Aktuality

Za predchádzajúcich vlád ministerstvá úmyselne oslabili svoje kontrolné odbory... - rozhovor s Ľ. Andrassym pre aktuality.sk

[03.06.2022; aktuality.sk; Správy; 15:00; Martin Odkladal]

https://aktuality.sk/clanok/bwGigON/za-predchadzajucich-vlad-ministerstva-umyselne-oslabili-svoje-kontrolne-odbory-lebo-im-prekazali-rozhovor/

Narábanie so slovenskými verejnými financiami môžeme často označiť za nehospodárne šafárenie. Politici a úradníci si veľakrát robia po svojom, a to aj napriek tomu, že ich kontrolóri upozornia na ich prešlapy.

 

Parlament minulý týždeň zvolil do čela Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) nového predsedu. Stal sa ním jeho doterajší podpredseda Ľubomír Andrassy. Redakcia Aktuality.sk sa rozprávala s novým šéfom kontrolórov, ako zlepšiť narábanie s verejnými financiami, ale aj o tom, prečo ich zistenia často politici a úradníci úplne odignorovali.

V rozhovore s Ľubomírom Andrassym sa okrem iného dozviete:

– aké má prepojenia na aktívnych politikov;

– ako sa dostal na NKÚ, keď mu šéfoval Karol Mitrík z SDKÚ;

– ktoré zistenia úradu počas jeho pôsobenia považuje za najzávažnejšie;

– či sa zlepšuje hospodárnosť verejných financií;

– ako pristupovala polícia a prokuratúra k zisteniam NKÚ.

 

Prišli ste na Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) ešte za čias vášho predchodcu Karola Mitríka, ktorý bol z SDKÚ. Vy ste však boli členom SDĽ a spolupracovali ste aj so Smerom. Ako došlo k takémuto netradičnému spojenectvu?

Bola to skôr náhoda. Karol Mitrík získal podporu v parlamente na pozíciu šéfa NKÚ a ja som v tom čase bol na voľnej nohe, lebo som skončil svoje pôsobenie na magistráte hlavného mesta, kde som zastával funkciu riaditeľa kancelárie primátora Milana Ftáčnika. Ten totiž prehral v komunálnych voľbách.

Pán Mitrík ma oslovil, či by som nechcel využiť svoje skúsenosti na tomto úrade, a tak sme sa najskôr dohodli na skúšobnej dobe 6 mesiacov, aby sme zistili, či nám obom bude spolupráca vyhovovať. Najskôr som bol v pozícii generálneho riaditeľa a potom podpredsedu úradu.

Vy ste sa poznali z politiky?

Pochádzame z rovnakého mesta, teda zo Spišskej Novej Vsi. Poznáme sa od 90. rokov, keď tam Karol robil primátora. V tomto meste bola v tom čase netradičná koalícia SDĽ a KDH. Ukázalo sa, že je jedno, či ste z ľavého alebo pravého politického spektra, môže to fungovať, keď riešite problémy ľudí.

Počas vypočúvania kandidátov na NKÚ Transparency International Slovensko (TIS) okrem iného skonštatovala: kvalitným kandidátom je aj súčasný podpredseda NKÚ, ktorého slabinou môžu byť dávnejšie prepojenia na politikov. S ktorými politikmi sa poznáte bližšie?

Mňa by zaujímalo, na základe čoho dala TIS toto konštatovanie. Prečo by malo byť mojou slabinou, že poznám napríklad Mikuláša Dzurindu, Ivana Mikloša, Vladimíra Mečiara, Jozefa Migaša, Roberta Fica či Petra Pellegriniho?

Vnímali ste to ako útok na vašu osobu?

Nie. Rešpektujem taký názor. Ak niekto povie, že mojou slabinou je to, že poznám politikov, tak by to mal konkretizovať. A na základe toho by som vedel zareagovať. Na všeobecné vyhlásenia sa dá však ťažko odpovedať. Nemám rád paušalizovanie. Pripúšťam, môže to byť mojou nevýhodou, ako aj výhodou.

Vymenovali ste predstaviteľov HZDS, SDKÚ, SDĽ či Smeru. S každou jednou stranou sa spájajú rôzne korupčné kauzy. Zrejme tam mierilo konštatovanie TIS.

