Slovenská kontrola úspor energií rezonuje aj v zahraničí

Najvyšší kontrolný úrad SR v minulom roku uskutočnil v rámci projektu INTOSAI WGEA kontrolu úspor energií vo verejnej správe na Slovensku. Výsledky rozsiahlej kontrolnej akcie teraz zverejnil medzinárodný časopis INTOSAI Journal, ktorý je oficiálnou publikáciou medzinárodnej organizácie najvyšších kontrolných inštitúcií INTOSAI. INTOSAI Journal pôsobí vo webovom prostredí už od roku 1999, vychádza štvrťročne v arabčine, angličtine, francúzštine, nemčine a španielčine. Časopis podporuje spoluprácu a zdieľanie skúseností jednotlivých kontrolných inštitúcií.

Zistenia kontrolórov NKÚ SR okrem publikovania v zahraničnom periodiku odprezentuje Igor Blaško zo Sekcie hospodárskych odvetví a európskych fondov počas októbrovej pracovnej cesty v Indonézii v rámci medzinárodnej pracovnej skupiny pre kontrolu životného prostredia na pravidelnom výročnom stretnutí INTOSAI.

Článok v pôvodnom anglickom znení na stranách 21-23 je k dispozícii po rozkliknutí tu.


Článok preložený do slovenčiny:

Kontrola úspor energií vo verejnej správe na Slovensku

Ing. Imrich Gál, Ing. Igor Blaško, NKÚ SR, Bratislava 20.07.2016

Plán práce pracovnej skupiny INTOSAI pre kontrolu životného prostredia na roky 2014 – 2016 obsahuje štyri ciele. V rámci prvého cieľa zameraného na obnovu existujúcich a prípravu nových príručiek/návodov pre výkon kontroly NKI je zaradený projekt Úspory energií zameraný na výkon kontroly otázok úspor energií vrátane skúseností v rámci spoločenstva najvyšších kontrolných inštitúcii INTOSAI. Vedúcim projektu je Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) Českej republiky. Tento článok opisuje skúsenosti zo Slovenska podľa výsledkov kontroly úspor energií v našej krajine vykonanej NKÚ SR v roku 2015, ktorá je súčasťou projektu INTOSAI.

INTOSAI WGEA (Working Group on Environmental Auditing) je pracovná skupina pre kontrolu životného prostredia v rámci medzinárodnej organizácie najvyšších kontrolných úradov INTOSAI.

Otázka zdrojov a ich efektivity je stará ako samotné ľudstvo. INTOSAI ako aj jednotlivé kontrolné úrady majú túto tému určite na zreteli. Energetická účinnosť je taktiež stredobodom projektu Európa 2020 – Energia pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a prechodom k hospodárstvu účinne využívajúcemu zdroje. Energetická účinnosť je pravdepodobne najhospodárnejším spôsobom pre posilnenie bezpečnosti dodávok energie. Samotná energetická účinnosť je jedným z najväčších zdrojov energie a určite to platí v prípade Európy. Toto je aj dôvodom, prečo Európska únia (EÚ) stanovila ako cieľ 20-percentnú úsporu primárnej energie. Dodržanie uvedeného cieľa by malo pomôcť EÚ dosiahnuť dlhodobé ciele v oblasti energie a klímy. Kombinované účinky existujúcich a nových opatrení EÚ majú napríklad potenciál usporiť 1 000 EUR/domácnosť/rok, vytvoriť 2 milióny pracovných miest a znížiť tvorbu emisií skleníkových plynov o 740 miliónov ton ročne.

Najväčší potenciál úspory energií je v riadení efektívnej spotreby energií, predovšetkým v oblasti nehnuteľností, akými sú domy a stavby. Verejná správa môže ísť príkladom prostredníctvom renovácií verejných budov, a tak ísť príkladom pre obnovu stavieb v súkromnom vlastníctve, ako aj zariadení využívaných v týchto stavbách, modernizovať verejné budovy pomocou záväzných cieľov, predkladaním účinných kritérií pre spotrebu energie vo verejnej oblasti, ako aj predpokladaním povinností úspor energií ako celku.


