komunikácie. V rokoch 2010 až 2014 šéfoval kancelárii primátora Bratislavy, dnes už zosnulého Milana Ftáčnika. V danom období zároveň pôsobil na rezorte školstva ako poradca ministra pre oblasť mládežníckej politiky. Je známy aj z veľkej politiky, keď bol v rokoch 1997 až 1998 hovorcom Strany demokratickej ľavice a následne štyri roky poslancom parlamentu.

Martin Kováčik

Rozhovor pre webstránku: finweb.hnonline.sk