Tlačové správy 2021

Späť

Slovensku sa darí aktívne bojovať s chudobou, pandémia však prináša nové výzvy

Bratislava  24. september  2021 – Počet ľudí ohrozených chudobou na Slovensku klesol za viac ako 10 rokov z 1,1 milióna v roku 2008 na 877-tisíc v roku 2019. To predstavuje podiel 16,4 % populácie, pričom európsky priemer je 21,4 %. V medzinárodnom porovnaní sa Slovensku darí bojovať proti chudobe a plní si záväzky vyplývajúce zo stratégie Európa 2020, zameranej na znižovanie počtu ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. V niektorých ukazovateľoch však zaostávame aj naďalej. Tretina Slovákov si nemôže dovoliť týždennú dovolenku a každý tretí občan nevie čeliť neplánovaným finančným výdavkom. Vyplýva to z výsledkov medzinárodnej kontroly piatich krajín, do ktorej sa zapojili národné autority pre oblasť externej kontroly v Maďarsku, Bulharsku Chorvátsku, Lotyšsku a slovenský Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ).

Ako pozitívne príklady dobrej praxe môžu pre zahraničie slúžiť slovenské projekty Zdravé komunity či Atlas rómskych komunít. „Zlepšiť sociálne prostredie a udržať základné istoty pre najzraniteľnejšie skupiny, medzi ktoré bezpochyby patria mladé rodiny, seniori i členovia rómskych komunít, je behom na dlhú trať. Je dôležité, aby zodpovedné verejné inštitúcie mali spracované dlhodobé stratégie, ktoré obsahujú nielen merateľné ciele, ale i akčné plány s jasnými nositeľmi úloh a zodpovednosťou“, konštatuje Ľubomír Andrassy, podpredseda NKÚ. Zároveň dodáva, že slovenský pozitívny trend boja s chudobou ohrozujú nové výzvy, ktoré do života spoločnosti prináša pandémia.

Infografika - chudoba

Zníženie počtu ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením v EÚ o 20 miliónov bolo jedným z hlavných cieľov  Stratégie Európa 2020, ktorá bola agendou Európskej únie pre rast a zamestnanosť na obdobie rokov 2010 až 2020. Odstránenie chudoby patrí tiež medzi hlavné ciele Agendy 2030 (SDG). Na to, ako sa jednotlivým krajinám darilo tieto ciele napĺňať, sa pozreli v koordinovanej medzinárodnej kontrole pod vedením maďarského kontrolného úradu aj kontrolné inštitúcie Bulharska, Chorvátska, Lotyšska a Slovenskej republiky.

Podiel ľudí ohrozených chudobou na Slovensku klesá

V roku 2019 bolo v EÚ chudobou alebo sociálnym vylúčením ohrozených až 21,4 % obyvateľstva EÚ, čo predstavuje viac ako 107 miliónov ľudí. Slovensko sa zaviazalo znížiť tento počet do roku 2020 o 170-tisíc. V rokoch 2008 až 2019 počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením klesol o 234-tisíc osôb z 1,1 mil. na 877-tisíc, čo predstavuje 16,4 % populácie. Slovensko tým v predstihu dosiahlo a dokonca prekročilo národný cieľ o takmer 38 %. V rebríčku 27 európskych krajín je Slovensko v ukazovateli „Miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia“ na 5. mieste. Podobne v niektorých čiastkových ukazovateľoch je Slovensko nad priemerom EÚ (Graf č. 1). Takými sú napríklad miera rizika chudoby po sociálnych transferoch (dávkach a príspevkoch) na úrovni 12 % (priemer EÚ 16,8 %) a miera veľmi nízkej intenzity práce (ľudia pracujú menej ako 20 % z ich celoročného pracovného potenciálu) je 6,2 % (priemer EÚ 8,5 %).

Závažným materiálnym nedostatkom trpí na Slovensku takmer 8 % populácie, čo je viac ako priemer EÚ (5,5 %). Tento ukazovateľ predstavuje podiel populácie, ktorá pociťuje nedostatok v najmenej 4 z 9 sledovaných položiek. Každý tretí obyvateľ SR si nemôže dovoliť zaplatiť raz ročne týždennú dovolenku mimo domu, zaplatiť detský tábor a taktiež nedokáže čeliť neočakávaným finančným výdavkom. Každý ôsmy si nemôže dopriať jedno mäsité jedlo každý druhý deň. Približne 10 % Slovákov si nemohlo kúpiť auto alebo nedokázalo splácať pôžičky a úvery, súvisiace hlavne s bývaním.

