Rokovania Výboru pre vnútorný audit a vládny audit

Späť

Hodnotenie správ o vykonaných vnútorných auditoch za rok 2015

Hodnotenie správ o vykonaných vnútorných auditoch za rok 2015

V zmysle zákona 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov je Výbor pre vnútorný a vládny audit (ďalej Výbor) povinný posúdiť ročné správy o vykonaných vnútorných auditoch za predchádzajúci rok. Správy boli prerokované 19. mája 2016 ako hlavný bod rokovania.

Do termínu 31. marca 2016 Výboru bolo zaslaných 22 ročných správ. Povinnosť si splnilo všetkých 13 ministerstiev. Od ďalších správcov kapitol Výbor dostal 9 správ. Piatim správcom kapitol MF SR udelilo výnimku zriadenia útvaru vnútorného auditu, a preto nemali povinnosť predkladať ročnú správu. Povinnosť predložiť správu nesplnil jeden subjekt - Štatistický úrad SR napriek skutočnosti, že má vnútorného audítora. Ročnú správu predložil Národný bezpečnostný úrad v novembri 2015 ešte podľa zákona č. 502/2015 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite z dôvodu skončenia pracovného pomeru vnútorného audítora. Dva subjekty (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a Kancelária súdnej rady) nepredložili ročnú správu z dôvodu, že nemali zriadený útvar vnútorného auditu.

Ministerstvo financií SR vydalo vyhlášku č. 109/2016 Z. z., ktorou ustanovilo obsah ročnej správy o vykonaných vnútorných auditoch. Napriek tomu je možné konštatovať,  že vyhláška nebola  dodržaná vo všetkých predložených správach vo všetkých jej aspektoch. Niektoré správy boli veľmi stručné (3-4 strany) a neumožňovali objektívne posúdiť správu, niektoré naopak boli veľmi  podrobné a rozsiahle (do 100 strán). Prehľad najdôležitejších informácií z obsahu ročných správ je súčasťou prílohy tohto hodnotenia.

Pre tohtoročné posúdenie správ boli dôležité prvé tri časti prílohy k vyhláške. Vo všeobecnej časti  je možné zistiť počty vnútorných audítorov podieľajúcich sa na vnútornom audite, ale najmä dôležité údaje o počte plánovaných, realizovaných a mimoriadnych auditoch, či im podobných aktivitách. V tejto časti majú byť tiež uvedené informácie o rizikách, o dodržiavaní všeobecne záväzných predpisov pri výkone finančnej kontroly, resp. iné skutočnosti.

Podľa predložených správ bolo v roku 2015 plánovaných 94 a vykonaných 85 auditov, ktoré realizovalo 41 vnútorných audítorov, čo znamená priemer 2, auditu na jedného vnútorného audítora. Na jednotlivých ministerstvách sa na vnútorných auditoch podieľali 1 až 4 vnútorní audítori, ktorí vykonali 3 až 11 vnútorných auditov. Z toho vyplýva, že podiel auditov pripadajúcich na jedného audítora sa nachádza v rozpätí 1,3 až 3,6. V priemere to bolo 2,11 auditu na jedného vnútorného audítora vykonávajúceho vnútorný audit na ministerstve. V ostatných kapitolách vykonával vnútorný audit najčastejšie jeden audítor s počtom 3 až 4 audity. Z tohto priemeru sa vymyká vnútorný audítor s 10 realizovanými vnútornými auditmi. Je zrejmé, že uvedené čísla majú obmedzenú vypovedaciu schopnosť, je potrebné ich hodnotiť v závislosti od typu auditu, cieľov a pod., ale určité trendy napr. v počte vnútorných audítorov možno sledovať aj týmto spôsobom – t.j. ako  jednotlivé organizácie po účinnosti nového zákona o finančnej kontrole a audite pristúpili a naplnili ciele zákona.

Kým informácie v zmysle všeobecnej časti Vyhlášky sa nachádzali takmer bez výnimky vo všetkých predložených správach, väčšie problémy bolo badať pri informáciách o rizikách. Aj keď vo väčšine správ  bolo uvedené, že sa pracuje s rizikami, dôkazy o tom aké to boli v jednotlivých prípadoch riziká neboli vždy uvedené. Výnimočne bolo uvedené, že auditom navrhované a subjektom prijaté opatrenia znížili mieru rizika, čo by mala byť zrejme jedna z hlavných úloh auditu. Preto aj viacerí členovia Výboru, ktorí posudzovali správy konštatujú, že informácie o analýze rizík sú uvádzané rozdielne, nejednotne alebo vôbec nie. Absentuje ich prepojenie na zistenia a opatrenia.

