Bratislava 29. apríla 2022 – Predstavitelia najvyšších kontrolných inštitúcií Vyšehradskej štvorky, Rakúska a Slovinska sa na pozvanie predsedu slovenského úradu Karola Mitríka zišli na pravidelnom stretnutí. Na spoločnom rokovaní v Rajeckých Tepliciach porovnávali skúsenosti jednotlivých úradov s digitalizáciou a realizáciou kontrol počas dvojročného trvania pandémie COVID-19.

Príkladom spolupráce je koordinovaná kontrola zameraná na správu sociálneho poistenia v Českej a Slovenskej republike. Výsledky ukázali viaceré odlišnosti. Kým na Slovensku bola v roku 2015 do II. piliera zapojená polovica všetkých poistencov, v ČR len 2 %. Podiel príspevkov na sociálne zabezpečenie tak v SR ako aj ČR patrí v rámci Európy k najvyšším, naopak výdavky na sociálne zabezpečenie sú pod priemerom EÚ. Na mzdové výdavky pri správe poistného vynaložila česká strana v priemere o štvrtinu menej ako slovenská. Systém vnútornej kontroly v Sociálnej poisťovni bol naopak účinnejší. Napríklad objem nedoplatkov zistených kontrolami bol na Slovensku o 60 % vyšší ako u našich susedov.

„Aby sme boli schopní porovnávať porovnateľné inštitúcie, často je potrebné realizovať medzinárodné kontroly. Spoločná kontrola sociálnych poisťovní v Česku a na Slovensku je dôkazom toho, že vieme ponúknuť príklady dobrej praxe ako pre českých, tak aj slovenských kolegov. Ak by sme mali k dispozícii dáta len z jednej strany, bolo by informácií málo a zároveň by bolo veľmi ťažké posúdiť, či verejná inštitúcia koná správne alebo nie a či je tu niekto, kto to robí lepšie,“ vysvetlil zámer zrealizovať koordinovanú kontrolu predseda slovenských kontrolórov K. Mitrík.

Systémy sociálneho poistenia v oboch krajinách sú založené na podobných princípoch. Sociálna poisťovňa (SP) na Slovensku a Česká správa sociálneho zabezpečenia (ČSSZ), ktorá spadá pod Ministerstvo práce a sociálnych vecí ČR, však majú rozdielne právne postavenie, nastavenie systému, ako aj financovanie svojich činností. Zároveň majú medzi subjektmi verejnej správy unikátne postavenie. Tieto skutočnosti bránia porovnávať ich na národnej úrovni. Z tohto dôvodu sa národné kontrolné inštitúcie dohodli na koordinovanej kontrole, ktorá mala definovať slabé miesta v systéme na jednej strane a osvedčené postupy na strane druhej. Kontrolóri sa zamerali na správu poistného a s ňou súvisiace činnosti ako výber poistného, vymáhanie pohľadávok a tiež kontrolu platiteľov poistného v rokoch 2015 až 2018.

Zistenia kontrolórov ukázali, že systém starobného dôchodkového zabezpečenia je v rámci krajín nastavený odlišne, oba sú ale založené na viacpilierovom princípe. V Čechách bol druhý, tzv. kapitalizačný pilier funkčný v rokoch 2013 – 2015, projekt však neuspel. Najmä pre zákonnú povinnosť poistencov prispievať na svoje sporenie z vlastných zdrojov až do konca aktívneho života dodatočné 2 % z vymeriavacieho základu. Na Slovensku funguje II. pilier od roku 2005 až dodnes. Kým v roku 2015 doň bolo zapojených 50 % všetkých poistencov, v Českej republike to boli len 2 %.

Poistné sa v SR aj ČR ukazuje ako dôležitá zložka príspevkov na sociálne zabezpečenie. Podiel týchto príspevkov na celkovom zdanení patrí v oboch krajinách k najvyšším v Európe, v roku 2018 predstavoval asi 44 %. Naopak výdavky na sociálne zabezpečenie v prepočte na ekonomicky aktívne obyvateľstvo sú pod priemerom krajín EÚ. Podiel výdavkov vynaložených len na správu poistného k celkovým výdavkom bol v roku 2018 v oboch krajinách porovnateľný (graf). „Kontrola ukázala, že principiálne sú systémy nastavené dobre, avšak mzdové náklady sú u nás stále výrazne vyššie. Na mzdové výdavky pri prepočte na 1 000 eur výberu poistného vynaložila česká strana v kontrolovaných rokoch v priemere o 27 % menej ako tá slovenská, čo je však dané aj menším rozsahom spravovaných poistení. Odlišné je aj riadenie a prevádzka organizácií spravujúcich poistné. Výdavky českej inštitúcie sú súčasťou štátneho rozpočtu, tá slovenská hospodári s rozpočtom 2,4 % z vybraného poistného a jej rozpočet schvaľuje parlament,“ uviedol predseda NKÚ.

