Tlačové správy 2021

Späť

Kontrolóri upozornili ústavných činiteľov aj na nefunkčné informačné systémy štátu

Bratislava  7. mája  2021 – Nefunkčné informačné systémy štátu sú brzdou v účinnej ochrane životného prostredia, efektívnom triedení odpadu a tiež v zvládaní krízových situácii či manažmente povinného očkovania. Zistenia o systéme ISKRA za 8,5 mil. eur kontrolóri odstúpili polícii. Ďalšie nedostatky zistené pri nakladaní s majetkom na ministerstvách alebo samosprávach či iné zásadné zistenia slovenských kontrolórov v oblasti ropných zásob a ťažby nerastných surovín boli obsahom súhrnnej informácie, ktorú zaslal predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) Karol Mitrík trom najvyšším ústavným činiteľom. Úrad napriek pandemickej situácii ukončil v prvom štvrťroku tohto roku 14 kontrolných akcií v 57 subjektoch. V informácii zdôraznil dôležitosť zrozumiteľného rozpočtovania aj dodržiavania termínov finančnou správou. Kontrolóri v správach tiež poukázali na nedostatočnú podporu najmenej rozvinutých regiónov či nízke kapacity materských škôl. Samosprávam zase pripravili návod ako zodpovedne a transparentne predávať či prenajímať majetok.

„Najlepším kontrolórom je samotný občan, preto by štátny rozpočet, záverečný účet či výročná správa o hospodárení štátu mali byť pre bežných ľudí viac zrozumiteľné a prehľadné“, hovorí predseda úradu K. Mitrík k výsledkom kontroly procesu strednodobého rozpočtovania. Na úrovni štátneho rozpočtu je problémom chronické posúvanie plnenia vládnych cieľov na koniec plánovacieho obdobia, ako aj neustále prekračovanie schváleného rozpočtu. Národná autorita dlhodobo upozorňuje aj na vysoký počet (viac ako 3 000) rozpočtových opatrení, ktorými sa mení schválený rozpočet bez vedomia parlamentu. V roku 2020 boli celkové výdavky štátneho rozpočtu navýšené o takmer 7,8 mld. eur.

Majetok štátu a obcí

Kontroly viacerých subjektov štátnej a verejnej správy, či samospráv preukázali potrebu jednotného centrálneho účtovného systému a jednotných pravidiel na minimalizovanie nedostatkov pri účtovaní, evidencii dlhodobého hmotného majetku (napr. budov a pozemkov) ako aj pri riešení pohľadávok. Kontroly na ministerstvách odhalili napríklad nepoistené budovy vo vlastníctve rezortu sociálnych vecí alebo systémový nedostatok v Centrálnej evidencii majetku štátu, kde chýbajú nehnuteľnosti v zahraničí. Pre samosprávy obcí, miest a krajov kontrolóri pripravili návod – príklad dobrej praxe, ako postupovať pri predaji či prenájme majetku. Podľa NKÚ sa totiž príliš ľahkovážne a nevýhodne zbavujú svojho majetku a neuvažujú, či ho nebudú potrebovať do budúcnosti.

Aj Finančná správa musí dodržiavať termíny

Podnikateľský sektor často poukazoval na asymetriu vzťahu štát a podnikateľ pri plnení povinností spojených s platením daní. Kým štát vyžaduje dodržiavanie zákonných lehôt a ich neplnenie sankcionuje, opačne to často neplatí. Príkladom boli neraz veľmi dlhé kontroly DPH, prekročené lehoty na vrátenie nadmerných odpočtov a pod., čo výrazne komplikuje finančnú situáciu podnikateľov. Kontrola NKÚ potvrdila, že Finančná správa nie vždy dodržiava zákonnú lehotu na priznanie a vyplatenie úroku z nadmerného odpočtu DPH. V takomto prípade musí platiteľovi dane zaplatiť naviac aj úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu. V rokoch 2017-2019 vyplatila 745 platiteľom dane úrok z nadmerného odpočtu DPH celkovo v objeme takmer 500 tis. eur. Úroky za oneskorené vrátenie dosiahli v 377 prípadoch výšku spolu 77 tis. eur, aj tie boli často vyplatené až po zákonnej lehote. Vážnym nedostatkom je, že finančná správa nedisponuje analytickým nástrojom, ktorý by jednoznačne poskytol informácie o vyplatených úrokoch.

Informačné systémy štátu nefungujú dobre

Audity v environmentálnej oblasti napr. pri systéme kontroly skládok, plastového odpadu či ochrany podzemných zdrojov pitnej vody ukázali, že spoločným menovateľom problémov sú nefunkčné informačné systémy, ktoré sú brzdou v účinnej prevencii pred škodami v dôsledku znečistenia pôdy, ovzdušia či zdrojov pitnej vody. Štátnym orgánom chýba účinný systém kontroly a dostatočné kompetencie, napr. voči prevádzkovateľov skládok odpadu. Kvôli zastaranému informačnému systému odpadového hospodárstva kompetentné orgány nemajú presné dáta o odpade, oficiálna miera recyklácie je preto výrazne nadhodnotená.

Výsledky kontroly projektu ISKRA, ako ukážkového príkladu plytvania so štátnymi prostriedkami, odstúpil NKÚ  orgánom činným v trestnom konaní z dôvodu možného porušenia povinností pri správe cudzieho majetku či zneužitia právomoci verejného činiteľa. Projekt ISKRA (Informačný Systém Krízového Riadenia) bol realizovaný na ministerstve hospodárstva v rokoch 2013 – 2020 s celkovým rozpočtom na úrovni 24 mil. eur. Hoci ani jedna fáza projektu nebola realizovaná a systém nebol nikdy využívaný, ministerstvo do konca minulého roka uhradilo faktúry za viac ako 8,5 mil. eur. Utajenie celého procesu obstarania kontrolóri považujú za účelové konanie s cieľom vyhnúť sa pravidlám transparentného nakladania s verejnými financiami.

Ochrana obyvateľov pred infekčnými chorobami

Pandémia COVID-19 zvýraznila rezervy v systéme ochrany obyvateľov pred infekčnými ochoreniami pri očkovaní mladých ľudí. Kontrola NKÚ poukázala na riziká s dosahovaním kolektívnej imunity (viac ako 95 %) spoločnosti pri povinnom očkovaní. Miera zaočkovaných detí, hlavne proti osýpkam, mumpsu a rubeole sa však v Bratislave dostala na úroveň 93 – 94 %. Medzi rizikové regióny sa tiež radia Spišskonovoveský a Levočský okres, pričom na Spiši sa miera zaočkovanosti detí proti tetanu, záškrtu, čiernemu kašľu a detskej obrne dostala až pod hranicu 90 %. Okrem negatívnych informácií o očkovaní, problémy spôsobili aj výpadky v dodávkach očkovacích látok v dôsledku decentralizácie manažmentu očkovania. Pri zvládaní aktuálnej pandémie zohrali pozitívnu úlohu zamestnanci úradov verejného zdravotníctva, ktorí reagovali v predstihu. Slovensko však mohlo byť na mimoriadnu situáciu pripravené lepšie, keby bola schválená legislatíva, ktorú ešte na jeseň v roku 2019 predložil do parlamentu hlavný hygienik SR na základe skúsenosti regionálnych úradov verejného zdravotníctva pri riešení lokálnych epidémií spôsobených chrípkou, vírusovou hepatitídou A či salmonelózou.

Čítať ďalej