Do politiky som vstúpil v roku 1997. Dnes máme rok 2022. Ak by sa moja osoba spojila s čo i len jednou korupčnou kauzou, tak by to už dávno vyplávalo na povrch. Moje cesty so Smerom sa rozišli už dávno.

Ak niekto z politikov, s ktorými sa poznám, je podozrivý z nejakých korupčných káuz, tak ho treba brať na zodpovednosť. Ja s tým nemám najmenší problém.

Ak raz je bývalý premiér podozrivý zo spáchania trestného činu, tak by sa nemal schovávať v parlamente za poslancov, ale mal by riadne predstúpiť pred nestranný súd a obhájiť svoje konanie.

 

Máte s niekým z aktívnych politikov nadštandardné vzťahy?

Nie, nemám.

A čo napríklad vaše pôsobenie na magistráte hlavného mesta v čase, keď tam bol aj Viktor Stromček zo Smeru, s ktorým sa spájajú rôzne kauzy a podozrenia?

Mojou výhodou bolo, že som spadal priamo pod primátora Milana Ftáčnika a nie pod riaditeľa magistrátu. S Viktorom Stromčekom som sa ocitol viackrát v konflikte. Ja však svoje problémy neriešim cez médiá.

Pred pár rokmi ste verejne prezentovali svoje plány na založenie novej politickej strany, ktorej súčasťou by bola Iveta Radičová a dnes už nebohý Milan Ftáčnik. Stále máte tieto ambície?

Stále si myslím, že Slovensku chýba štandardná moderná sociálnodemokratická strana. Smer takou nikdy nebol. Nemám však ambíciu zakladať politickú stranu. V minulosti som si myslel, že je tu na to priestor a diskutoval som o tom s viacerými politikmi.

Slovensku chýbajú jasne ukotvené politické strany a nie ako dnes, keď najskôr ste zelený, potom zase modrý, bordový, červený a nakoniec skončíte pri hnedej farbe.

Ktorá kontrola a zistenia vás najviac prekvapili v negatívnom zmysle počas vášho pôsobenia na NKÚ?

Najskôr by som spomenul dve systémové veci. Slovensko nevyužilo dobré časy, aby si vytvorilo dostatočnú rezervu na horšie obdobia, aké sme zažili za posledné dva roky. Politici, ktorí viedli tento štát, sa nesprávali ako dobrí hospodári. Každý rozumný človek predsa vie, že život sa nevyvíja lineárne, teda stále lepšie a lepšie, ale zažívame aj horšie časy.

Druhou vecou, na ktorú dlhodobo NKÚ upozorňuje, je slabá interná kontrola v jednotlivých inštitúciách. Kontrola je súčasťou celkového manažmentu. Vďaka nej zistíte, či sú verejné financie vynakladané hospodárne a správne a či napĺňajú stanovené ciele. Za posledných 10 rokov sme na našom úrade nadobudli pocit, akoby interná kontrola vo verejných inštitúciách reálne ani neexistovala a vnímajú ju ako obťažovanie.

Ako sa to prejavovalo?

Neustále sa znižovali počty kontrolórov a ich činnosť sa zúžila na to, či sú dobre zaúčtované cestovné náklady alebo stravné. Teraz som to trochu zjednodušil. A vôbec napríklad neriešia, či sú dobre a správne nastavené mechanizmy prenajímania verejného majetku alebo či sa financujú priority, ktoré majú jasne merateľné ukazovatele.

A ktoré boli tie konkrétne negatívne zistenia?

Vy myslíte tie mediálne zaujímavé.

Môžeme to aj tak nazvať.

To boli výsledky našich kontrol v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA). Prvýkrát sme skonštatovali, že systém v tejto agentúre v nás silno vyvolal pocit korupčného a netransparentného správania. Preto sme aj naše zistenia odstúpili orgánom činným v trestnom konaní.

Ďalším veľmi negatívnym zistením bolo fungovanie mýtneho systému, ako aj celej digitalizácie verejnej správy. Mnohé projekty ako elektronický kataster alebo eZdravie meškali päť a viac rokov a nikto nebol braný na zodpovednosť. Peniaze sa minuli a informačné systémy nefungovali.