Aké sú však úspechy jednotlivých krajín a ich národných najvyšších kontrolných inštitúcií v tejto oblasti?

V roku 2015 NKÚ SR uskutočnil kombinovanú kontrolu výkonnosti a súladu ako súčasť projektu pracovnej skupiny INTOSAI WGEA v oblasti úspor energií. Cieľom kontroly bolo posúdiť, ako štát spĺňa úlohy v súlade s prijatými medzinárodnými dohodami a právnymi aktmi EÚ, ako aj posúdiť napĺňanie dlhodobého cieľa znížiť primárnu spotrebu energií o 20 % do roku 2020.

Na Slovensku je viacero ministerstiev a štátnych inštitúcií zodpovedných za predkladanie iniciatív týkajúcich sa energetickej účinnosti a úspor energií. Inštitúciou zodpovedajúcou za úspory energií a energetickú efektivitu vo verejnom sektore je Ministerstvo hospodárstva SR. NKÚ SR nemohol skontrolovať všetky tieto inštitúcie pre nedostatok zdrojov; no kontrola pokryla najdôležitejšie inštitúcie zodpovedajúce za energetickú účinnosť v krajine.

Kontrola bola uskutočnená na Ministerstve hospodárstva SR, Ministerstve životného prostredia SR, Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre, v Environmentálnom fonde a v Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Kontrola sa týkala obdobia rokov 2012 – 2014.

Slovenská republika zapracovala do svojho legálneho rámca všetky smernice EÚ týkajúce sa energetickej efektivity a úspor energií. Koncept energetickej efektivity je implementovaný cestou trojročných plánov.

Ministerstvo hospodárstva SR vyhodnocuje pokrok dosahovania národných cieľov každý rok, a ak je to potrebné, prispôsobuje ciele a informuje Európsku komisiu (EK) o uskutočnených zmenách. Ministerstvo tiež založilo stálu medzirezortnú komisiu na prípravu akčných plánov pre energetickú efektivitu na Slovensku.

NKÚ SR publikuje relevantné správy na svojej webovej stránke.


Kontrola uskutočnená na Ministerstve hospodárstva zistila viacero nedostatkov týkajúcich sa dosahovania národných strategických cieľov. Tieto boli definované nasledovne:

  1. Finančné riziká – odvodené zo systému financovania činností
    1.1 Zdroje boli vyhodnotené ako nedostatočné, fragmentované a nekoordinované. Neexistoval systémový mechanizmus pre podporu a zjednocovanie existujúcich podporných mechanizmov, ako aj tvorbu zabezpečenia akceptácie nových nástrojov a mechanizmov.
    1.2 Problematický prístup financovania plánov úspor energií a produktov pre samosprávu v súvislosti so špeciálnou legislatívou (Ústavný zákon 493/2011 o fiškálnej zodpovednosti), ktorá určuje pravidlá pre zadlženosť vo verejnej správe a samospráve; výsledkom je, že niektoré samosprávy nie sú schopné požičať si prostriedky.
    1.3 Nedostatočné zdroje pre financovanie povinnej obnovy budov verejnej správy, ktoré by zodpovedali cieľom úspor energií.
    1.4 Nedostatočné využívanie štrukturálnych fondov EÚ. Kontrola preukázala nedostatky v tempe verejného obstarávania, slabé a neefektívne používanie určených finančných prostriedkov prijatých prijímateľom, ako aj vysokú administratívnu náročnosť.
  1. Kapacitné riziká – nedostatok pracovníkov v oblasti šetrenia energií
    2.1 Rastúce nároky na analytické a administratívne zložky procesov znamenajú potrebu zvýšenia počtov štátnych zamestnancov v danej oblasti. V čase kontroly len štyria zamestnanci Ministerstva hospodárstva SR vykonávali analýzy, pracovali s legislatívou, riadili financie, vyhodnocovali programy, sledovali výdavky a riadili programy.
    2.2 Všetky centrálne orgány štátnej správy mali podobné skúsenosti s problémami popísanými v bode 2.1 – existujúci zamestnanci mali nedostatočnú alebo slabú kvalifikáciu a nemali primeraný čas na splnenie úloh vyplývajúcich z daných agend. Takisto bola na vysokej úrovni zistená fluktuácia zamestnancov, čo sa nepriaznivo odzrkadlilo na kontinuite a výkonnosti.
    2.3 Viacero potrebných vyhodnotení trvalo príliš dlho v dôsledku nízkeho počtu pracovníkov určených na tieto úlohy.
    2.4 Jednotlivé inštitúcie verejnej správy nie sú pripravené na neustále narastajúce požiadavky plánov šetrenia energie, ktoré vyplývajú zo záväzkov voči EÚ
  1. Riziká týkajúce sa hodnotenia opatrení v energetickej efektivite a pokrok v dosahovaní programových cieľov
    3.1 Indikátory energetických úspor neboli vždy povinné – nedostatok dát neumožnil vyhodnotiť možné úspory.
    3.2 Postupy vyhodnocovania úspor energií boli komplikované.
    3.3 Ministerstvo hospodárstva nebude viesť žiadny operačný program v období 2014 – 2020. A to znamená, že nebude mať žiaden vplyv na identifikáciu projektov úspor energií, ktoré mali mať prioritu.
    3.4 Veľké rozdiely boli zistené v podobných projektoch. Významné odchýlky boli nájdené v projektoch, ktoré boli identické alebo takmer identické. Financovanie energetickej efektívnosti z verejných (EÚ) prostriedkov by mali byť rovné projektom súkromného sektora.
    3.5 Chýbali niektoré postupy hodnotenia a návody EK pre určité výpočty.
  1. Riziká týkajúce sa prekladov
    4.1 Neexistuje kontrolný systém, ktorý by bol uplatňovaný predpo prijatí právnych aktov EU. Po prijatí Lisabonskej dohody začal byť uplatňovaný systém delegovaných právnych aktov (delegované prijímanie umožňuje EK vydať nariadenie, ktoré je len formálne prijaté národným parlamentom). Ak je nájdená chyba v preklade, nariadenia sú už vytlačené a účinné, a chyba je opravená ex post formou „corrigendum“ (s určitým časovým oneskorením). Preklady boli odsúhlasené EK bez akejkoľvek možnosti podania. Táto súslednosť neumožňuje skontrolovať správnosť používania slovenčiny v súvislosti s legislatívnym procesom V súčasnosti je kontrola správnosti prekladov uskutočnená neoficiálnou cestou medzi DG Energy, DG Translation a Ministerstvom hospodárstva SR. Nie je žiadna záruka, že všetky právne akty budú skontrolované.
     

Zistenia kontroly tiež uvádzali, že:

  • Slovensko porušilo povinnosť zabezpečiť každoročnú obnovu 3 % z celkovej masy vyhrievaného a chladeného priestoru v budovách vlastnených a spravovaných vládou a jej orgánmi/inštitúciami.
  • Na dosiahnutie cieľov úspor v energiách, by mala vláda systematicky používať výsledky/výťažky a príjmy z emisných predajných schém, ako aj dane z predaja elektrickej energie, uhlia a plynu.
  • Zdroje pre povinné financovanie rekonštrukcií budov verenej správy v období 2014 – 2020 sú nedostatočné.

 

Na odstránenie zistených nedostatkov prijali kontrolované subjekty 27 opatrení, ktorých plnenie NKÚ SR následne skontroluje. Kontrola takisto ukázala, že bude potrebné zjednodušiť administratívne postupy a naviazať podporu vlády k dosiahnutým úsporám v energiách.