Tlačové správy 2021

Späť

Nedostatočná kontrola kvality podzemných zdrojov pitnej vody ohrozuje zdravie obyvateľov

Bratislava 28. mája  2021 –  Kvalita podzemných zdrojov pitnej vody je nedostatočne kontrolovaná. Štátne orgány v pôsobnosti rezortu životného prostredia, zodpovedné za monitoring kvality vodných zdrojov, nemajú dostatočné a presné informácie. Nefunguje systém včasného varovania, pretože informácie o možných zdrojoch znečistenia nie sú, alebo databázy nie sú prepojené, takže sa v reálnom čase nedostanú k tým, ktorí ich majú mať. Slovensku chýba centrálny register bodových (napr. fabriky, čističky odpadových vôd) a taktiež plošných zdrojov znečistenia (poľnohospodárske, veľké sídelné aglomerácie), ktorý je kľúčovým nástrojom v účinnom systéme ochrany vôd. Na základe výsledkov kontroly Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) konštatuje, že národný systém monitorovania nie je riadený tak, aby zabránil súčasným či budúcim hrozbám znečistenia podzemných zdrojov pitnej vody a aby sa eliminovali riziká súvisiace so zdravím obyvateľov.

 

Zdroje pitnej vody sú ohrozené čoraz väčším znečisťovaním rôznymi látkami prenikajúcimi do podzemných zásobární. Preto otázkou zdravého a udržateľného rozvoja spoločnosti je, ako toto vzácne a nenahraditeľné bohatstvo ochrániť, pretože vlastnou nedbanlivosťou ľudí oň môžeme prísť. NKÚ sa preto zameral na problematiku monitorovania podzemných zdrojov, ktoré tvoria až 80 % zásob pitnej vody na Slovensku. Kontrolóri v rámci výkonnostnej kontroly hľadali tiež odpoveď na otázku, či je monitoring vôd systematický, dobre nastavený a účinne riadený zodpovednými štátnymi inštitúciami.

infografika - pitná voda

Strategickou úlohou štátu je zabezpečiť systém monitorovania podzemných zdrojov pitnej vody, ktorý by mal pôsobiť aj ako nástroj včasného varovania pred nebezpečenstvom ohrozenia vôd znečisťujúcimi látkami. Za politiku ochrany vôd je zodpovedné ministerstvo životného prostredia, špecifické úlohy plnia jeho tri podriadené organizácie – Výskumný ústav vodného hospodárstva, Slovenský hydrometeorologický ústav a Štátny geologickú ústav D. Šúra. V rámci aktivít národnej autority pre oblasť externej kontroly bol preverený aj Ústredný kontrolný skúšobný ústav poľnohospodársky, ktorý plní odborné úlohy v systéme ochrany vôd na Slovensku. Výsledky kontrolnej akcie spustenej ešte v roku 2020 poukázali na viaceré nedostatky v nastavení a bežnom riadení monitoringu znečistenia podzemných vôd. Kontrolóri na základe svojich zistení konštatujú, že ciele ochrany životného prostredia a prírodného bohatstva sa našej krajine nedarí napĺňať.

Znečistenie zistené až v tečúcej vode z kohútika je znakom zlyhania systému monitoringu a ochrany vodných zdrojov. Účinná ochrana vôd musí totiž začať už pri zdroji. Slovensko má 102 kľúčových podzemných zásobární pitnej vody a ich ochrana sa realizuje prostredníctvom plánov manažmentu povodí. Plány predpokladajú vypracovanie analýz o ich stave a znečistení, zmapovanie všetkých zdrojov možného znečistenia, systematický monitoring až po zavedenie opatrení. Podľa zistení kontrolórov, kompetentné orgány v systéme ochrany podzemných vôd neuplatnili medzinárodne akceptovaný princíp DPSIR (hybné sily, vplyvy, stav, dopad, opatrenie), ktorý garantuje prepojenie medzi zdrojom znečistenia a opatrením (graf v prílohe). „Najzávažnejší bol fakt, že rezort životného prostredia nevypracoval komplexnú rizikovú analýzu systému ochrany podzemných vôd, neboli dôsledne zmapované všetky plošné či bodové zdroje znečistenia, čo je kľúčový prvok pre akékoľvek ďalšie kroky v monitorovaní a následných opatreniach. Slovensku chýba jednotný monitoring podzemných zdrojov pitnej vody, boli vypracované len čiastkové a neúplné analýzy, ktoré nepokrývali celý systém súvisiaci okrem iného s ochranou zdravia našich obyvateľov,“ vysvetľuje predseda slovenských kontrolórov Karol Mitrík.

