Aktuality

Slovensko je dlhodobo na európskom chvoste pri podpore výskumu a vývoja

Bratislava  23. august 2019 – Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) opätovne upozorňuje, že oblasť výskumu a vývoja v SR je z hľadiska objemu finančných prostriedkov poddimenzovaná a výrazne zaostáva za priemerom EÚ. Sme poslední aj v rámci V4. Kontrola vedeckých parkov a výskumných centier ukázala viaceré nedostatky, ktoré spôsobili najmä oneskorené a nedostatočné financovanie a tiež neštandardné rozhodnutia riadiacich orgánov projektov z fondov EÚ.

 V roku 2015 Slovensko vynaložilo na výskum a vývoj 927 mil. eur, čo zodpovedalo výške 1,19 % HDP. Bol to výrazný nárast v porovnaní s rokom 2014 (0,88 %), bolo to však spôsobené hlavne prílivom finančných prostriedkov z EÚ prostredníctvom štrukturálnych fondov. V roku 2017 však už mali výdavky na vedu a výskum rovnakú úroveň ako v roku 2014  (0,88 %). Porovnaním údajov so zahraničím NKÚ SR konštatuje, že Slovensko figuruje na spodných priečkach v rámci rebríčka krajín EÚ. Zaostávame aj za krajinami V4, najmä za Českou republikou (ktorá napr. v roku 2016 vynaložila na výskum a vývoj 1,68 % HDP), Maďarskom s 1,21 % HDP a tiež za Poľskom s 0,97 % HDP.  

VEDECKÉ PARKY A VÝSKUMNÉ CENTRÁ ZA 430 MILIÓNOV EUR

Základnou podmienkou kvality výskumnej činnosti je okrem kvalifikovaných ľudských zdrojov aj úroveň technickej infraštruktúry. Situácia v jej budovaní sa na Slovensku postupne zlepšuje vďaka možnosti financovania zo zdrojov EÚ, vďaka ktorým bolo možné vybudovať aj univerzitné vedecké parky a výskumné centrá. V rámci strategickej oblasti podpory vedy a výskumu sa kontrolóri NKÚ pozreli na sedem univerzitných vedeckých parkov (UVP) a šesť vedeckých centier (VC). Rozpočet na 13 kontrolovaných projektov dosiahol podľa zmlúv takmer 430 miliónov eur.

Kontrolóri identifikovali prvý problém v tom, že realizácia projektov sa začala oneskorene až v r. 2013, na konci programového obdobia 2007-2013. Následne v roku 2015, kedy mali byť projekty už ukončované, prišlo rozhodnutie o ich rozdelení do dvoch fáz, čo prinieslo viacero negatív a neštandardných postupov. Do druhej fázy sa presunulo šesť projektov, sedem projektov ukončilo práce do konca roku 2015. Projektové aktivity druhej fázy sa začali už z nového programového obdobia 2014 – 2020 v rámci OP Výskum a inovácie. Zmluvy o poskytnutí príspevku pre druhú fázu boli uzatvárané medzi riadiacim orgánom (RO) a prijímateľmi so spätnou platnosťou až v I. štvrťroku 2017. Niektoré aktivity tak boli realizované viac ako rok bez akéhokoľvek zmluvného podkladu a univerzity si refundovali náklady na budovanie vedeckých parkov a centier spätne od 1. januára 2016, čo nebolo v súlade so zákonmi. Rozdelenie na dve fázy malo za následok aj vyššie náklady pre štát, pretože univerzity UK a STU, ktoré sídlia v Bratislave mali v II. fáze stanovený iný pomer spolufinancovania. Kým v I. fáze bolo možné získať príspevok z eurofondov vo výške 85% a s 10 %-ným príspevkom štátu (5% tvorili vlastné zdroje univerzity), v druhej fáze už bol príspevok zo zdrojov EÚ iba 50% a až 45% musel spolufinancovať štát. Vo všetkých projektoch sa darilo vyčerpať takmer všetky rozpočtované prostriedky (graf č. 1), okrem TU v Košiciach, ktorá aj v dôsledku rozdelenia projektových fáz nedokázala vyčerpať takmer 4 mil. eur., pretože časť z  týchto finančných prostriedkov bola určená na dobudovanie detašovaného pracoviska v Žiari nad Hronom. Banskobystrický kraj však nebol do II. fázy zaradený, preto nemohli byť finančné prostriedky na túto oblasť čerpané. Výskum a vývoj na tomto pracovisku bol utlmený.