Ako mohlo dôjsť k takému výraznému oslabeniu internej kontroly v celej oblasti verejnej správy? Bol to úmysel alebo iba nedbanlivosť?

Na základe mojich 7-ročných skúseností z NKÚ a z jednotlivých záverov kontrol môžem povedať, že to bolo vedomé. Niekomu dobrý a cielený systém vnútornej kontroly prekážal.

Môžete konkretizovať?

Tým, ktorí rozhodovali o spomínaných projektoch.

Počas vypočúvania v rámci voľby predsedu NKÚ zaznela aj výčitka smerom k vášmu úradu ohľadom záverov kontrol. Ide o to, že na jednej strane NKÚ spíše zistenia a navrhne odporúčania na zmenu, avšak potom už nedohliada na ich splnenie a zavedenie do praxe.

NKÚ nemôže vstupovať do riadenia jednotlivých inštitúcií, lebo by sme už potom neboli nezávislým úradom a stali by sme sa ich súčasťou. Preto môžeme kontrolovať veci až ex post.

Viac ako 5 rokov sme bojovali za to, aby sa výsledky našich kontrol prerokovávali v parlamente, podobne ako v iných vyspelých krajinách. Pred dvoma rokmi sa nám to podarilo aj vďaka vtedajšiemu predsedovi NR SR Andrejovi Dankovi. Tým pádom sme mohli začať vyvíjať oveľa väčší tlak na vecné riešenie našich odporúčaní zo strany štátnych či verejných inštitúcií.

Musíte si však uvedomiť, že systémové zmeny sa nerobia zo dňa na deň. Trvajú dlhšiu dobu, aby sme videli aj reálne dôsledky. Máme však nastavený systém follow up, v rámci ktorého sledujeme, ako daný subjekt naložil s našimi odporúčaniami. Takto napríklad tento rok kontrolujeme už spomínanú PPA či Národnú diaľničnú spoločnosť a podobne budeme postupovať aj v iných rezortoch.

Stalo sa vám, že by vás niekedy nejaká inštitúcia odignorovala a z vašich navrhovaných opatrení nič neprijala?

Môžem uviesť konkrétny príklad z ministerstva školstva z roku 2017. Keď prišli národní kontrolóri v rámci spomínaného systému follow up na rezort, aby skontrolovali, ako naložili s odporúčaniami NKÚ a ako sú účinné ich opatrenia, zistili, že sa nič zásadné neudialo. Pritom ministerstvo malo vypracovanú správu, ako zmenili systém a zapracovali naše pripomienky, ktoré nám ešte predtým aj zaslali.

Aj za to niekto niesol nejakú trestnoprávnu zodpovednosť?

Odstúpili sme aj tento prípad vyšetrovateľom, ale neviem vám v tejto chvíli povedať, v akom štádiu vyšetrovania sú.

Veľa ľudí si myslí, že vyvodzovanie dôsledkov je tiež naša práca. To má však v rukách polícia a prokuratúra. Napríklad závery z kontroly v PPA sme im odstúpili a mesiace sa nič nedialo. Po roku sa ozvali z polície, že presne nechápu problematiku, a tak sme navrhli spoločné stretnutie, aby sme si nejasnosti vydiskutovali. Nič sa však ďalej nedialo aj napriek našim urgenciám.

Ja sám som bol na úrade vlády na protikorupčnom stretnutí, kde som sa pýtal, prečo jednoducho neskontrolujú majetkové pomery vtedajšieho šéfa PPA. Bohužiaľ, my nemáme také právomoci. Celé sa to prelomilo, až keď zaplatil váš kolega najvyššiu cenu, teda svojím životom za svoju prácu. Až potom sa to pohlo a polícia začala konať.

Nebolo by potom vhodné, aby odporúčania NKÚ boli automaticky záväzné pre všetky verejné inštitúcie?

Nie, pretože by sme sa stali súčasťou správneho konania. Pokiaľ dávame len nezáväzné odporúčania, tak sme nezávislým úradom. Ak by mal niekto povinnosť dodržiavať naše závery, tak sa automaticky stávame súčasťou riadenia a kontrolovaný subjekt by sa potom voči tomu mohol brániť na súde. A závery kontrol NKÚ by sa stali predmetom nekončiacich sa súdnych sporov. Výsledky našej práce by tak stratili aktuálnosť a ich publikovanie opodstatnenosť.

