Tlačové správy 2020

Späť

Miestne samosprávy výrazne podporujú voľnočasové aktivity z vlastných zdrojov

Bratislava  8. apríla 2019 – Dotácie, ktoré poskytujú samosprávy na svoj rozvoj a zvýšenie kvality života obyvateľov išli prevažne do oblasti športu, menej do sociálnych služieb či kultúry. Najvyšší kontrolný úrad SR na základe kontroly 45 miest konštatuje, že v ostatných troch rokoch dotknuté samosprávy poskytli viac ako 72 mil. eur svojim partnerom vo forme dotácií. Polovica z tejto sumy smerovala do podpory aktivít športových klubov. Mestám však chýbajú strategické dokumenty, ktoré by ponúkali jasný pohľad ako finančná podpora prispieva k rozvoju konkrétnej komunity a ako je možné merať reálne prínosy pre zvyšovanie kvality života ľudí v konkrétnej obci či meste. Rozdeľovanie dotácií je vo viacerých prípadoch formálne a pri hodnotení prínosov sa spravidla monitoruje len popis žiadateľa či projektu.  Častým nedostatkom, na ktorý upozorňujú národní kontrolóri je absencia cielenej vnútornej kontroly, preukázanie účelnosti a efektívnosti poskytnutia verejných zdrojov prijímateľovi.

NKÚ SR kontroloval rozdeľovanie dotácií v 45 okresných mestách, v ktorých žilo spolu viac ako milión obyvateľov. V rokoch 2016 až 2018 rozdelili tieto mestá na dotáciách takmer 72,2 milióna eur, z čoho 52 % išlo subjektom, ktoré založili mestá. Zvyšných 48 % získali ostatné právnické, fyzické osoby či neziskové organizácie. Finančné dotácie nie sú nárokovateľné a samosprávy ich môžu poskytovať len na základe pravidiel určených vo všeobecne záväznom nariadení (VZN). Bez VZN môžu poskytovať dotácie len nimi zriadeným subjektom prioritne pôsobiacim v oblasti športu, kultúry či v sociálnej sfére. Verejné zdroje môžu byť poskytnuté len na konkrétne úlohy, ktoré sú vo verejnom záujme alebo v prispievajú k rozvoju mesta.

infografika - dotácie miest

NAJVIAC PEŇAZÍ DO ŠPORTU

Šport bol v čerpaní dotácií najviac podporovanou oblasťou – z celkového objemu vyplatených dotácií sa mu dostalo až 59 percent, teda 42,3 mil. eur, z ktorých viac ako 16 miliónov eur dostali mestské športové kluby. Do oblasti športu tak smerovalo priemerne 13,73 eur na obyvateľa príslušnej samosprávy (graf 1). Viac ako 70 percent miest však v rozpore so zákonom o športe nevypracovalo resp. neaktualizovalo koncepciu rozvoja športu, ktorá by zadefinovala, aké športové činnosti a z akého dôvodu sa mesto rozhodlo najviac podporovať. Na efektívny a systematický rozvoj pohybových aktivít a športu tak mestám chýbala stratégia, ktorá by bola prerokovaná poslancami zastupiteľstva a obsahovala by jasné ciele i merateľné ukazovatele.

Z ďalších oblastí spoločenského života, ktoré podporili mestá v troch kontrolovaných rokoch, boli najvýraznejšie kultúra, a to v objeme takmer 5 miliónov eur, ďalej sociálne služby sumou 1,1 milión eur a oblasť vzdelávania s celkovým objemom dotácií 630 tisíc eur. Na podporu neziskových či cirkevných organizácií, občianskych združení, nadácií, cestovného ruchu, alebo aktivít zameraných na ochranu životného prostredia mestá rozdelili 1,8 milióna eur. Na oblasť podpory podnikania a zamestnanosti poskytli v kontrolovanom období dotácie len dve mestá – Piešťany a Poprad – v celkovej sume viac ako 48 tisíc eur.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly upozorňuje, že až dve tretiny skontrolovaných miest nevyhodnocovali ako konkrétne prispeli pridelené dotácie k rozvoju územia mesta, alebo ako reálne sa prejavili podporené aktivity na zvýšení kvality života jeho obyvateľov. Ciele, ktoré si mestá stanovili obsahovali len kvantitatívne kritériá – ako sú počty žiadateľov, podporených projektov, či zorganizovaných podujatí. Kontrolóri preto samosprávam odporúčajú, aby medzi hodnotiace kritéria boli zapracované aj také, ktoré ponúknu odpočet nielen kvantitatívnych, ale aj kvalitatívnych prínosov súvisiacich napríklad z prezentáciou mesta, jeho udržateľným rozvojom, ekologickým či zdravotným prínosom pre spoločnosť i jednotlivcov.   

infografika - dotácie v číslach

 

OPAKUJÚ SA NEDOSTATKY PRI POSKYTOVANÍ A VYÚČTOVANÍ DOTÁCIÍ

Kontrolný úrad tiež poukazuje na množstvo opakujúcich sa nedostatkov pri poskytovaní dotácií a ich vyúčtovaní. Významným rizikom je tiež nedostatočná finančná kontrola. Viac ako dve tretiny kontrolovaných miest totiž pri poskytovaní, resp. schvaľovaní  dotácií nedodržali vlastné nariadenie a 11 zo 45 kontrolovaných miest uplatňovalo VZN, ktoré bolo v rozpore s rozpočtovými pravidlami v samospráve. Na druhej strane, národná autorita pre externú kontrolu pozitívne hodnotí skutočnosť, že ani v jednom prípade sa poskytnutím nenávratných finančných dotácií nezvýšil celkový dlh mesta.

Podľa zistení kontrolórov až 30 miest malo problém s dodržiavaním zákona, keď finančné kontroly boli nedôsledné, formálne alebo ich mesto nevykonalo vôbec. NKÚ SR navrhol mestám 116 odporúčaní, ktoré sa týkajú najmä zmeny všeobecne záväzného nariadenia, vypracovania koncepcie športu, zvýšenia transparentnosti pri poskytovaní dotácií, zlepšenia finančného riadenia a vnútorného kontrolného systému.

 

PRÍLOHA

 

graf - priemerná dotácia na obyvateľa

Tabuľka:  Mestá podľa počtu obyvateľov   

Štruktúra kontrolovaných miest podľa počtu obyvateľov

Počet

do 10 000 obyvateľov

3

10 000 – 20 000 obyvateľov

15

20 000 – 30 000 obyvateľov

16

30 000 – 40 000 obyvateľov

8

40 000 – 50 000 obyvateľov

2

nad 50 000 obyvateľov

1

 

Záverečná správa z kontrolnej akcie Systém podpory subjektov verejnej správy v oblasti všeobecne prospešných a verejnoprospešných služieb a účelov v regióne (pdf, 978 kB)

 

Čítať ďalej