Aktuality

Späť

Slovensko nebolo pripravené na pandémiu, štát nemal zásoby zdravotníckych pomôcok

Bratislava  16. októbra  2020 – Všetky oblasti spoločenského i verejného života sú počas roka 2020 výrazne poznačené pandémiou spôsobenou novým koronavírusom a ochorením COVID-19. V januári vyhlásil krízový výbor Svetovej zdravotníckej organizácie stav globálnej núdze. Slovenská vláda na kritický vývoj pandémie zareagovala začiatkom marca vyhlásením mimoriadnej situácie. Až následne začala aktívne konať Správa štátnych hmotných rezerv, ktorá v súčinnosti s rezortom zdravotníctva spustila obstarávanie zdravotníckych pomôcok.

Najvyšší kontrolný úrad SR pri analýze procesov a opatrení súvisiacich s minimalizáciou hrozieb spojených so šírením nebezpečného ochorenia identifikoval viacero významných rizík. Jedným z nich boli nezrovnalosti v transparentnom obstarávaní zdravotníckych pomôcok nielen zo strany štátnych, ale aj samosprávnych inštitúcií či samotných nemocníc. Kontrolóri upozorňujú tiež na skutočnosť, že na Slovensku nebola od roku 2008 zadefinovaná potreba doplniť pohotovostné zásoby o vybrané zdravotnícke pomôcky i napriek ohrozeniam vyplývajúcim z nekontrolovaného šírenia nebezpečných ochorení vo svete, akými boli prasacia chrípka, SARS či Ebola.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly preverila, ako bola Slovenská republika pripravená na vznik mimoriadnej situácie, hlavne z pohľadu existencie pohotovostných zásob zdravotníckych pomôcok, ktorými môže vláda a príslušné štátne inštitúcie minimalizovať riziká spojené s nekontrolovaným ohrozením života i zdravia obyvateľov. Analytici kontrolnej inštitúcie zároveň porovnali vývoj cien kľúčových zdravotníckych pomôcok, medzi ktoré patrili chirurgické rúška, masky či rukavice. Alarmujúcim zistením je fakt, že až uznesenie vlády SR z 27. februára t. r. rozšírilo zoznam pohotovostných zásob štátu o zdravotnícky materiál. K uvedenému termínu neboli na národnej úrovni k dispozícii žiadne zdravotnícke pomôcky využiteľné pre elimináciu dopadov nástupu epidémie či pandémie. Zodpovedné inštitúcie, akými bezpochyby sú aj Ministerstvo zdravotníctva či Úrad verejného zdravotníctva, nepožadovali v minulosti vytvorenie zásob pomôcok, ktoré by mohol štát bezodkladne použiť na riešenie mimoriadnej situácie vyvolanej napríklad šírením nebezpečného infekčného či respiračného ochorenia.

Najvyšší kontrolný úrad na základe vecných zistení môže konštatovať, že kompetentné inštitúcie, ktoré sú súčasťou krízového riadenia, vrátane Správy štátnych hmotných rezerv, neboli dostatočne pripravené na riešenie výziev, ktoré so sebou priniesla pandemická situácia spôsobená ochorením COVID-19. Porovnanie vývoja cien, analýza realizovaných nákupov ukazuje, že viaceré zdravotnícke pomôcky, vrátane chirurgických rúšok, masiek, ale aj rukavíc či ochranných oblekov boli v čase mimoriadnej situácie výrazne drahšie a nedostupné. To sa premietlo do vysokých nákupných cien.

Infografika - zdravotnícke pomôcky

Okrem toho, viaceré kontrolované subjekty nedodržali princípy transparentnosti a rozsah zverejňovaných informácií o štruktúre objednávok či fakturovaných sumách nebol dostatočný pre vyhodnotenie hospodárnosti použitia verejných financií. Značné nedostatky identifikovali analytici kontrolného úradu v nákupoch samosprávy mesta Bratislava, kde zo sumy viac ako 730 tisíc eur vyčlenenej na riešenie mimoriadnej situácie boli verejne prístupné len informácie o použití 5300 eur. Na druhej strane, ako príklad dobrej praxe môže slúžiť Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorý prehľadne zverejňoval nákupy zdravotníckych pomôcok.

V čase mimoriadnej situácie (marec – máj) najdrahšie chirurgické masky/rúška nakupoval Bratislavský samosprávny kraj, mestá Košice a Bratislava. Mimo obdobia pandémie bola priemerná nákupná cena rúška v rozpätí 2 centy až 78 centov, pričom nákup tohto zdravotníckeho materiálu vykonávali viac-menej len nemocnice. Krízové obdobie významne zvýšilo nákupné ceny, ktoré sa vo viacerých tovaroch zvýšili viac ako desaťnásobne. V tomto období za najnižšie ceny nakupovali univerzitné nemocnice, maximálna cena za jednu chirurgickú masku/rúško sa v ich prípadoch vyšplhala na 1,50 eur, Správa štátnych hmotných rezerv zaplatila najviac 2,70 eur, maximálna cena v slovenskej metropole a meste Košice bola necelé 4 eurá. Cena chirurgickej masky/rúška obstaraného Bratislavským samosprávnym krajom skončila až na úrovni 4,56 eura. Výrazné cenové rozdiely boli identifikované aj pri nákupoch návlekov na obuv ako aj ochranných oblekov.

Kontrolný úrad nabáda zodpovedné inštitúcie k nastaveniu jasných pravidiel, za akých sa vykonáva distribúcia pohotovostných zásob a akými skutočnými zásobami zdravotníckych pomôcok disponuje štát prostredníctvom Správy štátnych hmotných rezerv. Princípy transparentnosti a hospodárnosti je nevyhnutné dodržiavať nielen v bežnom živote, ale i v čase mimoriadnych udalostí, pretože je to cesta posilňujúca dôveru verejnosti k štátnym, verejným inštitúciám.

 

Analytický materiál Môže nepripravenosť za veľké cenové rozdiely?  je dostupný tu: (pdf, 1,2 MB)

Zdrojové údaje: (xlsx, 182 kB) 

Čítať ďalej