Keďže závery našich kontrol sa musia prejednávať verejne v parlamente, tak tu vzniká dostatočný politický a verejný tlak na dané inštitúcie, aby samy akceptovali naše odporúčania a prijímali opatrenia, vďaka ktorým budú lepšie spravovať verejné financie či majetok.

Spomínali ste mýtny systém, momentálne ministerstvo dopravy spolu s Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS) pripravujú nové riešenie. Objavujú sa však podozrenia, že by to mohlo opäť smerovať k vlastníkovi pôvodného systému, ktorý aj podľa vašej kontroly nebol dobrý. Ako hodnotíte postup rezortu a diaľničiarov?

Momentálne vykonávame kontrolu v NDS. Preverujeme aj prijatie našich odporúčaní spred vyše dvoch rokov. Pre nás je kľúčové, aby boli prijaté také rozhodnutia, ktoré povedú k tomu, že nový systém bude generovať oveľa väčšie príjmy pre štát, a teda vybrané peniaze pôjdu do diaľnic, nie ako to bolo v minulosti. Nemôže sa stať, že štát dostane menej ako prevádzkovateľ mýta.

Tender na systém momentálne preveruje aj Úrad pre verejné obstarávanie. V tejto chvíli nemôžem prezradiť bližšie informácie, lebo sme stále v procese.

 

 

V ktorých rezortoch momentálne vykonávate kontrolu?

V súčasnosti preverujeme štátny podnik Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS). Ide o miliardové položky, ktoré zaťažujú nielen verejné financie, ale aj rozpočty domácností, pretože sa na to skladajú v účtoch za elektrinu.

Odhalili ste niečo závažné?

V trestnoprávnej rovine sme nič nezistili. Odhalili sme však nedostatky v manažmente a v systéme kontroly.

Okrem JAVYS-u momentálne ešte preverujeme poskytovanie voľnočasových aktivít pre deti v pôsobnosti samospráv, končíme kontrolu na účinnosť projektov na podporu marginalizovaných skupín obyvateľstva. Rovnako tak preverujeme cyklodopravu, ako aj covidovú prvú pomoc.

Myslíte si, že sa za posledné dva roky zlepšilo narábanie s verejnými prostriedkami a sú viac hospodárne využívané?

Za to obdobie sa určite zlepšil prístup ľudí, ktorí rozhodujú o našich peniazoch. To je pozitívne. Na druhej strane negatívne hodnotím neochotu čelných predstaviteľov prijať zásadné systémové rozhodnutia, ktoré sa týkajú dôležitých krokov z minulosti.

Môžete to konkretizovať?

Veľa projektov sa rozbehlo ešte v minulosti a neboli dobre nastavené. A teraz sa musíte rozhodnúť, či ich zrušíte, a teda vykážete stratu, alebo navýšite rozpočet a dotiahnete ich do konca. Sú to veľmi nepopulárne rozhodnutia, ale zato veľmi dôležité. Dobrým príkladom je realizácia národného katastrálneho portálu. Súčasný šéf Mrva stál pred rozhodnutím, či ho prijať aj so všetkým negatívami. Po konzultácii s nami, špecialistami ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie ho napriek existujúcim rizikám dokončil a dnes je vlastníkom funkčného systému štát.

V posledných týždňoch sa veľmi diskutovalo o takzvanom protiinflačnom balíčku, ktorý pretlačil minister financií Igor Matovič napriek odbornej kritike. Ako sa na to pozeráte vy, keďže ide o opatrenia za viac ako miliardu eur?

To je politika a do nej my nezasahujeme. Ministri či poslanci na to majú právo. My sa môžeme pozrieť následne v roku 2023 či o rok neskôr, ako sa naplnili očakávania a ciele týchto opatrení. Okrem toho si môžeme posvietiť aj na to, či má štát pri zostavovaní rozpočtov na ďalšie roky peniaze na opatrenia, ktoré súvisia s podporou rodín. Ak vláda nebude mať dostatok peňazí, tak na to upozorníme, rovnako ako keď sa nenaplnia ciele uvedených aktivít.