Druhá časť správy má v zmysle Vyhlášky poskytnúť základné údaje o vykonaných vnútorných auditoch za rok 2015. Z tejto časti sú pre posúdenie dôležité poznať aké ciele si stanovili jednotlivé audity. Pre potreby objektívneho hodnotenia by bolo vhodné aby správa obsahovala aj presný názov auditu, teda jeho pomenovanie. Overovanie cieľa auditu bez poznania jeho názvu je veľmi zložité až nemožné. Zameranie vnútorných auditov v roku 2015 bolo veľmi pestré a rôznorodé, čo vyplýva z rôznosti úloh a postavenia, ktoré jednotliví správcovia kapitol plnia. U správcov menších kapitol boli častým cieľom overenie plnenia opatrení z predchádzajúcich auditov, overenie súladu so zákonom o finančnej kontrole, či nakladanie s majetkom, značná časť vnútorného auditu ministerstiev sa zameriavala na audit v podriadených organizáciách, či na overovanie súladu výdavkov projektov, nakladanie s majetkom, či systém finančnej kontroly.

Doba trvania auditu je tiež významným aspektom pri jeho posudzovaní ale aj pri posudzovaní štruktúry času vnútorného audítora stráveného výkonom auditu a inými aktivitami. Doba auditu by mohla byť vhodným údajom na porovnávanie trvania obdobných auditov u rôznych správcov kapitol. Aj v tomto prípade sa  v jednotlivých správach uvádzanie doby líšilo. Niektoré správy udávali dobu ako presný deň začatia a presný deň ukončenia auditu, iné začiatok a koniec auditu v príslušných mesiacoch.  Pri väčšom počte auditov bola doba trvania auditu kratšia – 1 až 2 mesiace, menší počet auditov bol spravidla sprevádzaný dlhším trvaním auditu.

Osobitným problémom v tejto časti správy bola požiadavka vyjadriť celkovú sumu overovaných financií v € v členení na zdroje ŠR, európske zdroje a zdroje z medzinárodných zmlúv, a spolufinancovanie. Takéto čísla sa objavili len výnimočne, hoci ich je potrebné poznať a aj v budúcnosti vyžadovať.

Dôležitou informáciou správy je počet zistených nedostatkov. Celkovo bolo auditmi  identifikovaných 364 nedostatkov. Niektoré audity skončili bez zistenia nedostatku, čo by bolo akceptované pri audite kontroly opatrení, menej logické sa to javí ak výkon auditu vychádzal z predpokladu výskytu rizika v danej oblasti. Najviac nedostatkov pri jednom audite – 24 bolo zistené pri audite, ktorý posudzoval postupy pri registrácii a spravovaní registra organizácií cestovného ruchu pri poskytovaní dotácií. Žiadne číslo o počte zistených nedostatkov však neposkytuje dostatočnú vypovedaciu schopnosť pre posúdenie miery závažnosti zistenia.  Keďže v správach bol uvedený len jeden bližšie nešpecifikovaný nedostatok s finančným postihom, možno dedukovať že vo všetkých prípadoch  išlo o viac či menej závažné nedostatky.

Na základe vyššie uvedeného navrhujeme aby Výbor vyjadril názor, že predložené správy o vykonaných vnútorných auditoch za rok 2015 po formálnej a obsahovej stránke boli vyhotovené v súlade s vyhláškou MF SR 109/2016 Z. z. Identifikované problémy vyplývajú často z nedostatku skúseností vnútorných audítorov, pretože organizačné útvary vnútorného auditu sa u mnohých správcov kapitol iba budujú. Z tohto dôvodu Výbor nebude zasielať žiaden návrh na vykonanie hodnotenia kvality vykonávania vnútorného auditu podľa §19 ods. 4.
 

Z posúdenia správ vnútorného auditu za rok 2015 môžeme definovať tieto témy na diskusiu s MF SR:

  • venovať vo vzdelávaní audítorov naďalej mimoriadnu pozornosť problematike analýzy rizík a jej uplatnenia pri plánovaní a realizácii auditu
  • posúdiť vhodnosť uvádzať názov a typ auditu v správe o vnútornom audite
  • posúdiť vhodnosť klasifikácie nedostatku podľa závažnosti a jeho väzbu na identifikované riziko a tieto informácie uvádzať v správe
  • posúdiť vhodnosť rozlišovania auditu podľa doby trvania, napr. do 30, 60, 90 a viac dní alebo iný vhodný rozlišovací znak
  • posúdiť potrebu uvádzania záverečného výroku auditu – splnenie cieľa, zníženie rizika a pod.

 

                                                                                                       Ing. Mária Machová, PhD.
                                                                                                              predseda Výboru