NKÚ SR v médiách

Späť

Veľké odkrývanie hriechov lesníckych papalášov - rozhovor s K. Mitríkom, Trend

Náhľad - trend[23.05.2019; Trend; Téma, Štátne lesy; s. 15,16,17; Ivan Haluza]

https://www.trend.sk/trend-archiv/velke-odkryvanie-hriechov-lesnickych-papalasov

 

Výbery riaditeľov v štátnych lesoch sú jasné politické nominácie, upozorňuje predseda NKÚ Karol Mitrík

Vlaňajšia kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR na pôde štátnych lesných podnikov bola jednou z najväčších v histórii úradu. Pracovalo na nej vyše 60 kontrolórov a trvala trištvrte roka. Po vyhodnotení sa k jej záverom pomerne kriticky vyslovil šéf úradu Karol Mitrík. Výčitky smeruje nielen k vedeniu podnikov, ale aj k zakladajúcemu ministerstvu pôdohospodárstva na čele s Gabrielou Matečnou. V lesoch mu chýba viac koncepčnosti, efektívnosti i kontroly. Naopak, vidí v nich ukážkové príklady nehospodárnosti i jasné neduhy z politického obsadzovania kľúčových postov.

Prečo ste sa vlani rozhodli skontrolovať štátne Lesy SR i Lesopoľnohospodársky majetok Ulič?

Do lesov sme išli cielene. Médiá i verejnosť už dlhšie okolo lesov naznačujú rôzne problémy. Kontrola vlani prebiehala deväť mesiacov od januára do októbra.

Lážo-plážo ministerstvo

Ako hospodária so zvereným majetkom štátne lesné podniky v porovnaní s inými štátnymi spoločnosťami, v ktorých robíte kontroly?

Jedna oblasť v tomto rezorte je naozaj veľmi slabá. Ide o to, ako nadriadené ministerstvo pôdohospodárstva kontroluje dosiahnuté výsledky a plnenie cieľov svojich podnikov. Hlbšie sledovanie činnosti lesných podnikov je od zodpovedného ministerstva veľmi slabé. V lesných podnikoch nám chýba lepší kontroling a audit. Každý rezort má svojich audítorov. Po celej krajine ich je 120. Musíme ich využívať lepšie. Na našom úrade máme dvoch audítorov a využívame ich denne, lebo chcem vedieť, čo je u nás nastavené zle a čo treba vylepšiť.

Rezort ministerky Gabriely Matečnej má teda zrejme dosť slabú kontrolu.

Celkovo sa teraz viac zameriavame na rezort pôdohospodárstva aj preto, že je zakladateľom najväčšieho množstva štátnych podnikov. Čo je najsmutnejšie, zároveň vidíme, ako to práve pri ňom škrípe. Nie je to však spojené iba s jeho terajším vedením. Škrípe to tam dlhé roky.

Protokol uvádza, že ste v lesných podnikoch našli až 90 pochybení a dali ste im 64 odporučení. Aké boli najvážnejšie pochybenia, ktoré ste zistili v Lesoch SR i Lesopoľnohospodárskom majetku Ulič?

Je tam množstvo zistení nehospodárneho nakladania s majetkom väčšieho či menšieho rozsahu. Naším najpodstatnejším zistením je, že domáce lesné hospodárstvo má síce množstvo strategických dokumentov celospoločenského významu schválených vládou, tie sa však neplnia a nikto ich plnenie ani nekontroluje. Vládne programy ekologizácie našich lesov či lepšieho využitia dreva v domácom priemysle sa síce vo vládnom kabinete schvália s veľkou slávou, ale už nikto nestanoví merateľné ukazovatele, podľa čoho sa bude hodnotiť ich plnenie. Všade pritom platí: keď nemeriaš, neriadiš.

náhľad - trend

Uličský podnik hrôzy

Ak sa vrátime k pochybeniam hospodárskeho charakteru, v jednom prípade ste sa so zisteniami obrátili na humenskú políciu. Ide o prípad, v ktorom Lesopoľnohospodársky majetok Ulič v roku 2013 dodával mlieko Humenskej mliekarni, hoci tá mu dlhodobo neplatila. Napokon mu z toho vznikla škoda 472-tisíc eur. Prišli ste aj na to, že sa manažéri uličského podniku spriahli s vlastníkmi spomínanej mliekarne?

Až takto do hĺbky sme nešli. To už bude práca pre políciu, či išlo o korupciu alebo zámerne prehliadané neplatičstvo. Môžeme povedať, že sekery od neplatičov sa v tomto menšom štátnom podniku brali veľmi voľne. Celkovo sa našlo množstvo prešľapov. Uličský podnik je v podstate exemplárnym príkladom, ako sa nemá hospodáriť. Veľmi zle je aj to, ako sa tento podnik stará o mimoriadne cenné staré bukové lesy. Pre mňa je absolútne nepochopiteľné, že uličský podnik, no i rezort pôdohospodárstva tvrdia, že musia rúbať aj v nich. Veľmi dobre vieme, aká medzinárodná hanba z toho bola, lebo tie lesy máme zapísané ako svetové dedičstvo UNESCO. Dodnes územie cenných lesov nie je presne vymedzené. To je nemysliteľné. Dával som si otázku, či sa to v tomto podniku nedeje aj preto, že je tak ďaleko na východe.

