Tlačové správy 2020

Späť

Dobrý hospodársky rok 2019 nebol využitý na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu verejnej správy

Bratislava 16. september 2020 – Cieľ nulového deficitu a vyrovnaného štátneho rozpočtu v roku 2019 sa nepodarilo naplniť a v skutočnosti verejná správa hospodárila s deficitom 1,22 mld. eur. Napriek miernemu zvýšeniu dlhu sa Slovensko v minulom roku nepriblížilo k sankčnému pásmu. Dobrý hospodársky rok 2019 nebol využitý na vytváranie finančnej rezervy pre horšie časy. Konštatuje to v stanovisku k štátnemu záverečnému účtu Najvyšší kontrolný úradu SR (ďalej len NKÚ), ktoré predloží poslancom parlamentu predseda Karol Mitrík na septembrovej schôdzi zákonodarného zboru. Národná autorita pre oblasť externej kontroly zároveň považuje viac ako tri tisíc zmien rozpočtu v priebehu roka za dôsledok značne formálneho plánovania a tento stav môže vyvolávať pochybnosti tiež o transparentnosti celého rozpočtového procesu.

Slovenský parlament schválil pre rok 2019 rozpočet, ktorého cieľom bolo po prvý krát od vzniku samostatnej republiky dosiahnuť vyrovnané hospodárenie celého verejného sektora. To znamená, že príjmy a výdavky verejnej správy boli rozpočtované na rovnakej úrovni, a to necelých 37 mld. eur. V skutočnosti však štátne a verejné inštitúcie minuli v predchádzajúcom roku 40,4 mld. a príjmy zaostali za výdavkami o 1,22 mld. eur. NKÚ teda vo svojom stanovisku k návrhu štátneho záverečného účtu SR za rok 2019 konštatuje, že hlavný rozpočtový cieľ definovaný vládou SR a podporený poslancami zákonodarného zboru nebol splnený. Konsolidovaný dlh verejnej správy sa zvýšil a v závere minulého roku sa dostal na úroveň viac ako 45 mld. eur, čo v percentuálnom vyjadrení znamená 48 % z hrubého domáceho produktu. Predseda slovenských kontrolórov Karol Mitrík tak v stanovisku úradu konštatuje, že „aj napriek tomu, že dlh verejnej správy sa v minulom roku zvýšil, dostal sa mimo sankčného pásma definovaného ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti avšak dobrý rok opäť nebol využitý na vytvorenie finančnej rezervy pre horšie časy“.

Vláda SR a jednotlivé ústredné orgány štátu skončili hospodárenie za predchádzajúci kalendárny rok so stratou viac ako 2,2 mld. eur (príjmy – 15,8 mld. eur, výdavky – 18 mld. eur). Kontrolóri upozorňujú Národnú radu SR na skutočnosť, že medziročne stúpli kapitálové výdavky štátu o bezmála pol miliardy eur, pričom najväčší objem peňazí smeroval do nákupu taktických stíhacích lietadiel, do investičných projektov Národnej diaľničnej spoločnosti a do modernizácie železničných tratí. Národní kontrolóri dlhodobo poukazujú na nedostatočný objem financií, ktoré majú pomôcť riešiť modernizačný dlh v sektore zdravotníctva, školstva, ale tiež pri obnove verejných budov či kultúrnych pamiatok. K lepšiemu využitiu prostriedkov i verejnej kontrole dosahovania kľúčových cieľov majú prispieť pravidlá programového rozpočtovania.

NKÚ po preverení štyroch rozpočtových kapitol zistil, že programové rozpočtovanie je značne formálne. Rezortné ciele nemajú merateľné ukazovatele a preto ich nie je možné vyhodnocovať z hľadiska efektívnosti a účinnosti. K. Mitrík v tejto súvislosti pripomína, že „tento stav prirodzene vyvoláva pochybnosti o tom, či pri limitovanom objeme verejných prostriedkov dosahujeme strategické ciele a či sú dotknuté inštitúcie schopné preukázať prínos realizovaných projektov k udržateľnému rozvoju spoločnosti“. Ako príklad môže poslúžiť program výstavby novej cestnej infraštruktúry. V roku 2019 nebol odovzdaný do užívania žiadny nový úsek diaľnice, ktorý by bol financovaný priamo zo štátneho rozpočtu. Vďaka európskej finančnej pomoci sa rozšírila diaľničná infraštruktúra o 14,4 km, pričom cieľom rezortu dopravy bolo sprístupniť taktiež 29 km diaľnic vybudovaných zo štátnych prostriedkov. Na zlú prax upozorňuje NKÚ aj pri nákupe nových titulov učebníc. Z pôvodne plánovaných 20 titulov nebola rezortom školstva v minulom roku obstaraná ani jedna učebnica.

Najvyššia kontrolná inštitúcia opakovane poukazuje na veľký počet rozpočtových opatrení, ktoré významne menia parametre schválené parlamentom. Za posledných osem rokov stúpol počet rozpočtových opatrení o viac ako 80% a dostal sa z úrovne 1672 opatrení v roku 2012 na 3022 opatrení v minulom roku. Z pohľadu autority pre externú kontrolu tento vývoj odhaľuje nedostatočnú úroveň plánovania výdavkov v rámci jednotlivých kapitol. Podľa K. Mitríka vznikajú tiež otázky o transparentnosti celého rozpočtového procesu, ktorý negatívne limituje kontrolu zo strany poslancov, ale aj odbornej verejnosti. Ako neštandardný vnímajú kontrolóri tiež výrazný objem peňazí vyčlenených v rezerve predsedu vlády. V prvom kroku bola zákonom o štátnom rozpočte schválená rezerva premiéra na úrovni 1,5 mil. eur. V priebehu roka však bola rezerva rozpočtovými opatreniami zvýšená až na sumu 3,3 mil. eur. Takéto konanie je síce legitímne, ale účelnosť, efektívnosť i transparentnosť použitia verejných zdrojov s využívaním takéhoto nástroja je značne riziková.

Infografika - štátny záverečný účet 2019

Čítať ďalej