Zo strategických dokumentov a stanovených cieľov je viac ako zrejmé, že organizácie a inštitúcie, ktoré sa podieľajú na boji proti chudobe, sa usilujú zlepšovať situáciu chudobných na Slovensku a vytvárať im príležitosti na sociálne začlenenie. „Je to dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje značné finančné a ľudské kapacity a často i osobnú angažovanosť dobrovoľníkov pri práci so sociálne znevýhodnenými skupinami. Nevyhnutnou podmienkou pre zlepšenie života najchudobnejších skupín obyvateľov je otvorené, participatívne spracovanie dlhodobých národných stratégií v boji proti chudobe, ktoré sa nemôžu meniť s príchodom každej vlády. Celosvetová koronakríza prináša nové výzvy v znižovaní chudoby. Opatrenia zamerané na jej zmiernenie by mali prispievať, ak už nie k odstráneniu chudoby ako takej, tak aspoň k zmierneniu jej následkov pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, akými sú najmä mladí ľudia a osamelí rodičia s deťmi“ približuje Ľ. Andrassy.

Výsledky medzinárodnej kontroly

Koordinovaná kontrola odhalila rozdiely medzi piatimi krajinami, ktorých sa kontrola týkala. Kontrolóri zistili, že krajiny mali vypracované stratégie, no často chýbali účinné akčné plány. Trom krajinám sa nepodarilo efektívne implementovať vlastné stratégie (Bulharsko, Chorvátsko, Lotyšsko). V Lotyšsku a Chorvátsku boli identifikované nedostatky v spolupráci a koordinácii medzi príslušnými inštitúciami. Tri krajiny identifikovali medzery a nedostatky v monitorovaní a hodnotení, čo malo vplyv na výsledné údaje o pokroku (Bulharsko, Chorvátsko, Lotyšsko). „V Chorvátsku, Maďarsku a na Slovensku došlo k väčšiemu poklesu počtu ľudí ohrozených chudobou, než boli pôvodne stanovené ciele, čo môže naznačovať riziko, že merateľné národné ciele neboli stanovené dostatočne ambiciózne“, konštatuje podpredseda NKÚ. Z výsledkov medzinárodného porovnania tiež vyplýva, že nárast aktivít a zvýšenie zamestnanosti prispeli k účinnosti opatrení prijatých na zmiernenie chudoby. Opatrenia a dotácie zamerané na udržanie pracovných miest a zníženie zaťaženia zamestnávateľov môžu tiež pomôcť pri znižovaní chudoby.

výsledky medzinárodnej kontroly

Projekty integrácie Rómov na Slovensku sú príkladom dobrej praxe

Ako príklady dobrej praxe pre ostatné zúčastnené krajiny národná autorita pre externú kontrolu prezentovala národný projekt Zdravé komunity a Atlas rómskych komunít, týkajúci sa integrácie Rómov či Správy o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky. Stratégia pre integráciu rómskej komunity sa zameriava na cieľovú skupinu (marginalizované rómske komunity – MRK), ktorá patrí k najzraniteľnejším pri zmierňovaní chudoby. Cieľom národného projektu Zdravé komunity bolo nájsť systematické a udržateľné riešenie zdravotných a sociálnych podmienok znevýhodnených skupín na Slovensku, najmä rómskych komunít. Jadrom tohto konceptu bola práca zdravotníckych mediátorov, ktorí sú členmi rómskej komunity, v ktorej žijú.

Projekt priniesol konkrétne výsledky. Celkovo 264 zdravotníckych mediátorov (asistentov podpory zdravia) a 24 koordinátorov prispelo k zlepšeniu zdravotnej situácie sociálne znevýhodnených ľudí troch štvrtinách najohrozenejších vylúčených rómskych osídlení. V niektorých regiónoch sa vďaka spolupráci s lekármi podarilo úplne zastaviť šírenie infekčných chorôb. Profesie rómskeho zdravotníckeho mediátora a zdravotníckeho terénneho pracovníka boli uznané a certifikované Ministerstvom školstva SR.

Atlas rómskych komunít, vydaný prvý krát v roku 2004, nasledujúci v roku 2013 a najnovší v roku 2019 bol realizovaný Úradom splnomocnenca vlády pre rómske komunity v spolupráci s Inštitútom pre výskum práce a rodiny. Cieľom Atlasu bolo zistiť údaje o type a infraštruktúre obcí, o koncentrácii marginalizovaných rómskych komunít, o dostupnosti sociálnych a zdravotných služieb a o politickej a občianskej angažovanosti rómskej populácie.

Správu o sociálnej situácii obyvateľstva SR vydáva pravidelne každý rok Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (od roku 2003). Je neoddeliteľnou súčasťou monitorovacieho systému. Správa obsahuje množstvo ukazovateľov, na základe ktorých je možné ohodnotiť pokrok v oblasti zamestnanosti, sociálnej politiky, a to vrátane boja proti chudobe.

 

náhľad spoločnej správy

 

Spoločná správa o opatreniach prijatých na zmiernenie chudoby (pdf, 2,4 MB)

 

 

 

Príloha

Graf č. 1: Ukazovatele chudoby alebo sociálneho vylúčenia v SR v rokoch 2008 až 2019 (v %)

Graf č. 1: Ukazovatele chudoby alebo sociálneho vylúčenia v SR v rokoch 2008 až 2019 (v %)

Čítať ďalej