TREND nedávno písal, že na tento uličský podnik má dosah cez spriaznených manažérov aj spolumajiteľ finančnej skupiny Slavia Capital Martin Kvietik, ktorý má sám lesnícke i poľovnícke aktivity. Našli ste pri kontrole v uličskom podniku aj vy nejaké nezdravé prepojenia podniku na tohto podnikateľa?

S ničím takým sme sa nestretli. My však neskúmame, kto vlastní neštandardných obchodných partnerov kontrolovaných štátnych podnikov.

Posunuli ste polícii z tejto kontroly v štátnych lesných podnikoch aj nejaké iné zistenia okrem prípadu s mliekom?

Polícii sme z kontroly posunuli celý kompletný protokol. Je len na vyšetrovateľoch, čo všetko z neho využijú.

Dobrý úmysel, divná realizácia

Štátnym lesom ste vyčítali aj to, že trojici najväčších odberateľov – Mondi SCP, IKEA Industry a Bučina DDD – predávajú drevo pod cenu s tým, že ich straty sú radovo až v miliónoch eur. Môžete spresniť, koľko miliónov ročne strácajú na týchto troch zákazníkoch?

Predaj dreva sa má diať transparentným spôsobom. Najlepšie sú elektronické aukcie a nie, že sa drevo dáva napriamo za nižšie ceny, ako sú trhové. Veď ak pre týchto troch odberateľov znížia štátne lesy cenu za kubík dreva len o 50 centov, tak za rok stratia pri štyroch miliónoch kubíkov, ktoré im dodávajú, až dva milióny eur. Ale pozor. Nejde len o to, že je to nejaké číslo. Presne o toľko menej peňazí potom majú lesy trebárs na nákup ekologickejších ťažobných technológií.

Cítili ste v komunikácii s Lesmi SR, že chcú tie ceny zvýšiť?

Na naše zistenia reagovali tak, že svojím drevom chcú podporovať domáci priemysel. Moja odpoveď je taká, že slovenské drevo by malo zostať doma. To je len dobré, že Lesy SR to takto vnímajú. Nemôže to však byť na úkor zisku pre rozvoj samotných lesov.

Ako vnímate pozitívnu mediálnu kampaň Lesov SR, ktorú si vlani v médiách objednali za 1,5 milióna eur? Je to primeraná cena? A vôbec, mal by si štátny podnik platiť pozitívnu medializáciu prostredníctvom vlastných nekritických článkov či reportáží?

Je to neštandardný postup. To poviem na rovinu. Zároveň treba povedať, že celý tento nápad vzišiel z ministerstva pôdohospodárstva. Štátne lesy si kampaň objednali na pokyn ministerstva. Pre nás je záhadou, čo tou kampaňou vlastne chcú dosiahnuť. Lebo žiadne merateľné ukazovatele jej úspešnosti či benefitov pre podnik nastavené nemajú. Nevieme, čo tým chcel básnik vlastne povedať.

Ako vnímate tender Lesov SR na protipožiarne kamery zo záveru vládnutia predchádzajúcej jednofarebnej vlády Smeru? Nebola cena 23 miliónov eur prestrelená?

Celý tender je v našom hľadáčiku a budeme sa mu venovať. Rozhodne naň máme kritický pohľad, i keď nebol predmetom vlaňajšej kontroly. Kamery svoj význam v lese majú, lebo les zničený požiarom znamená veľké, nielen majetkové, ale aj ekologické škody. Otázne je, či vynaložená suma bola naozaj adekvátna. Je to taký objem peňazí, že je vhodné, aby sa preveril.

Kontrola až na podstatu

V rámci ukončených kontrol ste nepreverovali iba hospodárnosť lesných podnikov, ale aj plnenie národného programu využitia dreva a národného lesníckeho programu. Plnenie týchto celospoločenských cieľov ste pritom kontrolovali okrem štátnych v mestských a obecných lesoch. Ktoré podniky sa starajú o svoje lesy zodpovednejšie?

Naša kontrola ukázala, že štátne lesy dávajú na zalesňovanie i pestovateľské práce zo svojich tržieb iba jedenásť percent. Ešte o tri percentá menej ako mestské a obecné lesy. V oboch prípadoch je to podľa mňa málo. Do lesa by sa mal vracať väčší podiel príjmov. Na krajšie a zdravšie lesy naše štátne podniky však zarobia viac peňazí len vtedy, ak budú efektívnejšie. Z našej kontroly trebárs vyplynulo, že zatiaľ čo mestské a obecné lesy vynakladajú na vyťaženie jedného kubíka dreva len 14 eur, štátne až 25 eur. Niekde bude chyba.

náhľad - trend

Prečo NKÚ vo všeobecnosti nezaujíma len hospodárnosť štátnych podnikov, ale aj to, ako prispievajú k napĺňaniu celospoločenských záujmov? Nedávno ste hodnotili, ako sa vodohospodárske štátne podniky vedia vyrovnať s povodňovými rizikami.

Dnes už nestačí, aby najvyššie kontrolné úrady kontrolovali iba to, kto a ako čo zaúčtoval. Toto odobie už prešlo. Správne účtovníctvo a hospodárne nakladanie s majetkom sú základnou povinnosťou manažmentu každej štátnej firmy. My ideme ďalej. A nielen my, kontrolné úrady po celej Európe už začali hodnotiť napĺňanie celých verejných politík. Teda ako ktorý rezort napĺňa svoje národohospodárske i celospoločenské ciele. Treba otvorene povedať aj to, že politikom sa to nepáči.

Prečo?

Lebo keď sme riešili iba účtovanie, sankcie a postihy dostávali iba radoví pracovníci rezortov. Teraz vystavujeme hodnotenia ministrom. A prichádzame do konfliktov.

Boli dobre pripravení

Od ľudí zo štátnych Lesov SR sme počuli neoficiálnu výčitku, ako chce NKÚ kontrolovať ich koncepčnosť v starostlivosti o les, keď na to nemá špecialistov. Čo im odkážete?

Uznávam, že problematika lesov nie je jednoduchá. My sme našich kontrolórov dovzdelávali a mali sme prizvaných aj odborných poradcov priamo z lesníckej brandže. Experti boli priamo na našich kontrolách. Boli sme pripravení veľmi dobre.

Protokol z kontroly uvádza, že ste mali vo svojom kontrolnom tíme pozvaného aj jedného špecialistu na lesy. Kto to bol?

Z taktických dôvodov to meno radšej nepoviem. Bol to však človek zo spišských mestských lesov, ktorého poznám práve zo svojho predchádzajúceho pôsobenia vo vedení mesta Spišská Nová Ves. On sám má okrem toho skúsenosti priamo z manažmentu štátnych lesov.

Manažéri vazalmi politikov

Ministerstvu pôdohospodárstva, ktoré má v kompetencii lesné podniky, odporúčate, aby nepokračovalo v častých výmenách šéfov Lesov SR, lebo to ohrozuje ich strategické riadenie. Za 18 rokov sa na tomto poste vystriedalo 15 riaditeľov. Ako by mal vyzerať výber dobrého šéfa pre tento podnik?

To je veľký problém nielen tohto, ale v zásade všetkých štátnych podnikov. Aj ministerstiev. Ak by bol výber ľudí naozaj dobrý, ako by sa mohlo stať, že Slovensko malo za 26 rokov svojej samostatnosti až 22 ministrov školstva? Alebo že v štátnom podniku Hydromeliorácie rezort pôdohospodárstva za 13 rokov vystriedal dokonca až 26 riaditeľov. V Lesoch SR vychádza priemerný čas na jedného riaditeľa zhruba na jeden a štvrť roka. To sa ani nerozpozerá, a nie že má niečo riadiť či dokonca nastaviť dlhodobejšiu stratégiu. Tu sa musia nastaviť manažérske zmluvy, ktoré sa budú musieť ctiť naprieč volebnými obdobiami. Zároveň budú manažérom zmluvy nastavovať veľmi náročné a transparentné ciele.

Ako vidíte to, že v poslednom výbere na šéfa štátnych lesov neuspel bývalý a dosť uznávaný šéf Lesov SR Karol Vinš a namiesto neho si terajšie vedenie ministerstva vybralo manažéra zo strojárskeho a železničného prostredia Mariana Staníka?

Čítam to ako jasný príklad politických nominácií. To treba povedať natvrdo. V štátnych Lesoch SR sú navyše zasa iba politicky nominovaní aj riaditelia jednotlivých regionálnych odštepných závodov. Pri kontrole sme sami cítili, že títo regionálni riaditelia sú si potom sami pre seba akoby vlastnými pánmi. Keď má aj ústredie podniku nejaký dobrý plán, tak si riaditelia v regiónoch aj tak robia po svojom. Treba však uznať, že aspoň drevo už má teraz generálne riaditeľstvo viac skoncentrované pod seba. A preto funguje aspoň to, že menej slovenského dreva končí v zahraničí. No iné veci si regionálni šéfovia robia podľa seba. Lebo si ich vybral niekto iný ako samotný generálny riaditeľ, tak prečo by sa mali báť o miesta.

----

Karol Mitrík (72) rodený Spišiak rozbehol svoju kariéru vo verejnej správe vo vedení mesta Spišská Nová Ves. V rokoch 1994 až 2002 ho ako nominant KDH viedol ako primátor. Patrí medzi zakladateľov SDKÚ a za túto stranu bol poslancom v slovenskom parlamente. Od leta roku 2010 do jari roku 2012, teda počas poslednej pravicovej vlády, bol riaditeľom Slovenskej informačnej služby. Šéfom NKÚ je od mája roku 2015. Na návrh posledného predsedu SDKÚ Pavla Freša.