Rozsah kontrolných činností preverovaných inštitúcií u zamestnávateľov je podobný, avšak kontrolóri odhalili rozdiely pri spôsobe plánovania kontrol, ako aj pri zameraní na rizikové subjekty. Kontroly Sociálnej poisťovne boli účinnejšie, ich podiel s následnými zisteniami bol na Slovensku o 64 percentuálnych bodov vyšší ako u našich susedov. Taktiež objem nedoplatkov zistených kontrolami bol u nás takmer o 60 % vyšší ako v Českej republike. Úspešnosť vymáhania pohľadávok nebolo možné vzájomne porovnať kvôli rozdielnej evidencii a spôsobu vymáhania. ČSSZ na to využíva správnu exekúciu a externé vymáhanie, ktoré umožňuje využívať viac nástrojov. Sociálna poisťovňa vymáhala pohľadávky externe a od roku 2017 aj sama prostredníctvom správneho výkonu.

Ako príklad dobrej praxe by mohla poslúžiť oblasť elektronizácie správy poistenia, ktorá sa ukázala byť na Slovensku na vyššej úrovni. V Českej republike bola elektronická komunikácia klientov s ČSSZ založená na princípe dobrovoľnosti a spôsob vedenia spisovej dokumentácie bol nastavený v papierovej podobe, čo zvyšovalo administratívnu náročnosť. Na Slovensku sú elektronizované prakticky všetky procesy v oblasti správy poistného, toku dokumentov a správy spisovej dokumentácie. Zamestnávatelia museli v kontrolovanom období komunikovať so SP výlučne elektronicky. Cenou za túto užívateľsky prívetivejšiu formu komunikácie a pre zamestnávateľov jednoduchšie dosiahnuteľnú spätnú väzbu k predloženým výkazom, boli vyššie náklady na informačné systémy.

 

 

 

Správa o koordinovanej kontrole Správa sociálneho poistenia v ČR a SR (pdf, 2,5 MB)

 

 

 

PRÍLOHY

Graf 1: Podiel príspevkov na sociálne zabezpečenie na HDP v roku 2018 (v %)

 

Graf 2: Podiel výdavkov na správu poistného k celkovým výdavkom

 

Tabuľka: Prehľad o príjmoch a výdavkoch systémov sociálneho zabezpečenia vybraných štátov EÚ za rok 2017

Štát	Ekonomicky aktívne obyvateľstvo (EAO)	Príjmy na sociálne zabezpečenie	Výdavky na dávky sociálneho zabezpečenia	Podiel príjmov na sociálne zabezpečenie a výdavkov na dávky sociálneho zabezpečenia
	v tis.	na 1 EAO, tis. €	na 1 EAO, tis. €	%
Bulharsko	3 278	2,93	2,61	111,88
Rumunsko	8 812	3,24	3,00	108,02
Lotyšsko	946	4,23	4,15	101,88
Litva	1 408	4,94	4,33	114,17
Maďarsko	4 565	4,95	4,97	99,74
Poľsko	16 919	5,62	5,41	103,91
Slovensko	2 726	5,99	5,49	109,18
Chorvátsko	1 807	6,11	5,57	109,75
Estónska republika	665	5,58	5,63	99,08
Česká republika	5 248	7,14	6,58	108,60
Malta	226	8,06	7,97	101,10
Cyprus	417	9,59	8,70	110,15
Portugalsko	4 972	10,39	9,29	111,84
Slovinsko	1 011	9,49	9,47	100,19
Grécko	4 701	10,18	9,55	106,65
Španielsko	22 558	11,56	11,85	97,54
EÚ	240 637	18,78	17,22	109,07
Írsko	2 282	21,24	18,62	114,05
Veľká Británia	32 215	21,60	19,13	112,91
Taliansko	25 340	20,36	19,21	105,94
Nemecko	42 094	24,37	21,98	110,90
Holandské kráľovstvo	8 805	27,84	23,10	120,50
Rakúsko	4 433	24,22	23,90	101,32
Belgické kráľovstvo	4 940	26,56	24,54	108,25
Francúzsko	29 288	26,90	24,85	108,25
Fínska republika	2 635	26,73	25,77	103,73
Švédsko	5 190	28,44	26,10	108,97
Dánske kráľovstvo	2 870	36,56	31,37	116,54
Luxemburské veľkovojvodstvo	286	47,98	42,77	112,17

 

None