V rámci projektov viac ako polovica celkového objemu finančných prostriedkov smerovalo na zariadenia a vybavenie (viac ako 217 mil. eur); a na nové stavby 128,39 mil. eur (31 %). Na druhej strane, na podporné aktivity (riadenie projektu, informovanosť a publicita) boli čerpané finančné prostriedky v rozmedzí len od 0,05 % do 10 %. Dôležitým zistením je tiež to, že interné smernice a analýzy pri kreovaní vedeckých parkov si všetky kontrolované subjekty vypracovávali vo vlastnej réžii, okrem UPJŠ Košice, ktorá tieto dokumenty zabezpečila dodávateľským spôsobom za takmer 353 tisíc eur. Naviac, tieto analýzy ani neboli pri realizácii projektu v plnom rozsahu využívané, resp. sa týkali činností, ktoré už na univerzite fungovali. Takéto míňanie peňazí nie je podľa NKÚ SR v súlade s princípmi efektívnosti a účinnosti.

Kontrola v UPJŠ Košice zistila aj ďalšie nedostatky. Fyzická obhliadka priestorov vedeckého parku odhalila, že nebola vytvorená expozícia pre verejnosť, interaktívna tabuľa bola uložená v suteréne v pôvodnom obale ako bola dodaná; projektor, tablety a 4  pracovné stanice boli rozmiestnené na dvoch poschodiach UVP. Expozíciu pre verejnosť vytvorili v novovybudovaných priestoroch až počas výkonu kontroly. Kontrolóri tiež zistili, že dva prístroje sa vôbec nenachádzali v priestoroch vedeckého parku, ale boli nainštalované v súkromnej spoločnosti, ktorá ich využívala. Až počas výkonu kontroly obidva prístroje premiestnili do priestorov LF UPJŠ.

UDRŽATEĽNOSŤ S ŤAŽKOSŤAMI

Zmluvami o poskytnutí príspevku sa verejné vysoké školy a SAV zaviazali k udržateľnosti vybudovaných univerzitných vedeckých parkov a vedeckých centier. Túto podmienku dodržiavajú s ťažkosťami; vlastnými kapacitami. Väčšina projektov UVP a VC nemala vypracovanú komplexnú stratégiu na finančné a personálne zabezpečenie projektov počas fázy udržateľnosti. Všetky kontrolované subjekty aktívne reagujú na vyhlásené výzvy zo strany RO podávaním žiadostí, ktoré sú však veľakrát zrušené, prípadne pozastavené. Chýbajúce financie na vedu v oblasti štrukturálnych fondov neumožňujú rozvoj parkov v takom rozsahu, aby zvýšili šance na presadenie sa v rámci európskeho vedeckého priestoru. NKÚ negatívne hodnotí aj spôsob stanovenia merateľných ukazovateľov. Žiadatelia o príspevok boli povinní vyberať si ich len zo zoznamu, ktorý bol súčasťou výzvy a nemohli si určiť vlastné ukazovatele, ktoré by boli vhodnejšie k stanoveným cieľom projektov. V mnohých prípadoch tak boli určené nezodpovedajúce či  logicky nesúvisiace merateľné ukazovatele.

PRÍKLAD DOBREJ PRAXE – ČESKÁ REPUBLIKA

Národná autorita pre oblasť externej kontroly upozorňuje vládu na nedostatočné financovanie vedy a výskumu na Slovensku, ako aj na nedostatočné čerpanie pomoci z európskych fondov, ktoré je spôsobené oneskorením schvaľovacích procesov. Tak tomu bolo aj v prípade budovania vedeckých parkov. Ako príklad dobrej praxe môže slúžiť situácia v susednej Českej republike, kde boli pre túto oblasť v roku 2012 schválené „Národné programy udržateľnosti I a II“, ktorými boli zároveň schválené aj výdavky štátneho rozpočtu na výskum, experimentálny vývoj a inovácie vo výške 2,5  miliardy českých korún ročne (takmer 100 mil. eur) až do roku 2020. Vďaka týmto dvom národným programom majú novovzniknuté vedecké a výskumné centrá v ČR zabezpečenú finančnú udržateľnosť.

Graf - Porovnanie čerpania financií na projekty

 

Záverečná správa z kontroly Vedecké parky a výskumné centrá (pdf, 778 kB)

 

None

Zdielať: