NKÚ v médiách

Späť

MITRÍK: Predstava, že predseda NKÚ musí byť z opozície, je mýtus

Samospráva je usporiadaná, ale podľa môjho názoru sa bez reformy verejnej správy už ďalej nepohneme, povedal v TASR TV predseda Najvyššieho kontrolného úradu Karol Mitrík. (správa, PODCAST, VIDEO)

Autor: Teraz.sk
22. apríla 2022 17:00

 


Bratislava 22. apríla 2022 (Teraz.sk) – Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) by mal byť odborník a zodpovedný človek. Ale predstava, že by to musel byť nevyhnutne opozičný kandidát, je mýtus. Pri príležitosti hodnotenia svojho sedemročného mandátu vo funkcii predsedu NKÚ to v TASR TV povedal Karol Mitrík.

Samotného Mitríka navrhol v máji 2015 vtedy opozičný poslanec Pavol Frešo (SDKÚ-DS), zvolený bol v tajnej voľbe 82 hlasmi poslancov. Počas siedmich rokov vo funkcii však spolupracoval s tromi rôznymi parlamentmi, v ktorých sa vládne a opozičné strany menili. „Nevidím racionalitu v tom, či je kandidát koaličný alebo opozičný. Tvrdím, že by tam mal byť rozhľadený, múdry a zodpovedný človek, ktorý neuhne z rovnej cesty,“ konštatoval Mitrík.

UPOZORNENIE: Rozhovor s Karolom Mitríkom vo forme PODCASTU nájdete TU.

Dodal, že princípom úspešnej práce NKÚ je strážiť efektívne a účelné využívanie prostriedkov z peňazí daňových poplatníkov a nezametať nič pod koberec. „Od začiatku som presadzoval rovnú cestu, čo zistíme, to musíme publikovať, zverejniť. Ak pôjdeme po tejto ceste, budeme vážení, dôležití a nebudeme mať nepriateľov, lebo na toto si musia zvyknúť,“ podčiarkol Mitrík. Politici podľa neho neradi počúvajú Jóbove zvesti o tom, že sa niečo nepodarilo, ale tí rozumní radšej korigujú nedostatky, ako by mali spochybňovať dobre podložené závery kontroly.

V tomto zmysle boli podľa neho kompetencie NKÚ v ústave, aj zákone č. 39/1993 formulované nadčasovo a v roku 2006 boli naviac doplnené aj o právomoci pri kontrole samosprávy. „Zoberme si, že celá daň z príjmu fyzických osôb, plus výber vlastných daní a poplatkov, tečie do samosprávy, to sú nemalé prostriedky,“ poznamenal Mitrík. NKÚ sa podľa neho nezameral iba na kontrolu, ale snažil sa samosprávam aj pomáhať.

„Máme vlastnú legislatívnu radu, ktorá monitoruje celý legislatívny proces. Informácie potom posúvame našim kontrolórom, ale aj ďalším inštitúciám, Únii miest a obcí a ZMOS-u, aby sa aj oni vedeli orientovať v novinkách,“ povedal.

Pri existencii štvorročného funkčného obdobia samosprávnych funkcionárov najmä v malých obciach podľa neho často chýbajú skúsenosti a informácie.

Na druhej strane, celá verejná správa je podľa Mitríka zrelá na reformu, keďže niektoré z kompetencií samosprávy z objektívnych dôvodov nedokážu vykonávať. „Povedzme obec Horná Dolná má tie isté kompetencie ako mesto Bratislava. Spomeniem len jednu úlohu z veľkého množstva kompetencií, ZMOS tvrdí, že je ich až 4000, a to je zabezpečovať regionálny rozvoj. Ako môže malá obec s 500 alebo 1000 obyvateľmi zabezpečovať regionálny rozvoj?,“ pýta sa Mitrík.

Od roku 2006 venoval NKÚ podľa neho 80 percent svojich kapacít samospráve. „Bolo to správne, lebo samospráva potrebovala spätnú väzbu. Ale toto nie je jediným hlavným poslaním NKÚ. Sú aj ďalšie verejné politiky. Zdravotníctvo, školstvo, doprava, vnútro,“ povedal Mitrík. „Povedali sme si, že musíme mať širší záber a odpovedať na širšie témy. Prijali sme filozofiu, že máme dávať odpoveď na to, či sa darí napĺňať obsah verejných politík. Teda, či peniaze pracujú v prospech daňového poplatníka, “ dodal s tým, že klasické súladové kontroly sú v novom ponímaní len jednou súčasťou kontrolného procesu.

Hoci NKÚ dáva odporúčania na korekcie, nemá právomoci udeľovať kontrolovaným subjektom pokuty alebo iné sankcie. Vďaka novele zákona, ktorú sa podarilo presadiť práve počas Mitríkovho funkčného obdobia, však NKÚ vznikla povinnosť informovať parlament. „Najvyššou kontrolnou inštitúciou v tomto štáte je parlament, ten má všetky právomoci a môže si vynútiť plnenie opatrení,“ pripomenul predseda NKÚ.

„Za rok 2021 sme parlamentu odovzdali 42 rôznych správ, ktoré prerokovalo desať výborov. A týchto desať výborov si dnes prizýva na rokovania vedúcich štátnych zamestnancov, vrátane ministrov. Dokonca pre výbory modelujeme návrh uznesenia, ktorým by mali zaviazať kontrolovaný subjekt. Teda sme sa dostali na tú pôdu, kam patríme,“ dodal.

V parlamente existuje podľa Mitríka dlhé roky tradícia, že sa poslanci zastávajú „svojich“ členov vlády, v konečnom dôsledku sa však celá vláda zodpovedá parlamentu. „Všetci sú naši, všetci sú to ministri občanov tejto krajiny. Chrániť ich treba, aby ich na ulici niekto neprepadol, ale pokiaľ sa im veci nedaria, treba o nich otvorene hovoriť,“ konštatoval predseda NKÚ.


Predseda NKÚ Karol Mitrík
Čo by ste odkázali človeku, ktorý po vás prevezme úlohu viesť NKÚ v nadchádzajúcich siedmich rokoch?

-Moje posolstvo je jednoduché, želám si, aby na úrade bola kontinuita. Aby tam prišiel človek, ktorý nebude búrať, ale bude stavať na tom, čo už bolo postavené. Myslím, že úrad máme postavený dobre, sme porovnateľní so svetom. V roku 2021 bol ukončený medzinárodný audit nášho úradu. Úrad je rozbehnutý, personálne, technicky aj finančne primerane vybavený. Ideme v súlade s medzinárodnými štandardami, sme porovnateľní a trúfam si povedať, že aj trochu vyčnievame smerom hore.-

 

Celý prepis rozhovoru:

Rozhovor: MITRÍK: Predstava, že predseda NKÚ musí byť z opozície, je mýtus

[22.04.2022; teraz.sk; Publicistika; 17:00; Daniel Forgács]
https://www.teraz.sk/publicistika/mitrik-predstava-ze-predseda-nku-mu/628290-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253Bw%253BwIndex%253BNeprehliadnite%253Bimg)

 

Daniel Forgács, šéfredaktor portálu TERAZ.SK:

„V dnešnej relácii vítam predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Karola Mitríka, dobrý deň.“

Karol Mitríkpredseda Najvyššieho kontrolného úradu:

„Dobrý deň prajem,.“

Daniel Forgács:

„Pán Mitrík, dnešná relácia bude venovaná akémusi hodnoteniu vášho 7-ročného funkčného obdobia, ktoré bude teraz v máji končiť. Otvoril by som ju takou historickou otázkou. Ja som si všimol aj na vašej stránke, že inštitúcie, ktoré mali také zhruba podobné úlohy ako má NKÚ, existujú na tomto území už stovky rokov, prakticky od Márie Terézie vždycky bol nejaký účtovný úrad, ktorý bol podriadený vedením štátu, ale NKÚ také, aké ho my poznáme, vzniklo až v slovenskej Ústave v roku 1992. Akým spôsobom táto ústava definitívne určila povahu tohto úradu a jeho úlohy?“

Karol Mitrík:

„Trošku sa vrátim do histórie, keď ste položil teda tú otázku, bude 260, uplynulo minulý rok 260 rokov od založenia účtovnej komory, ktorú zriadila Mária Terézia. Samozrejme, že ten vývoj tej účtovnej komory bol, nie všetci panovníci sa stotožnili s tou priamou kontrolou a napríklad už Jozef II. teda do istej miery paralyzoval tento spôsob kontroly, ktorý zaviedla Mária Terézia, potom taký prelomový rok bol rok 1918, kedy vznikla Československá republika, vtedy vlastne sa založila už tá priama slovenská tradícia, aj keď my keďže sme boli súčasťou monarchie, tak vlastne my máme svoju tradíciu už 260 rokov, vlastne aj na Slovensku funguje táto kontrola. Samozrejme, že ten rok 92-3 bol prelomový, kde dneska môžem povedať s odstupom času už 30-tych rokov pomaly, že zakotvenie v Ústave tak ako máme a ukotvenie nášho zákona 39 z roku 93 bolo urobené nadčasove. Dneska sa môžeme porovnávať aj s okolitými krajinami a tak nadčasovú legislatívu ako my máme teda danú kompetenčne a nezávislosťou, nemajú ani okolité krajiny. Ani Česká republika napríklad, ktorá má podobnú východziu alebo úplne rovnakú východziu základňu, oni do dnešnej doby ešte nemajú isté kompetencie, ktoré my už dávno máme, ktoré my berieme za samozrejmosť. Čiže ten vývoj bol taký priamočiary a ja si myslím, že záleží už potom len na vedení, ako chopia túto kompetenciu a tieto výhody, ktoré máme aj legislatívne, do svojich rúk.“

Daniel Forgács:

„No spočiatku ste dostali do vienka kontrolu využívania peňazí daňových poplatníkov v štátnych inštitúciách, vo verejnoprávnych inštitúciách, ale v roku 2006 vám tam pribudla ďalšia veľká kompetencia, okrem toho, že ste teda mali za úlohu kontrolovať tieto financie v štátnych a verejnoprávnych inštitúciách, pribudla tam samospráva. To je obrovský balík, obrovský balík nových úloh. Chcem sa vás opýtať, vy máte totižto za sebou aj pôsobenie v samospráve, boli ste primátorom Spišskej Novej Vsi a myslím, že aj v tejto chvíli, ak sa mýlim, tak ma opravte, pôsobíte v rade ZMOS-u, tak chcem sa opýtať, že ako je to, ako funguje vlastne tá spolupráca medzi ZMOS-om a medzi NKÚ pri kontrole samospráv?“

Karol Mitrík:

„No tak treba povedať, že ten vývoj bol taký, aký hovoríte. Tých zmien v zákone bolo niekoľko, ale toto bola jedna z najvýznamnejších zmien, kedy vlastne do vienka dostal Najvyšší kontrolný úrad aj kontrolu v samospráve. Jedným dychom dodám, Česi to do dnešného dňa nemajú. Čiže oni majú rozdelené na štátne peniaze a na verejné peniaze. Štátne peniaze, hodnotené sú v štátnej správe, verejné peniaze v samospráve, to znamená, že v Českej republike 6-tisíc samospráv dneska ešte nepodlieha kontrole Najvyššieho kontrolného úradu.“

Daniel Forgács:

„Zoberte sa, aké veľké množstvo peňazí ide cez samosprávu, aj daňových, ako sú rozdelené daňové príjmy...“

Karol Mitrík:

„Tak si zoberme, že celá daň z príjmu fyzických osôb tečie do samosprávy, čiže to sú nemalé prostriedky, potom samotní daňoví poplatníci výber vlastných daní a poplatkov, čiže je to obrovský balík peňazí. Treba jedným dychom dodať, že Najvyšší kontrolný úrad si myslím aj vo vzťahu k ZMOS-u, ktorý ste spomínal, od roku 2006 zohral svoju rolu v externej kontrole, pretože vnútorný kontrolný systém je zabezpečený cez kontrolórov obcí , ale ten externý vlastne chýbal. Externý teraz nahrádza alebo zabezpečuje Najvyšší kontrolný úrad. Môžem povedať, že za tých x rokov od roku 2006 Najvyšší kontrolný úrad tú samosprávu, ja použijem taký ľudový výraz, trošku aj vygriloval, ale aj usmerňoval, pretože vlastne sú to originálne kompetencie a samospráva nemala takého tútora, kto by im vysvetlil, že čo je možné a čo nie je možné a hlavne na tých malých obciach tých skúseností je málo a pri periódach 4-ročných, keď sa menia tí zástupcovia, čiže sám som pôsobil ako šéf regionálneho združenia ZMOS-u Spiša a moju hlavnou úlohou bolo, že tých 33 obcí, ktoré spadali teda do nášho portfólia, ktorí boli organizovaní v ZMOS-e, tak sme sa mesačne stretali a na tej radnici vlastne dostávali informácie, ktoré sme my získavali zase iným spôsobom a my sme ich odovzdávali ďalej, aj na samotných radách ZMOS-u aj do dnešného dňa to funguje. Ja pripomínam, nie som členom, pretože je to nezlučiteľnosť, ale samozrejme, že spolupracujem so ZMOS-om, dokonca máme aj memorandum podpísané, kde im odovzdávame množstvo informácií, aj z nášho informačného systému, napríklad z legislatívnej rady všetky zmeny, ktoré sa dejú v legislatívy, my monitorujeme a posielame ZMOS-u. Čiže áno, samospráva je, by som povedal, usporiadaná, ale už jedným dychom dodám, dneska som to aj v parlamente povedal, že pri kontrole samosprávy vychádza, že budem sa znova opakovať, to som len pripomenul, že bez reformy verejnej správy už sa ďalej nepohneme. Už tento systém správy vecí verejných na úrovni obcí a miest je prežitý. Čiže vyžaduje nový upgrade, samozrejme, že je to veľký politický zásah, ale toto už je otázka vôle parlamentu a nie Najvyššieho kontrolného úradu.“

 

Daniel Forgács:

„A ako by to malo vyzerať? Čo je podľa vás najväčšou nevýhodou toho dnešného modelu?“

Karol Mitrík:

„No obec Horná Dolná, keď nechcem adresne pomenovať, má tie isté kompetencie ako mesto Bratislava. Čiže ja len jeden atribút spomeniem alebo jednu úlohu, ktorú má z x-tého množstva kompetencií, ZMOS tvrdí, že dokonca je ich 4-tisíc, tak napríklad zabezpečovať regionálny rozvoj.“

Daniel Forgács:

„Chápem, chápem.“

Karol Mitrík:

„No, ako môže v tej drobnej obci, ktorá má 500 obyvateľov alebo 1000 obyvateľov, aký regionálny rozvoj, aké priemyselné parky? Čiže a mnoho vecí takých je, ktoré už tie obce nevedia, nemôžu zabezpečiť z objektívnych dôvodov.“

Daniel Forgács:

„Zimná údržba chodníkov napríklad.“

Karol Mitrík:

„Tak zimná údržba chodníkov, viete ono prebrali sme ten starý systém. Ja si sám pred svojím domom upratujem aj naďalej, aj napriek tomu, že by to malo robiť na verejnom priestranstve mesto. Áno, z hľadiska diskriminácie teda a správy cudzieho majetku bola to diskriminačná podmienka. Ale každý slušný občan by si pred tým domom mal upracovať ten sneh alebo urobiť ten poriadok, lebo mesto, ako bývalý komunálny politik, v mnohých prípadoch viem, že nemá kapacity. V meste Spišská Nová Vec je 90 kilometrov chodníkov, no tak predsa 90 kilometrov chodníkov každý druhý deň alebo dvakrát do týždňa neni možné pozametať. To je nemysliteľné a nerealizovateľné aj z hľadiska ekonomického.“

Daniel Forgács:

„Aj pre toho občana je asi bezpečnejšie, keď má pred domov ten sneh odprataný, než keď bude čakať, kým ho niekto odprace, ale bude mu hroziť napríklad nejaký úraz.“

Karol Mitrík:

„No ono, ja som na svojej koži zažil teda, keď občan zlomil nohu na verejnom priestranstve a som to zdedil, to bolo ešte z predošlého obdobia, teda z minulého režimu, kde sa mesto súdilo s občanom, teda o regresné náhrady. No a mesto teda išlo proti občanovi, že teda mu nezaplatí nič, lebo on nepozeral pod nohy a zlomil nohu tam. No tak vtedy sme prijali zásadu, že všetkých občanov mesta proti takýmto nepredvídaným skutočnostiam poistíme a poisťuje ich mesto dodnes. A tým pádom sa vyhne konfliktu , že či to bolo na verejnom priestranstve, lebo si zlomil na verejnom priestranstve, patrí mu náhrada poistná.“

Daniel Forgács:

„Poďme ďalej. V roku 2015, keď ste sa stali predsedom NKÚ, to išlo aj na základ takej, ale nepísanej tradície, že za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu parlament zvykol, neviem či sa v tom bude pokračovať, ale zvykol zvoliť nejakého reprezentanta opozície. Vtedy vás navrhol predseda SDKÚ, vtedajší predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo a získali ste 82 hlasov v parlamente, čo znamená, že teda naozaj väčšinu väčšiu, aká je potrebná na zvolenie. Chcem sa vás opýtať na samotnú tú tradíciu, lebo ona má totižto dva konce, ako každá palica. Na jednej strane nie ste v konflikte záujmov. Ak ste reprezentant opozície a parlament, v ktorom má väčšinu koalícia, vás zvolí do takejto funkcie, dostanete dôveru a nie ste vlastnej koalícii zaviazaný. Ste reprezentantom opozície, na druhej strane ale máte sťaženú práve komunikáciu s tou koaličnou časťou parlamentu. Je to dobrá tradícia, osvedčilo sa to alebo naopak s tým boli problémy?“

 

Karol Mitrík:

„Ja si skôr myslím, že to je mýtus, pán redaktor a poviem aj prečo. Ja za svojich sedem rokov som prežil tri parlamenty, čiže i koaličný i opozičné. Čiže ja nevidím v tom žiadne racio, že či koaličný alebo opozičný. Ja si hovorím a tvrdím a budem tvrdiť, že mal by tam byť rozhľadený, múdry a zodpovedný človek, ktorý neuhne z tej rovnej cesty. Ja svojím kolegom, keď som nastúpil, som povedal, ja budem vyžadovať rovnú cestu, to znamená, či zistíme, to musíme verejne publikovať a zverejniť. Nič nebudeme zametať pod koberec. Ak sa budeme tejto cesty držať, budeme dôležití, budeme vážení a nebudeme mať nepriateľov, pretože na toto si musia zvyknúť. Totiž politici neradi počujú Jóbove zvesti, to znamená zvesti teda, že niečo sa im nedarilo. Tak kde sa rúbe drevo, aj triesky lietajú a kto nemeria, ten neriadi, to už naši predkovia historickí vedeli, lebo nevie, že či napreduje alebo nedajbože ide naspäť. To znamená, že kontrola sa síce veľmi v tomto štáte nenosí a zvlášť po vnútornej kontrole, tam máme ešte veľké slabiny, ale ja si myslím dnes, že externá kontrola primerane slúži tejto krajine a daňovým poplatníkom a hlavne parlamentu, lebo najvyššou kontrolnou inštitúciou v štáte nie je Najvyšší kontrolný úrad, ale parlament, ktorý má legislatívne, zákonné, ale aj teda právomoci vo vzťahu k financiám, čiže môže rozhodovať. A my slúžime parlamentu v prvom rade, preto aj odovzdávame tam tie správy.“

 

Daniel Forgács:

„Nakoniec aj v hierarchii ústavných činiteľov, ľudia to prekvapivo mnohí nevedia, najvyšší ústavný činiteľ je prezident, ale druhý najvyšší je predseda parlamentu, pretože od parlamentu sa odvíja moc...“

Karol Mitrík:

„Moc, aj vlády, čiže nie ministri, ale parlament je najdôležitejší, i keď ja jedným dychom dodám, ale to je také akési zvykové právo, ja som bol v parlamente, kde hovoria, že našich ministrov musíme chrániť. Akí sú naši ministri? Všetci sú vždy a naši. To sú ministri občanov tejto krajiny. Čiže áno, chrániť ich treba, aby ich na ulici niekto neprepadol, ale pokiaľ sa im veci nedaria, tak treba o nich otvorene hovoriť. A táto pozícia bola daná zákonom Najvyššiemu kontrolnému úradu.“

 

Daniel Forgács:

„V priebehu tých siedmich rokov sa vyvíjal aj ten systém kontroly. Ja tu mám poznamenaná, že tá reforma vychádzala z toho, že predtým to boli skorej také kontroly zamerané na finančný súlad, to znamená porovnávali sa dokumenty, papiere, kdežto teraz by mala byť tá kontrola komplexnejšia. V čom komplexnejšia?“

Karol Mitrík:

„No treba povedať, že aj tá kontrola súladová, o ktorej ste hovoril, zohrala svoju rolu a ostala. Čiže aj keď sa vrátim k tej samospráve, môžem povedať, že 80 percent kapacít od roku 2006 venoval Najvyšší kontrolný úrad samospráve, čo bolo dobré, pretože tá samospráva, to čo som pred chvíľou hovoril, nemala tútora, nemala takého mecenáša, ktorý by bol dal spätnú väzbu – robíte to dobre, robíte to zle, čiže ten Najvyšší kontrolný úrad bol takým usmerňovačom a dodnes je. Samozrejme, že keď som nastúpil, tak sme si kládli odpoveď, či teda toto je to hlavné poslanie Najvyššieho kontrolného úradu a sme si odpovedali hneď, že nie. Aj toto, ale aj ďalšie verejné politiky, lebo však samospráva, to je vlastne verejná politika. Ale tých verejných politík máme v krajine viac – zdravotníctvo, školstvo, doprava, vnútro a tak ďalej, čiže sme si povedali, že my musíme mať širší záber a my musíme dávať odpovede na širšie témy, o ktorých sa dodnes nehovorilo. A jedným dychom dodám, už nikoho v tejto krajine veľmi nezaujímalo, či ten účtovník zaúčtoval alebo nezaúčtoval, alebo či sme v súlade alebo či nie sme v súlade. My sme prijali na úrade filozofiu, že my máme dávať odpoveď, či sa darí teda napĺňať obsah verejných politík. To znamená, aby som to preložil do zrozumiteľnej reči, či peniaze pracujú v prospech daňového poplatníka, či majú účinok v tom prostredí, či účinne sú využívané a toto je oveľa ťažšia cesta. Samozrejme, že potom ale aj tie výsledky sú také hmatateľnejšie a v niektorých prípadoch aj to vyruší tých politikov. Tí rozumnejší to prijmú a veľmi rýchlo urobia korekčné opatrenia a sú aj takí, ktorí sa bránia a ktorí by chceli znevažovať, ale dneska si myslím, že sme už v takom štádiu na Najvyššom kontrolnom úrade, že naše zistenia, trváme na tom doma, teda našim procesom vnútorným, ktoré je nastavené, aby boli nespochybniteľné. Čiže aby sme boli skalopevne my vo vedení presvedčení, že áno, je to všetko zistené, je to podložené dôkazmi, vtedy to vypustíme von a voči tomu už je potom veľmi ťažká obrana. Skôr sa sklopí hlava a teda sa pristúpi na korekčné opatrenia, to znamená kontrolovaný subjekt prijme opatrenia na nápravu a karavána ide ďalej. Čiže aj preto sme do istej miery úspešní, že my nemôžeme dopustiť, aby niekto spochybňoval, i keď boli také situácie, aby spochybňoval naše výstupy. Tie musia byť nespochybniteľne skalopevne tvrdé.“

 

Daniel Forgács:

„Ja som inak počul o tomto prístupe, ale v súvislosti s grantami, že existujú granty, veľmi často to bývajú európske granty, kde sa prioritne kontroluje proces, to znamená, či boli všetky články procesu, tak ako sú predpísané, presne dodržané a pokiaľ sú, tak tá kontrola je považovaná za úspešnú, ale sú iné granty, kde je prioritným cieľom skontrolovať, či napríklad ak mala byť na konci toho grantu vykopaná jama, či tam naozaj je. To znamená, menej kontrolujú jednotlivé články procesu, ale sledujú, či bol naplnený účel grantu. Vy teda hovoríte, že v princípe aj pri vašich kontrolách sledujete obidve veci – aj proces, aj to, či peniaze viedli k tomu výsledku, ku ktorému mali.“

Karol Mitrík:

„Áno, no ja to uvediem na príklade kanalizácie. Samozrejme, že my robíme kontrolu takzvanú ex post. My nejdeme dopredu na kontrolu, čiže na prípravu. Chodíme jedine na prípravu projektov pre čerpanie eurofondov, teraz ešte nemáme čo kontrolovať, lebo ešte nie sú kompletne pripravené, ale jednotlivé programové obdobia, keď išli 2007, 2014, 14 – 21, v 14-tom sme boli na kontrole na pripravenosť teda čerpania peňazí. Aké výzvy sú, ako to funguje. Čiže neni to jednoduchý proces a mnohokrát nemôžme my dávať odpoveď na to čo je, keď - vrátim sa k tej kanalizácii - čo je zakopané v zemi. Čiže my môžeme len transparentnosť výberu, transparentnosť odúčtovania celej stavby, no a samozrejme, že niekto zodpovedný z tejto inštitúcie musí prebrať tú kanalizáciu, čiže ak z nej vyteká to, čo má vytekať a vyteká tam, kde má vytekať, no tak k tomu nemôžeme mať námietky. Ak to bolo v súlade s pravidlami, ktoré boli stanovené vo výzvach, keď hovoríme o eurofondoch, tak my konštatujeme, že proces bol uskutočnený transparentne a že má svoj význam a prináša prospech pre občanov.“

Daniel Forgács:

„Ktoré konkrétne projekty alebo aktivity NKÚ, keby ste mali nejaké spomenúť, za tých sedme rokov, ktoré boli podľa vás také, že stoja za spomenutie, najdôležitejšie?“

Karol Mitrík:

„Pán redaktor, keby som sa mal zamyslieť, tak...“

Daniel Forgács:

„Dlhý zoznam, hej.“

Karol Mitrík:

„Ten zoznam by bol dlhý, lebo vlastne za tých sedem rokov sa urobilo množstvo kontrol, čiže skontrolovalo sa asi 2500 subjektov, čo teda pamätať si to nie je možné, ale ja za najväčší úspech mimo samotnej kontroly považujem to, že sa nám do novely nášho zákona podarilo dostať klauzulu, ktorá hovorí, že máme povinnosť predkladať správy do parlamentu. Pretože predtým ten zákon takúto klauzulu nemal a videl som, že aj naši kontrolóri, moji kolegovia upadajú do istej formy depresie, lebo my sme prerokovali s kontrolovaným subjektom, protokol ho podpísal, prijal na právne opatrenia, my sme to zavesili na internet, končilo. Nejakú tlačovú správu sme poprípade vydali a tým to končilo. Ale tí, ktorí by sa tým mali zaoberať, sa vlastne nezaoberali, lebo to, čo som povedal na začiatku, najvyššou kontrolnou inštitúciou v tomto štáte je parlament. Ten má všetky právomoci, teda môže si vynútiť teda plnenie opatrení. Najvyšší kontrolný úrad nemá represné právomoci, oni len nám namodelujú teda tie opatrenia, ktoré prijmú. My ich ideme síce kontrolovať, ale my nepokutujeme, my nesankcionujeme. Čiže toto považujem za najväčší úspech, že sme to dostali do parlamentu, za minulý rok, za rok 21 sme vlastne tam odovzdali 42 rôznych správ, ktoré prerokovalo desať výborov a desať výborov si prizýva dnes zodpovedných vedúcich štátnych zamestnancov, včítane ministrov na rokovanie k tejto téme a my dokonca modelujeme pre poslancov, pre výbory uznesenie, ktorými by mali zaviazať vlastne kontrolovaný subjekt, to znamená buď ministra alebo vedúceho štátneho zamestnanca, ktorý riadi tú organizáciu. Čiže toto považujem za najväčší úspech, lebo sme sa dostali na pôdu tam, kde vlastne patríme. Tie naše zistenia v prvom rade patria tam, lebo Národná rada zriadila Najvyšší kontrolný úrad preto, aby jej slúžil, aby jej odovzdával informácie. Len tam bola akási medzera, taká bariéra, kde vlastne ten parlament to neprijímal, lebo to nebolo nikde v zákone, no tak vlastne NKÚ to nedal, parlament to nevyžadoval. Majú to v Českej republike, majú to v okolitých krajinách. Ja som nevymyslel fúrik, ten už bol dávno vymyslený, čiže aj tento inštitút sme presadili, nebolo to jednoduché, trvalo to dva a pol roka, keď sme chodili a presviedčali, chodil som do parlamentu, presviedčal vedenie parlamentu, že poďte, veď aj v Českej republike, dokonca s predsedom parlamentu pánom Dankom sme ho vytiahli do Prahy, do pražskej Dolnej komory, kde teda lopatisticky ukázali ako to funguje a žiadna tragédia, žiadny strašiak, žiadna perzekúcia, je to služba pare parlament.“

 

Daniel Forgács:

„Je to nakoniec potom aj spôsob, ako urobiť relevantnejšími tú kontrolu, pretože jednoducho každý si dá na to väčší pozor, aj na tie vaše odporúčania, keď vie, že sa budú riešiť v parlamente. Ja tu mám jeden konkrétny príklad, aspoň si to môžme namodelovať. Našiel som vo výročnej správe z roku 2020, že ste tam hneď v úvode konštatovali nedostatky legislatívy, ktorá neumožňovala dostatočne chrániť efektivity vo využívaní prostriedkov vo verejnom záujme. Tam boli príklady pri čerpaní nerastného bohatstva, ale aj pri zneužívaní napríklad priamych platieb v pôdohospodárstve. Tam išlo o to, že tam boli jednoducho legislatívne diery. Chcem sa spýtať, máme rok 2022, to znamená medzi tým bola ešte jedna správa, k tej sa vrátime o chvíľu. Pomohlo to, urobil parlament nejaký pokrok v tejto veci?“

Karol Mitrík:

„Urobil, v niektorých veciach urobil, nie vo všetkých, lebo však my si nemôžeme vynútiť, ale spomeniem vodárenské spoločnosti, kde sme robili komplexnú, teraz budeme ešte takú sumárnu správu za všetky vodárenské spoločnosti odovzdávať do parlamentu. Ale na príklade Bratislavskej vodárenskej spoločnosti už parlament prijal istú korekciu v zákone. Môžem spomenúť napr., že nielen legislatíva, teda zákon, zákonnosť, ktorú prijme Národná rada, ale aj vyhlášky máme. Napríklad ministerstvo financií po našej kontrole v Tipose a na ministerstve financií zmenilo vyhlášku, ktorá hovorí o spravodlivosti alebo pri transparentnosti pri prideľovaní dotácií, ktoré poskytuje ministerstvo. Financia je aj Tipos, či do športu či do neziskových organizácií, proste tam musia tieto zmluvy musia byť zverejnené. V oblasti plastového odpadu takisto ministerstvo životného prostredia prijalo legislatívne zmeny, ktoré hovorili o uskladňovaní, o distribúcii atď., o tých nových spoločnostiach, ktoré vykupujú ten plastový odpad. Tam boli medzery, veď bol to nový zákon, aplikoval sa pred tromi rokmi a teraz sa ukázalo, že ešte sú tam medzery, tak my sme na ne poukázali a ministerstvo ich zakomponovalo od legislatívy a cez parlament zmenilo. Čiže áno, aj v tejto oblasti máme spätnú väzbu a tu cítim takú veľkú satisfakciu, že vlastne toto je ten hlavný prínos, že vieme poukázať aj na túto záležitosť. To, čo som spomínal pred chvíľou, že posielame aj ZMOS-u, my máme vlastnú legislatívnu radu, ktorá monitoruje a sedí dvakrát do mesiaca a monitoruje celý legislatívny proces, ktorý teda my jednak posúvame našim kontrolórom, aby boli v obraze v rámci kontroly kde sa nachádzajú, ale posúvame aj ďalším inštitúciám, Únii miest a ZMOS-u, aby sa aj oni vedeli orientovať v tých novotách. Lebo na tej radnici ten primátor, alebo ten starosta z Hornej Dolnej nemá kapacitu a nemá ani čas mnohokrát sledovať tieto zmeny, ktoré sa dotýkajú poprípade aj jeho.“

Daniel Forgács:

„Niekedy vedia byť aj veľmi rýchle.“

Karol Mitrík:

„Veľmi rýchle, áno, áno.“

Daniel Forgács:

„Dnešná situácia, naozaj, no musím povedať, že neboli to bežné dva roky. Bolo to dva roky aj s pandémiou spojené. Dostaneme sa k tomu. Ešte tú novú správu. Pretože, Vy ste predkladali aj tú poslednú siedmu výročnú správu NKÚ za minulý rok. Čo v nej bolo také najdôležitejšie?“

Karol Mitrík:

„Tak bolo tam celkom 36 kontrol, teda v roku 21, ale 6 ich prešlo z roku 20, to znamená, že celkom sme mali 42 kontrol. Z veľkej časti bola zameraná na verejnú správu, teda robili sme malé obce, teda na samosprávu, ale boa prierezová oblasť zdravotníctva, cestná infraštruktúra. Spomeniem mosty. Ja keď idem po Slovensku teraz a vidím, čo sa deje na opravách mostov, čiže my sme vlastne boli spúšťačom zlého systému monitorovania a zatrieďovania do jednotlivých kategórií kvalitatívnych, mostov. Sme poukázali, že táto metóda už nestačí, ale hlavne sme ukázali na to, že nestačí len cestné telesá opravovať, ale že mosty sú v takom havarijnom stave...veď aj v našom meste spadol most a tá metodika, ktorá hovorila o diagnostike mosta, každý rok musí teda pracovník urobiť diagnostiku. No keď poklepal s tým kladivkom v Spišskej Novej Vsi na ten betón, tak sa zdal byť dobrý, ale to lano, ktoré držalo tú mostnú konštrukciu, toto vlastne zhnilo zvnútra, lebo zatekala tam voda, preto ten most spadol. Teda dneska nielen vizuálne, ale dneska diagnostikovať, to znamená, skenermi sa musí ten most preveriť, či tie mostné konštrukcie, či tam nezateká voda, či tie armatúry tam držia a vidím, že koľko mostov sa na Slovensku opravuje, tak mám takú satisfakciu, že črtá sa nám aj na lepšie časy.“

Daniel Forgács:

„V každom prípade bol už najvyšší čas. Lebo je veľké množstvo mostov možno postavených v období od 60-tych do konca minulého storočia a tým už naozaj dochádza aj životnosť.“

Karol Mitrík:

„A je otázka, či je zaradený...my sme vyhodnotili, že ak je zaradený, je sedem dielov tej stupnice, sedem kategórií, ak je v štvorke, už ho treba robiť. Lebo keď je v päťke a šestke, už treba generálku. Ešte v trojke, štvorke sa dá opraviť, teda strednou opravou, ale keď už je ďalej za tým horizontom, tak možno aj v šestke zbúrať a postaviť nový. A tých nákladov je potom podstatne viac.“

Daniel Forgács:

„K tomu obdobiu. Už som to načal. Tieto posledná dva roky naozaj to hádam nikto z nás nepamätá takéto obdobie, ktoré sa začalo prakticky hneď po voľbách nástupom koronavírusu, ktorý sa tu drží dodnes, aj keď teraz zdá sa, že je trochu na ústupe, ale je to neustále. Jednoducho ten štát nebol nikdy v normálnej situácii, neustále bojoval s niečím úplne bezprecedentným. Teraz sa do toho pridal ešte konflikt na Ukrajine, ktorý zasahuje, samozrejme, celý svet, ale čím je ten štát bližšie do konfliktu, tak tým viac na neho dopláca a my sme prakticky na hraniciach s Ukrajinou. Takže v čom táto výnimočnosť obdobia ovplyvnila tieto dva roky? Veľkú časť z nich sme napr. prežili v systéme buď mimoriadnej situácie alebo dokonca výnimočného núdzového stavu.“

Karol Mitrík:

„Áno, samozrejme, že táto situácia, covid, pôsobil aj na Najvyšší kontrolný úrad, to vlastne na všetky inštitúcie. Môžem povedať, že my sme sa celkom dobre vysporiadali s touto situáciou. Za prvé preto, ja už som na úvod spomínal, máme výborný kontrolórsky informačný systém, to znamená každý pracovník Najvyššieho kontrolného úradu je externým pripojením pripojený na našu sieť a vlastne sme plne elektronizovaní. My už aj predtým sme využívali prácu z domu, ako jedna z mála inštitúcií mali sme aj vlastnú smernicu. V tej prvej fáze som dokonca udeľovala home office len ja, potom som to delegoval ďalej. Dneska home office je bežnou súčasťou našej kontrolórskej práce. To znamená, že my sme sa aj cez covid napriek tomu, že ľudia museli sedieť doma, že bol lockdown, tak my sme bol stále online prepojení. Aj kontrolóri online kontrolovali s rezortnými ministerstvami alebo s kontrolovanými subjektami. Tam v mnohých prípadoch bol väčší problém, že neboli plne elektronizovaní, čiže dokumenty, ktoré sme žiadali, oni museli skenovať a potom preklápať do elektronickej podoby a takto nám posielali. Ale ja môžem za seba povedať, že ani v roku 20, ani 21 u nás nejako sa nepribrzdila sa kontrola, že v tých výstupoch a v tom nasadení, možno máličko, keby som to percentuálne mal vyjadriť, možno sme išli na 95% nie na 100, ale v tejto kontrolórskej činnosti vôbec na tom nezíde. To znamená, že pochopili sme to dobre a možno sme boli, pochválim sa trošku, jedna z mála inštitúcií, ktorá domáce opatrenia mala tak výrazne od samého začiatku, že som sa nestretol ani na rezortoch, na málo rezortoch tak, aby mali porobené. Mali sme termokameru, ktorá sledovala rúšku a teplotu, čiže nebolo treba žiadne teplomery a merať. Nechali sme si urobiť 3D model budovy a na báze bluetooht snímačov každý kontrolór musel si so sebou nosiť svoju čipovú kartu a tieto bluetooht snímače po celej budove snímali každého jednotlivca pohyb. Stalo sa mi, že sme boli na ministerstve hospodárstva u ministra traja na stretnutí, teda na porade a jedna osoba tam mala covid. Hneď nám oznámili, že vraj je postihnutá. Kolega, ktorý bol s nami, takisto dostal covid. Tak čo teraz urobiť? Tak som rýchle informatikov zapojil a som povedal, číslo tejto karty chcem, koľko kontaktov mala v rámci úradu? Za tri dni, poslední tri dni, ktoré sme monitorovali, bol vytrasovaný, 65 kontaktov mal. Tak 65 ľudí som poslal okamžite domov, do karantény, prekonali sme covid, žiadny kontrolór neodišiel do kontrolórskeho neba, ani žiadne zvláštne postihnutie na našom úrade teda zdravotné nevzniklo z titulu covidu. Čiže aj úrad, ale aj teda samotná kontrola bežala nepretržite. Treba jedným dychom dodať, že nie všetky inštitúcie sa takto vysporiadali s tým, pretože mali isté hendikepy aj v tej elektronizácii, ale toto nie je už naše maslo na hlave, každý sa musí manažér zamyslieť nad svojím úradom, aké opatrenia prijme.“

Daniel Forgács:

„Ale mohlo by to byť súčasť takých nejakých odporúčaní do budúcnosti. Ja tu mám ako poslednú otázku presne toto. Končí sa to sedemročné funkčné obdobie, ale tým pádom začne ďalšie. Čo by ste odporúčali Vy po týchto skúsenostiach týchto siedmich rokov, čo by ste odkázali možno aj tomu novému vedeniu NKÚ, že na toto by ste sa mali zamerať.“

Karol Mitrík:

„Moje posolstvo je veľmi jednoduché, na rovinu poviem. Ja si len želám, aby bola kontinuita, aby tam prišiel človek, ktorý nebude búrať, ale ktorý bude stavať na tom, čo už bolo postavené. Ja si myslím, že ten úrad máme dobre nastavený, sme porovnateľní so svetom, sme organizovaní vo svetovej organizácii INTOSAI, kde je 196 krajín, a my sme si nechali pred dvomi rokmi, vlastne v roku 21 alebo ku koncu, audit, náš medzinárodný audit nášho úradu, kde na čele tohto audítorského tímu stál zástupca kontrolného úradu Spojených štátov, boli tam Fíni, boli tam Poliaci a boli Maďari. A títo nám nastavili zrkadlo, samozrejme, že bez straty desiatky sme neobišli. Lebo predsa len nejaké drobnosti, ale to je otázka len vývoja. Ale konštatoval, aj ten kolega zo Spojených štátov, že mnohé veci, ktoré vy máte tu nastavené, si beriem aj ja domov, lebo ich máte dobre urobené. To znamená chcem povedať, že úrad je rozbehnutý, je v dobrej kondícii, personálne vybavený, technicky vybavený, je finančne zabezpečený, môžem povedať, primerane. To znamená, mojím želaním, je, aby bola kontinuita. Ten, kto príde tam, aby pokračoval v nastúpenej ceste a nesnažil sa nejako odkláňať a meniť, lebo ideme v súlade s medzinárodnými štandardami a to je to podstatné. Sme porovnateľní a môžem povedať, že tak trošku vyčnievame smerom hore. To si zodpovedne dovolím tu povedať.“

Daniel Forgács:

„Ďakujem veľmi pekne, toto bola už posledná otázka našej dnešnej diskusie. Ja za účasť v nej ďakujem Karolovi Mitríkovi.“

Karol Mitrík:

„Ja ďakujem pekne tiež za pozvanie, pán redaktor, a želám divákom veľmi pekný deň ešte.“