Tlačové správy 2021

Späť

Kontrolóri v roku 2020 dali viac ako štyristo odporúčaní pre lepšiu správu vecí verejných

Bratislava  5. máj 2021 – V uplynulom roku Najvyšší kontrolný úrad SR ukončil 32 kontrolných akcií. Kontrolóri preverili nakladanie s verejnými zdrojmi pri plnení úloh verejných politík v 216 orgánoch a organizáciách verejnej správy. Na základe výsledkov sformulovali takmer 4 stovky odporúčaní, ktorých prijatím by bolo možné nielen predchádzať chybám a nedostatkom, ale najmä vykonávať lepšie a efektívnejšie správu vecí verejných. Vďaka zmene zákona v závere roka 2019 môže predseda či podpredseda národnej autority pre oblasť externej kontroly prezentovať výsledky jednotlivých kontrolných aktivít v gestorských výboroch parlamentu. Tohtoročná prax ukazuje, ako je dôležité diskutovať o najdôležitejších zisteniach kontrolórov na parlamentnej pôde. Kontrola má totiž slúžiť v prvom rade zákonodarnému zboru na skvalitnenie legislatívneho systému riadenia spoločnosti a na zistenie toho, ako si výkonná moc plní svoje úlohy verejnej správy.

Karol Mitrík, predseda NKÚ vo výročnej správe, ktorú každý rok predkladá poslancom parlamentu, upozorňuje na významné riziká v hospodárení štátnych podnikov ako Slovenská pošta, Sociálna poisťovňa či Lesy SR. Kontrolóri poukazujú tiež na vážne problémy, ktoré nastali pri dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce či pri systéme pre podporu krízového riadenia na ministerstve hospodárstva. V oboch prípadoch boli zistenia odstúpené orgánom činným v trestnom konaní. „Pri hospodárení miestnej i krajskej samosprávy sme zistili, že pri nakladaní s obecným majetkom sa veľmi často využíva inštitút osobitného zreteľa a obce, mestá i kraje prichádzajú o svoj majetok bez transparentnej verejnej súťaže a za výrazne nevýhodných finančných podmienok“, konštatuje šéf slovenských kontrolórov a bývalý komunálny politik.

V roku 2020 bolo najviac kontrolných akcií nasmerovaných do posúdenia plnenia dôležitých cieľov verejných politík v sociálnej oblasti, pri riešení regionálnych rozdielov, zamestnanosti či vzdelávania mladej generácie. Národná autorita upozorňuje parlament na fakt, že doterajšie riešenia jedného z najzávažnejších sociálno-ekonomických problémov Slovenska – a to znižovanie regionálnych rozdielov vo výkonnosti ich ekonomiky a následne aj v ďalších ukazovateľoch ako je napr. zamestnanosť – nepriniesli žiadúce výsledky. Počet najmenej rozvinutých okresov neklesol, ale naopak vzrástol. Pomôcť riešiť viaceré problémy v týchto regiónoch by mali aj komunitné centrá, ktorých poslanie a činnosť trpí nejasným vymedzením ich kompetencií, financovaním a personálnym zabezpečením. Ak chce Slovensko dosiahnuť v sociálnej oblasti výrazný pokrok, je nevyhnutné, aby sa ciele vzdelávania stali skutočnou prioritou vlády i miestnej samosprávy. Napríklad dnešná sieť materských škôl nie je schopná naplniť priority týkajúce sa zaškolenia štvorročných a päťročných detí. Kontrolóri preto odporúčajú rezortu školstva spustiť dialóg so starostami a primátormi, ktorý môže vyústiť do národného projektu financovaného v partnerstve samosprávy, štátu a Európskej únie. 

Činnosť národnej autority bola v roku 2020 v rozhodujúcej miere zameraná do troch oblastí. Prvou oblasťou bola oblasť plnenia cieľov fiškálnej politiky, druhou hospodárenie a plnenie úloh vybraných subjektov štátnej správy a samosprávy a treťou oblasťou boli rôzne aspekty plnenia cieľov verejných politík.  Fiškálna politika je pritom rozhodujúcim nástrojom udržateľnosti verejných financií a pozornosť jej venujú nielen jednotlivé národné vlády a parlamenty, ale aj inštitúcie EÚ. Príklady z nedávnej minulosti ukázali, že krajiny, ktoré v riadení rozpočtových rámcov dôsledne uplatňujú fiškálne pravidlá, dokážu rýchlejšie zvládať krízy a ich dôsledky a to určite bude platiť aj v prípade fiškálnych dopadov pandémie. Predovšetkým z týchto dôvodov sa najvyššie kontrolné inštitúcie EÚ problematike fiškálnej politiky venujú prioritne. Národní kontrolóri upozorňujú poslancov na riziká súvisiace s kvalitou programového rozpočtovania. „Úrad preto odporučil revíziu systému programového rozpočtovania tak, aby účinnejšie napomáhal strednodobému zameraniu verejných financií na ciele verejných politík. Je potrebné zabezpečiť požadovanú kvalitu programových rozpočtov tak, aby sa vedelo nielen to, kam výdavky smerujú, ale najmä to, aký cieľ verejnej politiky sa tým dosiahne a akými ukazovateľmi sa jeho dosahovanie bude merať“, približuje K. Mitrík.

Aj závery z kontrolných akcií vykonaných v roku 2020 ukazujú na nedostatočná úroveň plánovania a riadenia štátneho rozpočtu. Svedčí o tom stále rastúci počet rozpočtových opatrení, ktorý sa za posledných 10 rokov zdvojnásobil. Parlamentom schválená distribúcia zdrojov v podobe schváleného štátneho rozpočtu je často výrazne iná a poslanci nie sú vždy informovaní o významných presunoch rozpočtových prostriedkov. Pandémia poznačila aj schválené strednodobé rozpočtové rámce, najmä pravidlá dlhovej brzdy, vyrovnaného rozpočtu a limitu výdavkov štátneho rozpočtu. Pre výnimočné udalosti sa v rámci fiškálneho rámca použili únikové klauzuly s jasne stanovenými pravidlami a došlo k úpravám schváleného rozpočtu. V tejto súvislosti úrad upozorňuje, že implementácia únikových klauzúl by nemala viesť k zvyšovaniu výdavkov nesúvisiacich s výnimočnou udalosťou, ani k znižovaniu kreditu existujúcich fiškálnych pravidiel a oslabovaniu ich dodržiavania. Dodržiavaniu pravidiel a preverovaniu hospodárneho vynakladania verejných zdrojov na riešenie dopadov pandémie sa budú kontrolóri prioritne venovať v roku 2021.

 

náhľad - Výročná správa 2020 

 Správa o výsledkoch kontrolnej činnosti NKÚ SR za rok 2020 (pdf, 4,1 MB)

Čítať ďalej