Ako už NKÚ poukázal pri viacerých auditoch v environmentálnej oblasti, chýbajúce či nefunkčné informačné systémy štátu sú brzdou v účinnej ochrane životného prostredia, čo sa potvrdilo aj pri kontrole ochrany zdrojov pitnej vody. Existujúce databázy neboli vzájomne prepojené, nevyužívali sa všetky prístupné údaje o znečistení vôd a informácie z databáz neboli dostatočne spracované. Najväčším problémom bolo podľa kontrolného úradu nedostatočné zdieľanie informácií, pretože rezort životného prostredia nezabezpečil jasné pravidlá a nekoordinoval monitorovaciu činnosť. Kompetentné subjekty sa nevedeli dostať k niektorým údajom, ktoré už majú k dispozícii iné štátne orgány. Aj v dôsledku slabej spolupráce medzi inštitúciami nefungoval systém včasného varovania, cez ktorý by zainteresované strany získavali informácie o možných rizikách znečistenia vôd. Podľa národnej autority pre oblasť kontroly je dôležité, aby informácie o kvalite pitnej vody boli dostupné aj pre širokú verejnosť. „NKÚ presadzuje princíp, že najdôležitejšie je zdravie obyvateľstva, nie podnikateľské aktivity developerov či poľnohospodárov,“ dokresľuje pohľad kontrolórov K. Mitrík.

infografika - pitná voda 2

Monitorovacia sieť nie je navrhnutá dobre, pretože neposkytuje prehľad o aktuálnom chemickom stave podzemnej vody. Napr. údaje o použití pesticídov či dusíkatých hnojív boli spracované len podľa okresov, nie podľa vodných zdrojov, pričom sa však neevidovalo iné ako poľnohospodárske použitie (napr. športoviská, golfové areály, súkromné lesy alebo železnice). Z výsledkov monitoringu nebolo možné vyhodnotiť stúpajúce trendy koncentrácií znečisťujúcich látok spôsobených ľudskou činnosťou. Nedostatky boli identifikované aj v legislatíve, pretože nebolo vždy zrejmé, kto je zodpovedný za sledovanie zdrojov znečistenia a kto má údaje spracovať a následne bezbariérovo poskytovať iným verejným inštitúciám. Problémom je aj nesúlad medzi tzv. geologickou legislatívou a zákonom o vodách, vychádzajúcim z európskej smernice.

Slovensko v súčasnosti nie je schopné ekonomicky zabezpečiť podrobný monitoring všetkých zdrojov znečistenia. Aj preto je potrebné stanoviť jasné kritériá a pozornosť zodpovedných organizácií sa musí sústrediť na tie najvýznamnejšie riziká. Na zlepšenie spoľahlivosti monitoringu kvality pitnej vody je potrebné zaviesť lokálny monitoring významných zdrojov znečistenia a sledovať vstup znečisťujúcich látok do podzemnej vody, osobitne je potrebné sa sústrediť na kvalitu vody v ochranných pásmach vodárenských zdrojov.

 

náhľad správy

 Správa o výsledku kontroly Kvalita monitorovania podzemných zdrojov pitnej vody (pdf, 0,9 MB)

 

 

 

Príloha

Graf č. 1 Systém DPSIR z angl. Drivers/Pressures/State/Impact/Response - (hybné sily/ vplyvy/ stav/ dopad/ opatrenie)

graf - systém kontroly vody

Čítať ďalej