Stratégia pracovnej mobility cudzincov v SR mala zadefinovaný systém monitorovania a hodnotenia jej realizácie. Nakoľko za celú dobu platnosti stratégie nebola požiadavka vyhodnotenia plnenia opatrení, zadefinovaný systém jej monitorovania a hodnotenia nebol nikdy realizovaný a mal tak len formálny charakter. Nevyhodnocovaním efektivity opatrení realizovaných v rámci stratégie nepostupoval kontrolovaný subjekt v zmysle Metodiky a inštitucionálneho rámca tvorby verejných stratégií schválenej vládou SR. Analýza dosahovaných výsledkov vo veciach, ktoré sú v pôsobnosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnych orgánov je pritom aj legislatívna požiadavka definovaná zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

Stanovením všeobecných postupov pre implementáciu opatrení v dokumente migračná politika bez uvedenia konkrétnej zodpovednosti nebolo zabezpečené, že všetky stanovené priority budú prevzaté a rozpracované kompetentnými orgánmi. Pri prioritách nebola stanovená minimálna zodpovednosť v podobe špecifikácie gestora úlohy, rozsah prevzatých úloh a úroveň ich rozpracovania v akčných plánoch bola výlučne na rozhodnutí dotknutých orgánov. Takto formulované predpoklady pre implementáciu na jednej strane ponechali príslušným rezortom samostatnosť v rozhodovaní, zároveň však obmedzili možnosť ovplyvniť a koordinovať výslednú podobu akčných plánov, ktoré boli pre napĺňanie politiky dôležité. Takýto postup zároveň vytváral riziko, že bližšie rozpracovanie priorít a opatrení bez nutnej koordinácie bude nedostatočné resp. v podobe, ktorú bude možné vyhodnocovať formálne.

Dokument migračná politika ako aj uznesenie vlády nestanovili podmienky pre účinné monitorovanie opatrení, nešpecifikovalo formu a spôsob vyhodnocovania, ponechávalo autonómnosť dotknutým subjektom pri rozpracovaní úloh ako aj ich hodnotení. Takto formulované predpoklady spôsobili, že ministerstvo nemalo dosah na úroveň rozpracovania dokumentu do akčných plánov jednotlivých ministerstiev a ďalších zainteresovaných inštitúcií. Rovnako tak nemalo kompetenciu vynútiť plnenie opatrení na úrovni iného rezortu a tým ovplyvniť kvalitu jednotlivých odpočtov. Správa o migračnej politike vo výsledku predstavovala súhrn čiastkových správ jednotlivých zainteresovaných strán, pričom samotný rozsah a kvalitu odpočtov nebolo možné koordinovať a v prípade potreby ovplyvniť. MV SR tak ako autor a gestor stratégie nemalo praktický dosah na jej plnenie.